Atika (polostrov): Rozdiel medzi revíziami

Spočiatku Atiku obýval mediteránny predgrécky kmeň [[Pelasgovia]], ktorí tu vytvorili vyspelú civilizáciu. Prví [[Gréci]] na území Atiky boli [[Achájci]], ktorí tu založili mesto [[Atény]]. Achájci sa tu usadili medzi 4. - 3. tisícročím pred Kr. V polovici 2. tisícročia pred Kr. sa tu začali usadzovať grécke kměne [[Ióni|Iónov]], ktorí splynuli s gréckymi Mykénčanmi (Achajci). Existuje aj teória, podľa ktorej sú Ióni potomkovia Achajcov a teda Atiku obývali kontinuálne, prípadne, že Ióni sú potomkovia helenizovaných Pelasgov, ktorí Atiku obývali už pred [[Mykénska kultúra|Mykénskou civilizáciou]]. Niečo podobné tvrdili aj klasickí Aténčania, keď hovorili, že obyvatelia Atiky sú autochtónnym obyvateľstvom. V klasickom taroveku bola Atika centrom gréckej a teda aj európskej civilizácie, v tejto dobe sa tu rozprávalo [[Atická gréčtina|atickou gréčtiou]], ktorá je považovaná za gréčtinu starovekej kultúry. Okrem Atén sa tu nachádzali mestá ako [[Sunion]], [[Maratón|Marathon]], [[Eleusina]], [[Pireus]], či [[Megara]] (Jejjej obyvatelia však boli [[Dóri]]). Kraj vyplienili Peržania a odohrávali sa tu bitky [[Grécko-perzské vojny|Grécko-perzských vojen]] ([[Bitka pri Maratóne]], [[Bitka pri Salamíne]]). V 4. stor. po bitke pri [[Chaironeia|Chaironei]] Atiku ovládol [[Macedónia|macedónsky]] kráľ [[Filip II. (Macedónia)|Filip]] a jeho syn [[Alexander Veľký]]. Potom kraj v 1 stor. pred Kr. ovládli [[Staroveký Rím|Rimania]], ktorí tu potom zvádzali boje s gréckym kráľom [[Mithridates|Mithridatom]], kráľom [[Pontos|Pontu]].

V r. 395 po Kr. sa Atika dostala do [[Východorímska ríša|Východorímskej]] (gréckej Byzantskej ríše). Atiku vyplienili rôzne barbarské kmene, v 4. a 5. stor. to boli [[Góti]], v 5 stor. Huni a v 6. - 8. storočí kraj vyplienili [[Slovania]], hoci tí [[Rumélia|Stredné Grécko]] nikdy trvalo neosídlili. Slovanské nebezpečenstvo sa podarilo Grékom zničiť definitívne až v 9 storočí. Význam Atiky upadol v 6. storočí, kedy boli zatvorené aténske akadémie a z kraja sa stala iba chudobná oblasť, pričom rozhodujúcu úlohu mali teraz v štáte predovšetkým [[Maloázijskí Gréci]]. Z Atén však pochádzala aj cisárovná Irena. Po zničení Slovanov bola Atika súčasťou správneho celku thémy [[Hellas (théma)|Hellas]]. Keď [[križiaci]] v r. [[1204]] dobyli [[Byzantská ríša|Byzantskú ríšu]] dostáva sa Atika do európskeho Latinského cisárstva, ktoré ovládalo aj [[Istanbul|Konštantinopol]]. V r. 1261 sa však Byzancia obnovila, avšak Atika ostala pod správou Európanov v štáte Atény. V tomto období prichádzajú do Atiky z dnešného južného [[Albánsko|Albánska]] kmene [[Arvaniti|Arvanitov]]. Tých do Grécka pozývali vládnuce mosnosti. V Atike, na rozdiel od Boiótie bolo grécke obyvateľstvo zdecimované rôznymi vojnami a tak tu Arvaniti získali prevahu, keď splynuli s pôvodným obyvateľstvom. Výnimkou bolo iba mesto [[Megara]] a ostrovy [[Aegina (ostrov)|Aegina]] a [[Salamina]] a [[Atény]] kde stále žili Gréci, ktorí až do 20 stor. rozprávali starým atickým dialektom. Aeginske obyvatelľtvo síce Turci zmasakrovali a Benátčania ostrov osídlili Arvanitmi, no neskôr sa sem presídlili mnohí [[Gréci]] z Atiky. Do mesta [[Pireus (prístav)|Pireus]] neskôr prišli Gréci z ostrovov. Arvaniti sa tu podrobili gréckym šľachticom a pokladali sa za Grékov, pričom rozprávali albánskym jazykom. V 15. storočí ovládli Atiku [[Turci]], ktorí neskôr zriadili v aténskej Akropole pevnosť, v byzantskej dobe slúžila ako [[kostol]]. V nasledujúcich storočiach sa v Atike usadila aj židovská komunita a niekoľko Arvanitov prestúpilo na islam.