Gennadij Ivanovič Padalka: Rozdiel medzi revíziami

|Dátum narodenia = [[21. jún]] [[1958]] ({{Vekdnv|1958|066|21}} rokov)

'''Gennadij Ivanovič Padalka''' ({{V jazyku|rus|Геннадий Иванович Падалка}}, * [[21. jún]] [[1958]], [[Krasnodar]], [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|RSFSR]], [[Sovietsky zväz|ZSSR]]) je pôvodne vojenský letec, od apríla 1989 je [[Sovietsky zväz|sovietsky]], po rozpade Sovietskeho zväzu [[Rusko|ruský]] [[kozmonaut]], člen oddielu kozmonautov [[Stredisko prípravy kozmonautov J. A. Gagarina|Strediska prípravy kozmonautov J. A. Gagarina]]. Na prelome rokov 1998/99 absolvoval polročný vesmírny let na stanicu [[Mir]] a roku [[2004]] strávil opäť pol roka na [[Medzinárodná vesmírna stanica|Medzinárodnej vesmírnej stanici]] (ISS). Od [[marec 2009|marca 2009]] do [[október 2009|októbra 2009]] bol vo vesmíre tretíkrát, opäť na šesťmesačnom pobyte na ISS. Pôsobil vo funkcii veliteľa [[Expedícia 20|20. stálej posádky ISS]]. Od [[15. mája]] do [[17. septembra]] [[2012]] bol vo vesmíre štvrtý raz.

Gennadij Padalka je [[Rusi|ruskej]] národnosti, narodil sa v robotníckej rodine žijúcej v Krasnodare na juhu [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruska]]. Po ukončení strednej školy vyštudoval Jejskú vojenskú vysokú leteckú školu V. M. Komarova, potom od roku [[1979]] slúžil v [[Vojenské vzdušné sily ZSSR|sovietskom vojenskom letectve]] v [[Nemecká demokratická republika|NDR]] a na Ďalekom východe.<ref name="astronote"/>

Koncom osemdesiatych rokov prejavil záujem o profesiu kozmonauta, prešiel potrebnými lekárskymi prehliadkami a [[25. januárajanuár]]a [[1989]] bol štátnou medzirezortnou komisiou odporučený na post kozmonauta CKSB. Dňa [[22. aprílaapríl]]a [[1989]] bol rozkazom ministra obrany zaradený do oddielu kozmonautov [[Stredisko prípravy kozmonautov J. A. Gagarina|Strediska prípravy kozmonautov J. A. Gagarina]] (CPK). Absolvoval dvojročnú všeobecnú kozmickú prípravu a [[1. februárafebruár]]a [[1991]] mu bola priznaná kvalifikácia „skúšobný kozmonaut“. Od apríla 1991 sa pripravoval na let na [[Mir]].<ref name="astronote">{{Citácia elektronického dokumentu

Roku [[1994]] získal titul inžinier-ekológ na Štátnej akadémii ropy a plynu, fakulte Aerokozmoekológie.<ref name="astronote"/>

Vo [[február 1996|februári 1996]] bol určený za veliteľa záložnej posádky 24. expedície na Mir (EO-24, let [[Sojuz TM-26]]) a hlavnej posádky 26. expedície (EO-26). Záložná posádka 24. expedície v zložení Padalka, [[Sergej Avdejev]] a [[Jean-Pierre Haigneré]] sa pripravovala od [[september 1996|septembra 1996]] do [[august 1997|augusta 1997]]. Od [[október 1997|októbra 1997]] sa Padalka a Avdejev, od [[marec 1998|marca 1998]] ešte s [[Jurij Michajlovič Baturin|Jurijom Baturinom]] chystali na let [[Sojuz TM-28|Sojuzu TM-28]] a expedíciu EO-26.<ref name="astronote"/>

Sojuz TM-28 s posádkou Padalka, Avdejev, Baturin odštartoval z kozmodrómu [[Bajkonur]] [[13. augustaaugust]]a [[1998]]. Členovia novej základnej posádky prevzali stanicu od vtedajšieho osadenstva (EO-25), ktoré s Baturinom 25. augusta odletelo domov. Padalka s Avdejevom zostali na stanici do februára nasledujúceho roku, venovali sa údržbe stanice a vedeckej práci (vrátane [[Vesmírne zrkadlo|experimentu Znamja 2,5]]). Odovzdali stanicu 27. základnej posádke ([[Viktor Michajlovič Afanasiev|Viktor Afanasiev]], [[Jean-Pierre Haigneré]]) a [[28. februárafebruár]]a [[1999]] pristáli na Zemi po 198 dňoch 16 hodinách a 31 minútach pobytu vo vesmíre.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu

Ešte počas vesmírneho letu bol vo [[február 1999|februári 1999]] zaradený do záložnej posádky 29. expedície (EO-29) so [[Sergej Jevgenievič Treščov|Sergejom Treščovom]], ale v [[jún 1999|júni 1999]] boli lety na Mir po 27. expedícii zrušené a posádky rozpustené.<ref name="astronote"/>

Od júna 1999 bol s [[Nikolaj Michajlovič Budarin|Nikolajom Budarinom]] v hlavnej posádke letu ISS-1R (Sojuz-záchranca). V prípade neúspechu automatického spojenia modulu [[Zvezda]] so zárodkom [[Medzinárodná vesmírna stanica|ISS]] ([[Zaria]] + [[Unity (ISS)|Node 1]]) by kozmonauti odštartovali a uskutočnili spojenie ručne. Spojenie modulov prebehlo v [[júl 2000|júli 2000]] bez problémov, kozmonauti neboli potrební.<ref name="astronote"/>

Zároveň bol od [[júl 1999|júla 1999]] veliteľom záložnej posádky [[Expedícia 4|Expedície 4]] na ISS, od [[november 2000|novembra 2000]] do [[december 2001|decembra 2001]] s [[Michael Fincke|Michaelom Finckeom]] a [[Stephen Robinson|Stephenom Robinsonom]] cvičili v [[Hviezdne mestečko|Hviezdnom mestečku]] a [[Johnsonovo vesmírne stredisko|Houstone]].<ref name="astronote"/>

V [[marec 2002|marci 2002]] bol menovaný za veliteľa [[Expedícia 9|Expedície 9]] v zložení Padalka, Fincke, [[Oleg Dmitrijevič Kononenko|Kononenko]]. Po [[Havária raketoplánu Columbia|havárii raketoplánu Columbia]] vo [[február 2003|februári 2003]] bol program letov a zloženie posádok zmenené. Padalka s Finckeom sa napokon (od [[december 2003|decembra 2003]]) stali náhradníkmi pre [[Expedícia 9|Expedíciu 9]] a hlavnou posádkou pre [[Expedícia 10|Expedíciu 10]]. V [[január 2004|januári 2004]], po ďalších rošádach vyvolaných zdravotnými problémami [[William McArthur|Williama McArthura]], s Finckeom postúpili na miesto hlavnej posádky Expedície 9.<ref name="astronote"/>

Na svoj druhý let odštartoval Padalka v [[Sojuz TMA-4|Sojuze TMA-4]] [[19. aprílaapríl]]a [[2004]], s Finckeom a [[Astronauti ESA|astronautom ESA]] z Holandska [[André Kuipers]]om. Členovia novej základnej posádky prevzali stanicu od vtedajšieho osadenstva ([[Expedícia 8]]), ktoré s Kuipersom 30. apríla odletelo na Zem. Padalka s Finckeom zostali na stanici do októbra, venovali sa údržbe stanice a vedeckej práci. Po polročnom pobyte odovzdali stanicu [[Expedícia 10|Expedícii 10]] ([[Leroy Chiao]], [[Saližan Šakirovič Šaripov|Saližan Šaripov]]) a [[24. október|24. októbra]] [[2004]] pristáli na Zemi po 187 dňoch 21 hodinách a 17 minútach pobytu vo vesmíre.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu

V rokoch [[2006 – ]]{{--}}[[2007]] bol Padalka predbežne navrhnutý do záložných posádok Expedície 18 a 17.<ref name="astronote"/> V roku [[2007]] absolvoval Ruskú akadémiu štátnej služby, s diplomovou prácou na tému „problémy regionálnej bezpečnosti v krajinách Strednej Ázie“.<ref name="Novaja gazeta">{{Citácia periodika

V auguste 2007 bol predbežne vybraný do [[Expedícia 19|Expedície 19]] (s [[Michael Barratt|Michaelom Barrattom]]), vo [[február 2008|februári 2008]] bolo zloženie posádky oficiálne potvrdené. Od mája do [[október 2008|októbra 2008]] sa zároveň pripravoval aj ako náhradník [[Expedícia 18|Expedície 18]].<ref name="astronote"/> V marci 2009 bol uvoľnený z vojenskej služby.<ref name="astronote"/><ref name="Novaja gazeta"/>

Tretíkrát odštartoval Padalka v [[Sojuz TMA-14|Sojuze TMA-14]] [[26. marec|26. marca]] [[2009]], s Barrattom a už druhýkrát letiacim [[Vesmírny turista|vesmírnym turistom]] [[Charles Simonyi|Charlesom Simonyim]]. Členovia novej základnej posádky prevzali stanicu od vtedajšieho osadenstva – [[Expedícia 18]], z ktorej prešiel do Expedície 19 [[Kóiči Wakata]]. Ostatní kozmonauti z Expedície 18 a Simonyi sa 8. apríla vrátili na Zem. Padalka, Barratt a Wakata zostali na stanici a venovali sa bežnej vedeckej a prevádzkovej činnosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu

}}</ref> Prílet trojice nových členov posádky v kozmickej lodi Sojuz TMA-15 [[29. májamáj]]a [[2009]] zmenil Expedíciu 19 na [[Expedícia 20|Expedíciu 20]], pričom Padalka sa stal jej veliteľom. Padalka, Barratt a Laliberté sa na lodi Sojuz TMA-14 odelili od ISS [[11. október|11. októbra]] [[2009]] a toho istého dňa pristáli v Kazachstane po 198 dňoch 16 hodinách a 43 minútach strávených v kozme.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu