Medzinárodná vesmírna stanica: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
rozšírenie časti Stavba stanice textom od Masleyka |
do sekcie Život na palube upravený text od Masleyka, obrázky |
||
Riadok 1:
{{Infobox Kozmická stanica
| stanica = Medzinárodná vesmírna stanica
Řádek 40 ⟶ 39:
| konfigurácia_titulok = Konfigurácia ISS po dokončení
}}
[[File:Zarya from STS-88.jpg|thumb|[[Zarya]] - prvý a základný blok stanice ISS vyfotografovaná z [[Endeavour (raketoplán)|raketoplánu Endeavour]], ktorý k nej letel pripojiť druhý blok - [[Unity (ISS)|Unity]]]]
'''Medzinárodná vesmírna stanica''' ({{V jazyku|eng|International Space Station}}, skrátene ''ISS''; nesprávne ''Alpha'') je v súčasnosti (rok 2015) jediná trvalo obývaná [[vesmírna stanica]]. Skladá sa z viacerých modulov. Jej výstavba začala vypustením prvého modulu Zarja [[20. november|20. novembra]] [[1998]]. Prvá stála [[Posádka Medzinárodnej vesmírnej stanice|posádka]] na ňu vstúpila [[2. november|2. novembra]] [[2000]] a odvtedy sa približne každých 6 mesiacov posádky menia.
Riadok 92:
O 16 dní neskôr sa so Zarjou stretol raketoplán [[Endeavour (raketoplán)|Endeavour]] a vo svojom nákladovom priestore k nej pripojil modul [[Unity (ISS)|Unity]]. Tento modul obsahoval dva pretlakové spájacie adaptéry: jedným sa pripojil k Zaryi a druhý umožňoval pripojenie raketoplánu. Unity slúži ako križovatka modulov. Môže byť k nemu pripojených až 6 ďalších modulov. Po vlastnom spojení za pomoci manipulačného ramena museli dvaja astronauti uskutočniť ešte 3 [[výstup do otvoreného priestoru|výstupy do otvoreného priestoru]], počas ktorých prepájali kábeláž a inštalovali antény a držadlá pre ďalšie výstupy do otvoreného priestoru. [[13. september|13. septembra]] sa Endeavour oddelil od stanice a o 3 dni úspešne pristál. Po jeho odpojení sa zmenila orientácia komplexu a stanica bola uvedená do pomalej [[rotácia|rotácie]].
[[Súbor:ISS on 20 August 2001.jpg|
Ďalšie dva roky zostala ISS neobývaná. Už vypustené moduly neboli schopné udržať potrebnú dráhu a boli nutné časté korekcie. Čakalo sa na ďalší plánovaný ruský modul – [[Zvezda]]. Finančné problémy opäť spôsobili meškanie jej vypustenia a tým aj pokračovanie vo výstavbe. Modul bol vypustený až [[12. júl]]a [[2000]]. Naprogramované príkazy rozložili jeho solárne panely a komunikačnú anténu. Následne modul zostal ako pasívne teleso na obežnej dráhe stanice. O priblíženie a pripojenie k stanici sa postarali spojené moduly Zarya a Unity s pomocou pozemného strediska a automatického ruského spájacieho mechanizmu. Po pripojení Zvezdy k modulu Zarya vznikol základ ruskej časti stanice. Tento servisný modul slúži ako dočasný obytný priestor a zaisťuje dodávky elektrického prúdu, telekomunikáciu s pozemnými strediskami a korekcie dráhy. Počítač Zarye odovzdal kontrolu nad stanicou počítaču modulu Zvezda. Zvezda pridala ubytovacie priestory, toalety, kuchyňu, filtráciu CO<sub>2</sub>, odvlhčovač, generátory kyslíka, zariadenie na cvičenie a dátovú, hlasovú a televíznu komunikáciu s riadiacim strediskom. Tým sa umožnilo trvalé osídlenie stanice.
Riadok 182:
Posádka sa vždy skladá aspoň z jedného amerického astronauta a jedného ruského. V prípade trojčlennej posádky je tretí člen buď tiež Američan alebo Rus, alebo je nominovaný ďalšími [[kozmická agentúra|kozmickými agentúrami]] (často z [[ESA]]). Veliteľ stanice je nadradený všetkým ostatným členom aj veliteľom vesmírnych lodí, kým sú pripojené k stanici. Každá expedícia má svoj vlastný znak obsahujúci mená členov stálej posádky.
== Pozorovanie ==▼
[[File:Space Station over Sedona.jpeg|thumb|Prelet Medzinárodnej vesmírnej stanice (biela čiarka) nad mestom [[Sedona]] v [[Arizona|Arizone]]. Snímka bola exponovaná 30 sekúnd.]]▼
Medzinárodná vesmírna stanica je dobre pozorovateľná z ktoréhokoľvek miesta Zeme, aj keď nie všade o rovnakom čase. Pri prelete nad daným územím vyzerá ako veľmi jasný, neblikajúci pohybujúci sa bod. S [[magnitúda|magnitúdou]] niekedy presahujúcou −3 je oveľa jasnejšia, než všetky hviezdy a jasnosťou sa približuje k planéte [[Venuša|Venuši]]. Jej jasnosť je však premenlivá v závislosti od preletu. Je to najjasnejšia umelá družica na oblohe. Viditeľný prelet trvá do päť minút, ale zvyčajne je kratší kvôli západu stanice do [[zemský tieň|zemského tieňa]]. Za skorého [[súmrak]]u a neskorého [[úsvit]]u sú jej prelety dlhšie ako za neskorého súmraku a skorého úsvitu.▼
== Život na palube ==
=== Denný harmonogram ===
Bežný deň posádky začína budíčkom o 6:00 ráno, nasledujú bežné ranné (aj hygienické) aktivity a prvá kontrola stanice. Posádka sa naraňajkuje a začne naplánovanú dennú aktivitu okolo 8:10, pričom prvá zmena trvá do 13:05. Po hodinovej obedňajšej prestávke pokračuje posádka v plnení harmonogramu, o 19:30 nasleduje večera a záverečný denný brífing. Naplánovaný spánok začína o 21:30. Posádka sa pracovným a fyzickým aktivitám venuje približne 10 hodín denne, 5 hodín v sobotu a zvyšok má k dispozícii pre relax či vlastnú potrebu.
=== Systém kontroly atmosféry ===
Atmosféra na palube ISS je podobná [[atmosféra Zeme|tej na Zemi]]. [[atmosférický tlak|Tlak]] je rovnaký ako na Zemi 101,3 [[Pascal|kPa]]. Takáto atmosféra je vhodnejšia pre posádku a v porovnaní s čistou [[kyslík]]ovou atmosférou, aká bola používaná na prvých amerických kozmických lodiach, aj omnoho bezpečnejšia, pretože riziko požiaru je neporovnateľne menšie.
Kyslík pre stanicu generujú dva systémy: ''Elektron'' v module Zvezda a podobný systém v module Destiny. Posádka má dve záložné možnosti: kyslík vo fľašiach a SFOG kanistre (systém chemickej tvorby kyslíka). [[Oxid uhličitý]] sa odstraňuje systémom ''Vozdukh'' v module Zvezda. Ostatné produkty [[metabolizmus|metabolizmu]], ako [[metán]] z čriev a [[amoniak]] z potu sa odstraňujú pomocou filtrov.
Súčasťou ruskej časti systému sú aj zásoby kyslíka, čím je zabezpečená trojitá záloha tvorená jednotkou ''Elektron'' ako primárnym zdrojom kyslíka, SOFG generátormi a zásobami O<sub>2</sub>. Sekundárny zdroj poskytujú ''Vika náplne''. Vyhorením takejto náplne sa vyprodukuje 600 litrov kyslíka v priebehu 5-20 minút.
=== Elektrický systém a kontrola teploty ===
Elektrickú energiu dodávajú stanici obojstranné solárne fotovoltaické panely. Tieto panely sú efektívnejšie, pretože zachytávajú nielen priame slnečné svetlo, ale druhou stranou aj svetlo odrazené od Zeme. Navyše pracujú pri nižšej teplote ako jednostranné panely, ktoré sa bežne používajú na Zemi.
[[File:ISS and Endeavour seen from the Soyuz TMA-20 spacecraft 14.jpg|left|thumb|ISS spojená s raketoplánom Endeavour (máj 2011)]]
Ruský segment stanice používa 28 [[Volt|V]] [[striedavý prúd]], rovnako ako raketoplány a väčšina vesmírnych lodí. Tento prúd generujú 4 solárne polia na moduloch Zarya a Zvezda. Americká časť získava striedavý prúd s napätím 130-180 V z vlastných solárnych panelov. Napätie je stabilizované na 160 V a následne distribuované. Až potom je transformované na potrebných 124 V. Väčšie distribučné napätie umožňuje využitie menších a ľahších vodičov na úkor bezpečnosti posádky. [[Transformátor]]y umožňujú vzájomné zdieľanie elektriny medzi oboma segmentami stanice.
=== Komunikácia a počítače ===
Rádiová komunikácia zabezpečuje dátové spojenie pre [[telemetria|telemetriu]] a vedecké dáta medzi stanicou a riadiacimi strediskami. Rádiové spojenie sa využíva aj pri približovaní vesmírnych lodí a pripájani k stanici a na audio-video komunikáciu medzi členmi posádky, letovými dispečermi a členmi rodiny. Preto je ISS vybavená vnútornými a vonkajšími komunikačnými systémami používanými na rôzne účely.
Ruský segment komunikuje pomocou antény ''Lira'' priamo so Zemou. Ďalší ruský komunikačný systém je ''Voskhod-M'', ktorý zabezpečuje vnútornú komunikáciu medzi modulmi Zvezda, Zarya, Pirs, Piosk a americkou časťou a tiež poskytuje VHF spojenie s riadiacimi strediskami pomocou antén na module Zvezda.
Americký segment využíva dva rôzne rádiové systémy pripevnené k modulu Z1 TRUSS: S pásmo pre audio a Ku pásmo pre audio, video a dáta.
UHF spojenie používajú astronauti a kozmonauti počas EVA. Toto spojenie využívajú na príjem príkazov z riadiaceho strediska a posádky ISS počas pripájania a odpájania k stanici aj iné lode (Sojuz, Progress, HTV, ATV a čiastočne aj raketoplány). Automatizované lode sú vybavené vlastnými komunikačnými systémami.
ISS je vybavená približne 100 [[notebook]]mi IBM a Lenovo ThinkPad model A31 a T61P. V rámci ISS sú pripojené do [[WiFi]] siete a tá je spojená zo Zemou cez pásmo Ku. Takéto pripojenie poskytuje rýchlosť 10 Mbit/s smerom na stanicu a 3Mbit/s zo stanice.
Na počítačoch pre kľúčové funkcie stanice sa od mája 2013, kedy prebehla migrácia z [[MS Windows]], používa linuxová distribúcia [[Debian]], hlavne kvôli spoľahlivosti, stabilite a flexibilite.
=== Spánok ===
Na stanici je nainštalovaných celkovo šesť spánkových buniek, pričom 2 bunky sú v module
Kvalitná ventilácia je extrémne dôležitá najmä pri spánku, pretože vydychovaný
Spánkový režim je nezriedka narúšaný špeciálnymi úlohami alebo príletom kozmickej lode so zásobami alebo posádkou.
Řádek 217 ⟶ 233:
== Cena ==
Medzinárodná vesmírna stanica je bezpochyby najdrahším samostatným projektom v ľudskej histórii. Náklady na stavbu a prevádzku dosahujú astronomických 150 miliárd dolárov (odhad pri kurze doláru v r. 2010). Najväčší diel znáša [[NASA]] (72.4 miliárd), potom nasledujú [[Ruská kozmická agentúra]] (12 miliárd), [[Japonská kozmická agentúra]] a [[Európska kozmická agentúra|Európska kozmická agentúra (ESA)]] (zhodne po 5 miliardách) a [[Kanadská kozmická agentúra]] (približne 2 miliardy). Je nutné prirátať aj cenu všetkých letov [[kozmický raketoplán|raketoplánov]], pričom každý jednotlivý let stál 1
Ak zrátame celkový počet strávených hodín všetkých posádok na stanici, dospejeme k číslu 20 tisíc. Po prepočte na celkové náklady teda vychádza každý deň pobytu kozmonauta na stanici približne 7
▲== Pozorovanie ==
▲[[File:Space Station over Sedona.jpeg|thumb|Prelet Medzinárodnej vesmírnej stanice (biela čiarka) nad mestom [[Sedona]] v [[Arizona|Arizone]]. Snímka bola exponovaná 30 sekúnd.]]
▲Medzinárodná vesmírna stanica je dobre pozorovateľná z ktoréhokoľvek miesta Zeme, aj keď nie všade o rovnakom čase. Pri prelete nad daným územím vyzerá ako veľmi jasný, neblikajúci pohybujúci sa bod. S [[magnitúda|magnitúdou]] niekedy presahujúcou −3 je oveľa jasnejšia, než všetky hviezdy a jasnosťou sa približuje k planéte [[Venuša|Venuši]]. Jej jasnosť je však premenlivá v závislosti od preletu. Je to najjasnejšia umelá družica na oblohe. Viditeľný prelet trvá do päť minút, ale zvyčajne je kratší kvôli západu stanice do [[zemský tieň|zemského tieňa]]. Za skorého [[súmrak]]u a neskorého [[úsvit]]u sú jej prelety dlhšie ako za neskorého súmraku a skorého úsvitu.
== Referencie ==
| |||