Skladateľ symfóniu dokončil v roku [[1886]]. Symfóniu od začiatku plánoval venovať skladateľovi a svojmu priateľovi [[Franz List|Franzovi Lisztovi]], ten však zomrel krátko po [[londýn]]skej premiére, ktorú dirigoval sám skladateľ. Saint-Saëns tak nakoniec skladbu venoval Lisztovej pamiatke.
Saint-Saënsovi sa dlho nepodarilo získať výrazný úspech v symfonickej tvorbe. O svojej tretej symfónií prehlásil: „Dal som do nej všetko, čoho som bol schopný.“ Ďalšiu symfóniu už nikdy nenapísal. Tretia symfónia predstavuje akúsi rekapituláciu jeho života. Z tohto dôvodu v nej netradične použil [[organ]] a [[klavír]] – dva nástroje, ktoré ho sprevádzali po celý život. Napriek zaužívanému titulu symfónie – „organová“ – tu tento nástroj, ktorý sa objavuje v dvoch častiach, predstavuje jeden z hlasov orchestra a nemá koncertnú ambíciu. Jeho funkcia je skôr harmonická. Pri predstavení symfónie s veľkým, 32 pedálovým organom je dosiahnutédosiahnutý mimoriadne pôsobivéhopôsobivý účinkuúčinok na poslucháčov. Dvojručný i štvorručný klavírny part v symfónií je veľmi náročný a pripomína Saint-Saënsa ako klavírneho virtuóza.
==Analýza==
Hoci sa v symfónií dajú zreteľne odlíšiť štyri obvyklé časti, skladateľ si želal, aby sa symfónia hrala v dvoch vetách. Napriek tomu v koncertných programoch a bookletoch je niekedy symfónia rozdelená do troch alebo štyroch viet. Symfónia začína v tempe ''Adagio'' kratším úvodom, ktorého nálada je pesimistická až truchlivátrúchlivá. V ďalšej časti, ''Allegro moderato'', sa rozvíja rýchlejšia, naliehavá téma. V tejto časti skladateľ využil melódiu z Lisztovho diela Totentanz. Časť ''Poco adagio'' zodpovedá pomalej druhej vete v klasickej stavbe symfónií. V tejto časti sa už objavuje organ, ktorý tvorí sprievod sláčikovým nástrojom hrajúcim zmierlivú melódiu. Ide o najznámejšiu časť celej symfónie. Druhá veta začína energickým ''Allegro moderato''. To ešte viac zrýchli v ''Presto'', v ktorom sa objavujú veľmi rýchle vstupy klavíru. ''Maestoso'' otvára organ so svojím mohutným kvintakordom z C dur. Ozýva ešte dvakrát ako vyvrcholenie krátkych sláčikových vstupov. Vzápätí sláčiky, podfarbované žblnkaním klavíra so štvrručnýmištvorručnými rozkladmi akordov, uvádzajú hlavnú serenádovú tému, odvodenú od hlavnej témy prvej vety. Téma sa zopakuje v mohutnej hymnickej podobe s podporou organu, pričom každá fráza témy je zakončená krátkou fanfárou plechových nástrojov. Vedľajšia téma je nežnejšia a výrazne kratšia. Prevedenie sa nesie v duchu slávnostného duchu vety. V záverečnom, veľkolepo koncipovanom úseku skladby sa tempo mení na ''Allegro'' a dielo smeruje k jeho vyvrcholeniu. Celé dielo uzatvára niekoľko zostupných úderov na tympany s organovým akordom v pozadí a záverečný akord orchestra.
Symfónia, v ktoromktorej sa spája nemecká presnosť a francúzska delikátnosť, je obľúbená dodnes. Koncertné prevedenie je ale vždy limitované potrebou nástroja, ktorý dodal tomuto dielu výnimočnosť – píšťalového organu.
