Samozvané prehlasovanie sa za cáramalocára, malo v Rusku dlhšiu tradíciu (najmä v období tzv. ''smuty''). Pugačov sa prehlásil za nežijúceho cára Petra III. preto, lebo mnoho Rusov verilo, že cár Peter III. nebol zavraždený, iba uväznený svojou manželkou. Keďže k cárovi sa v Rusku prechovávala až zbožná úcta, Pugačov chcel svojím prehlásením sa za cára pritiahnuť väčší počet mužov ku svojim vojskám. V čase najväčších úspechov (obliehanie [[Kazaň|Kazane]] v lete 1774) mal pod svojimi zástavami až 25 000 vojakov. K povstaniu sa pripojili aj nespokojné kočovné etniká ako Baškirci, Tatári a Kirgizi, ktorí chceli najmä zaručenie ich osobnej slobody a pridelenie pôdy, na ktorej by pásli spoje stáda. Svoje nariadenia vydával ako tzv. ukazy (nariadenia, manifesty), ktoré boli čítané kňazmi počas bohoslužieb. Za neuposlúchnutie týchto príkazov ľudí postihovali ťažké tresty. Jedným z prvých rozhodnutí Pugačova bolo odovzdanie pôdy a rieky Jajik k užívaniu jajickým kozákom. Zároveň im zaručil večnú slobodu. S podobnými manifestami sa obrátil aj na iné kozácke skupiny v Povolží a severne od rieky Jajik (na území [[Ural]]u). Dokonca dal prísľub slobody aj kočovným Baškircom a Kirgizom, doslova im napísal: „Neopustím Vás a spravodlivo vás odmením pôdou, vodou, pastvinami, puškami a proviantom, riekami, chlebom a olovom a od hlavy po päty vás oblečiem“.
Pugačov nečakal na príchod cárskej armády ale sám sa rozhodol bojovať s ňou. Cársku armádu viedol Peter Panin (brat kancelára Nikitu Panina), bola však zle vyzbrojená a vycvičená, takže v prvých stretoch s povstalcami prehrávala.
