Ljuba Hermanová: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d kat |
typo, replaced: se → sa (5), Popis → Opis, Vzhľadom k → Vzhľadom na, 5786-2 → 5786 – 2 (4), - → – (2), jako → ako (5), jen → iba, replaced: → (12) |
||
Riadok 9:
|}}
'''Ljuba Hermanová''' (* [[23. apríl]] [[1913]], [[Neratovice]]
== Životopis ==
=== Začiatky ===
Štúdium na pražskom [[Konzervatórium|konzervatóriu]] nedokončila, už ako sedemnásťročná začala vystupovať v [[smíchov]]skej Aréne, odtiaľ prešla do Švandovho divadla. Začínala ako [[Opereta|operetná]] [[subreta]] v [[Bratislava|Bratislave]], ale účinkovala aj v [[Praha|Prahe]], [[Brno|Brne]], vo [[Viedeň|Viedni]], alebo v [[Paríž]]i.<br />
V tridsiatych rokoch [[20. storočie|20. storočia]] už bola známa aj populárna. V roku [[1934]] sa stala hlavnou ženskou speváckou hviezdou [[Osvobozené divadlo|Osvobozeného divadla]], kde si ako jediná žena zahrala a zaspievala v predscéne s [[Jiří Voskovec|Jiřím Voskovcom]] a [[Jan Werich|Janom Werichom]].<ref>Krátky výstup Ljuby Hermanové v závěre predscény "Mravoučná přísloví" je zachytený (v improvizačne rozvinutej podobe) v zázname z divadla zo začiatku novembra 1934. In: Jaromír Pelc: ''Osvobozené divadlo'', Mladá fronta, Praha, [[1990]], 488 s., ISBN 80-204-0165-2, třetí oddíl knihy "''Osvobozené divadlo neznámé''".</ref> Už pred tým sa ale v roku [[1932]] objavila vo [[film]]e [[Osvobozené divadlo|V + W]] ''[[Peníze nebo život]]'', kde si zaspievala spoločne s [[Hana Vítová|Hanou Vítovou]] dodnes známy evegreen ''[[Život je jen náhoda]]''
Vzhľadom
=== Po druhej svetovej vojne ===
Po vojne v roku [[1947]] začala hrať v divadle v [[Hudební divadlo Karlín|Karlíne]], kde vtedy pôsobil aj [[Oldřich Nový]], [[Jan Werich]] a [[Vlasta Burian]]. V roku [[1958]] opäť z divadla odišla a začala cestovať po celej republike s estrádnym hudobným programom spoločne s vtedy veľmi populárnym spevákom [[Rudolf Cortés|Rudolfom Cortésom]]. Šťastnou náhodou sa však dostala aj do ''Reduty'' a do poetickej kaviarne ''Viola'', potom aj do [[Divadlo na zábradlí|Divadla Na zábradlí]], kde si zahrala niekoľko zaujímavých divadelných úloh. Tu jej tiež [[Václav Havel]] (vtedajší [[dramaturg]] tohto divadla) spoločne s [[Miloš Macourek|Milošom Macourkom]] napísali jej prvý recitál s názvom ''Nejlepší rocky paní Hermanové''. V tej dobe sa začala programovo venovať šansónu, spolupracovala s vynikajúcimi [[textár]]mi ako bol [[Pavel Kopta]], Ivan Vyskočil, alebo [[Jiří Suchý (herec)|Jiří Suchý]]. Ďalší veľmi úspešný recitál v Divadle na zábradlí pre ňu napísal [[Jaroslav Dietl]] s názvom ''Kdo jste, Ljubo Hermanová?'' V tej dobe tiež začala vystupovať aj v [[kabaret]]e ''Večerní Brno''.
Po tomto brnianskom hosťovaní nasledovalo zahraničné angažmán v [[Nemecko|Spolkovej republike Nemecko]] v [[stuttgart]]skom kabarete ''Renitenztheater''. Ďalšiu zahraničnú ponuku na angažmán v [[Paríž]]skej Olympii už odmietla a zostala doma. V závere svojho života vystupovala so šansoniérom Igorom Šebom.
V celom kontexte českej populárnej hudby je práve Ljuba Hermanová považovaná za zakladateľku moderného českého šansónu, ktorá predznamenala neskoršiu tvorbu ďalších vynikajúcich českých šansoniérok ako bola [[Eva Olmerová]], [[Judita Čeřovská]], alebo nekorunovaná kráľovná českého šansónu [[Hana Hegerová]].
Za svoj život bola štyrikrát vydatá.<ref>[[Ondřej Suchý]], [[Oldřich Dudek]]: ''Ljuba jako vystřižená'', Melantrich, Praha, [[1986]], str. 93</ref>
| |||