Filmové ateliéry Koliba: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 1:
{{Urgentne upraviť|20150610}}
{{Bez zdroja}}
Filmové ateliéry Koliba boli založené v roku 1949 v Bratislave a od začatia ich prevádzky v roku 1953 v nich vzniklo vyše 400 celovečerných filmov, vyše štyri tisícky krátkych dokumentov, animovaných a spravodajských filmov. Štúdio Koliba, a. s., v roku 1996 kolibské ateliéry sprivatizovalo.
== História ==
Řádek 23 ⟶ 24:
Prvým koprodukčným projektom našej kinematografie bola maďarsko-slovenská typická kostýmová veselohra ''Dáždnik svätého Petra'' z roku 1958. Scenár Imre Apáthiho a režiséra snímky Frigyesa Bána podľa rovnomenného románu Kálmána Mikszátha sa pripravoval v maďarskej dramaturgii. Možno práve to umožnilo slobodne pracovať s náboženskými motívmi, čo by na Kolibe považovali za ťažké rúhanie voči rodnej strane. Film sa nakrúcal v slovenskej i maďarskej jazykovej verzii (réžiu slovenskej mal Vladislav Pavlovič) a okrem účasti slovenských hercov, architekta, hudobného skladateľa (Šimon Jurovský), historického a výtvarného poradcu (Karol L. Zachar), Koliba poskytla aj výrobné služby.
Na rozdiel od progresívnych tendencií súvekej literárnej tvorby, kolibskej produkcii chýbal myšlienkový rozlet i vôľa prekonávať rigidný didaktizmus témy. Cez ušľachtilé ciele komunistickej výchovy vstupovala do scenárov ideológia, ktorá deformovala vzťahy medzi postavami a ich sujetové funkcie rozdeľovala podľa ľahko čitateľného triedneho kľúča.
Začiatkom šesťdesiatych rokov sa už reformné sily kolibskej dramaturgie začali spamätávať z rezolúcie Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska o filme z roku 1958 i z dôsledkov Banskej Bystrice. Opäť sa dostávajú na stôl "problematické" scenáre (''Boxer a smrť''), ale objavujú sa aj látky nové, využívajúce uvoľnenie tlaku ideologických direktív. Zmena situácie v dramaturgii, nový autorský prístup k témam i naakumulované sily filmovej réžie sa postupne začnú prejavovať v kvalite slovenskej produkcie.
Napriek tomu, že sa do výroby filmu ''Boxer a smrť'' (1962) nepodarilo zainteresovať Poliakov, prvýkrát sa narušila prax adaptovania výlučne domácich titulov, ktorá na Kolibe s malými výnimkami pretrvala až do deväťdesiatych rokov. Úspechy Televíznej filmovej tvorby z konca šesťdesiatych rokov stavali práve na voľnom výbere látok (Dostojevskij, Maupassant, Andrejev), ale vzájomnej konkurencii sa Koliba i televízia bránili tvrdým kurzom druhovej diferenciácie. Namiesto audiovizuálnej kooperácie oboch inštitúcií nastala éra úporného hľadania špecifík.
== Zdroje ==
** Macek, Václav – Paštéková, Jelena: ''Dejiny slovenskej kinematografie''. Bratislava, vydavateľstvo Osveta 1997. ISBN 80-217-0400-4
** http://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/133716-z-privatizacie-koliby-sa-slovensky-film-spamaetava-dodnes/
** http://www.teraz.sk/kultura/filmari-koliba-vyrocie-zalozenie-peticia/33950-clanok.html
| |||