Filmové ateliéry Koliba: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d typografia, kategórie |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 1:
'''Filmové ateliéry Koliba''' boli založené v roku 1949 v Bratislave a od začatia ich prevádzky v roku 1953 v nich vzniklo vyše 400 celovečerných filmov, vyše štyri tisícky krátkych dokumentov, animovaných a spravodajských filmov. Štúdio Koliba, a. s., v roku 1996 kolibské ateliéry sprivatizovalo.
== História ==
===
S výstavbou filmových ateliérov na Kolibe sa začalo v roku 1949. Po mnohých komplikáciách ich slávnostne otvorili pri príležitosti augustového výročia Slovenského národného povstania v roku 1953. Pod obrovským transparentom Socialistickým filmom za upevnenie svetového mieru tak odovzdali prvú etapu stavby. Prevádzka sa začala 1. septembra 1953. Úplne prvým kompletne kolibským filmom bola veselohra Paľa Bielika ''V piatok trinásteho'' (1953).
Řádek 30 ⟶ 29:
=== 1963 - 1970 ===
Slovenská a česká kinematografia boli v rokoch 1963 - 1970 úzko organizačne, technicky a personálne previazané. Celé toto obdobie platili rovnaké cenzorské zásady a jednotná distribučná politika, kolibské štúdio patrilo do rámca Československého filmu, jediná vysoká filmová škola aj pre slovenských záujemcov bola v Prahe. V roku 1963 po nástupe nového riaditeľa kolibského štúdia Pavla Gejdoša sa začala diskusia o schvaľovacích postupoch nezávislosti od českej produkcie. Nielen scenáristi a režiséri, ale aj riaditeľ Koliby žiadal, aby sa scenáre na slovenské hrané filmy neschvaľovali na pražskom ústredí, ale len v Bratislave. Rastúcu snahu o autonómiu tvorby, ale aj vzostup sebavedomia dosvedčuje presadenie zmeny názvu podniku. Od 1. januára 1964 sa Filmová tvorba a distribúcia Bratislava - nadpis urážajúci našu národnú kinematografiu - premenovala na Československý film Bratislava. Paralelne s inštitucionálnym odpútavaním sa Koliby od Barrandova rozvíjala sa aj diskusia o odlišnosti slovenskej a českej kinematografie. Odstredivý proces vzďaľujúci vedenie Koliby od centrálneho vedenia Československého filmu v Prahe charakterizuje celé obdobie 1963 - 1970. Utvorenie Oblastného riaditeľstva Československého filmu Bratislava v roku 1967 ešte viac zdôraznilo, že kolibský podnik nie je len jedným z podnikov Československého filmu, ale je takmer samostatným subjektom.
V druhej polovici šesťdesiatych rokov sa zásadne, ale nie absolútne, uvoľnila kontrola filmovej výroby. Na Kolibe sa vyrobilo 20 celovečerných titulov, z toho 8 vlastných hraných, 8 televíznych a 4 ako služby pre zahraničie. O zaradení jednotlivých titulov do výroby rozhodovali predovšetkým tvorivé skupiny a riaditeľ kolibského štúdia, nie ideologické oddelenie Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska. V tých rokoch sa viacerými titulmi prezentovala najmladšia, III. tvorivá skupina, ktorá vznikla v roku 1963. Vedúcim skupiny bol Ján Beer, prvými dramaturgmi Peter Ševčovič a Svätopluk Šablatúra, cieľom výroba filmov pre deti a mládež.
Pôsobenie Ctibora Štítnického na Kolibe v rokoch 1966 - 1969 sa zhoduje s obdobím vzniku organizačného členenia, ktoré vrátilo slovenskej kinematografii samostatnosť okliešťovanú od roku 1945. Štítnický nastúpil s ambíciou ukončiť éru dogmatického a direktívneho riadenia kinematografie, súhlasil s programom filmárov, ktorí sa usilovali o čo najväčšiu nezávislosť od ideologického vedenia štátu. V období rokov 1968 - 1969 sa túto víziu podarilo do značnej miery aj realizovať, počas Štítnického vedenia vznikli niektoré z najvýznamnejších filmov v dejinách slovenskej kinematografie.▼
Výrazne vzrástol aj počet koprodukcií. Do roku 1965 sa nakrútili len dve. V rokoch 1966 až 1970 ich vzniklo za päť rokov deväť (''Siedmy kontinent'', 1966, ''Muž, ktorý luže'', 1968, ''Sladký čas Kalimagdory'', 1968, ''Zbehovia a pútnici'', 1968, ''Kráľovská poľovačka'', 1969, ''Vtáčkovia, siroty a blázni'', 1969, ''Rozsudok'', 1970, ''Dovidenia v pekle, priatelia'', 1970, ''Eden a potom'', 1970). Väčšina z týchto koprodukčných titulov vznikla v I. tvorivej skupine Alberta Marenčina a Karola Bakoša, najčastejší zahraničný partner bol Samy Halfon (Como-films). Po obmedzení zahraničnej spolupráce nakrútili na Kolibe nové koprodukcie s inou ako okupačnou krajinou až osemdesiatych rokoch.
Vnútri kolibského filmového podniku patrilo k najdôležitejším zmenám rokov 1963 - 1970 utvorenie skupiny animovaného filmu (1965). Odvtedy sa začala odvíjať tradícia animovanej tvorby na Slovensku. ▼
Otvorenie Koliby zahraničnému kapitálu pomohlo dodatočne prekonať nedostatok finančných prostriedkov na kúpenie kvalitnej filmovej suroviny a modernej techniky. Všetky pôvodné domáce tituly sa nakrúcali len na ORWO-materiál, iba pre koprodukcie bol k dispozícii podstatne citlivejší a kvalitnejší Eastmancolor. Zároveň sa rozšírili možnosti na prekonanie izolácie, do ktorej uzavreli českú i slovenskú kinematografiu komunistickí vládcovia. Koprodukcie zabezpečili ekonomický prospech štúdia, ale aj myšlienkovú a pracovnú konfrontáciu, bezprostredné overenie si vlastných schopností, už nie iba v rovine duchovnej, ale aj praktickej, v rovine schopnosti všetkých členov štábu splniť požiadavky zahraničných partnerov.
▲Vnútri kolibského filmového podniku patrilo k najdôležitejším zmenám rokov 1963 - 1970 utvorenie skupiny animovaného filmu (1965). Odvtedy sa začala odvíjať tradícia animovanej tvorby na Slovensku.
▲Pôsobenie Ctibora Štítnického na Kolibe v rokoch 1966 - 1969 sa zhoduje s obdobím vzniku organizačného členenia, ktoré vrátilo slovenskej kinematografii samostatnosť okliešťovanú od roku 1945. Štítnický nastúpil s ambíciou ukončiť éru dogmatického a direktívneho riadenia kinematografie, súhlasil s programom filmárov, ktorí sa usilovali o čo najväčšiu nezávislosť od ideologického vedenia štátu. V období rokov 1968 - 1969 sa túto víziu podarilo do značnej miery aj realizovať, počas Štítnického vedenia vznikli niektoré z najvýznamnejších filmov v dejinách slovenskej kinematografie. Rozšírením právomocí Zahraničného oddelenia na Kolibe vznikol slovenský Filmexport - Slovakofilm.
=== 1971 - 1980 ===
== Diela ==
| |||