Helena Slavíková-Rabarová: Rozdiel medzi revíziami

 

=== Prvé skúsenosti s réžiou (1974-1979) ===

 

Začiatkom sedemdesiatych rokov sa započalo s realizáciou filmov podľa rozprávok Pavla Dobšinského. S problémom pretlmočenia krásneho textu do filmovej obrazovej podoby zviedlo zápas viac autorov - so striedavým úspechom. Najlepšie uspela Helena Slavíková-Rabarová s farebným animovaným filmom kombinovanej techniky ''Slncovou pannou'' (1977, Čestné uznanie na Arsfilme Kroměříž), (návrhy bábok: Ivan Antoš, kamera: Henrieta Peťovská, hudba: Ladislav Gerhard), kde dominovalo nápadité fotograficko-výtvarné riešenie. Rozprávka patrí medzi nekonvenčné výtvarné transpozície literatúry pre deti v animovanom filme. Je to experiment na základe spojenia klasického literárneho námetu a jeho výtvarnej interpretácie formou umeleckej fotografie. Podstata tohto pokusu je v "animácii svetlom". Zmenou intenzity, kontrastom svetla a tieňa v pohybe a v premenách odhodlaní radikálne odbočiť z cesty overených istôt bolo východisko riešenia zámeru. Napokon, v druhoplánovom význame dochádza aj na humor v rámci gradácie príbehu. Pointa však akcentuje vážnu podstatu látky (poučenie z obsahu príslovia o hlbokom páde nevyhnutne nasledujúcom po bezohľadnom výstupe).

 

Režisérka pritom dokázala, že humorná nadsádzka jej nie je cudzia a vie z nej funkčne ťažiť. To sa stalo pri seriáli ''Sporíme s Bobčom'' (do 1989) pre Štátnu sporiteľňu, ale najmä pri večerníčkovom seriáli kreslených televíznych filmov ''Rozprávky pre Jozefku'' (1986-1987) na základe literárnej predlohy podľa Rudyarda Kiplinga na objednávku Československej televízie (výtvarné návrhy: Peter Cigán, hudba: Ján Melkovič, kamera: Otto Geyer). Tu sa jej podarilo zladiť pozoruhodný štáb s dominanciou nepopisnej Melkovičovej hudby a výborného Štepkovho textu, ktorý s nadhľadom, humorom a originálne komentuje dej na plátne. Jednotlivé časti filmu vtipnou formou pobavia i poučia o vlastnostiach afrických zvierat. Obraz má charakter informatívnej ilustrácie prednášaného textu. Túto ilustratívnosť pomáha prekonávať vynaliezavá animácia, transformujúca výtvarnú parafrázu do reči filmu.

 

V tomto období Slavíková-Rabarová nachádza aj svoju najšťastnejšiu parketu. Po krátkej pauze sa vracia k seriálu bábkových filmov, kalendárnemu cyklu obradového folklóru, detských folklórnych hier, pesničiek a veršovačiek ''Maľovanky - spievanky'' (1982-1989) (výtvarné návrhy: Hana Cigánová, hudba: Svetozár Stračina, kamera: Henrieta Peťovská), ktorý mapuje ľudové zvyky, piesne, rečňovanky i výtvarné artefakty na slovenskej dedine viazané na detský folklór. Jednotlivé diely sú nazvané podľa ročných období: ''Predjarie'' (1982), ''Jar'' (1983), ''Leto'' (1987), ''Jeseň'' (1988). ''Zima'' (1990) a vytvárajú akúsi folklórnu suitu, filmový rok na dedine, o akom snívali ešte v grundierskych časoch slovenskej animácie tvorcovia sústredení okolo režiséra a výtvarníka Bohdana Slavíka. Do pásma piesní, obyčajov a detských hier režisérka umne vkomponúva prvky ľudovej tvorivosti - výtvarnú krásu ľudových výšiviek, drevených a slamených ozdôb, ornamentov a pod. Vcelku šťastne sa jej darí výtvarne rôznorodý materiál udržať v štýlovej čistej rovine, pričom hodnotným jednotiacim výrazovým prostriedkom je Stračinova hudba. Autorka sa nechala inšpirovať tradičnou látkou autentického folklóru (a určitou dávkou nostalgie za jeho rozplývaním sa do stratena). Ide o relatívne voľný cyklus, motivovaný detskými hrami, veršíkmi, piesňami, riekankami. Výtvarno-vizuálne riešenie obrazu je "scénou", na ktorej sa odohráva činnosť ľudovo-umelecky vytvorených postáv a artefaktov v štýlovom a časovom synchróne s hudbou a slovom verša či piesne. Nechýba romantický miestami až sentimentálny výraz, svojrázny kolorit a atmosféra. V ''Maľovankách'' Slavíková-Rabarová zavŕšila pomerne dlhé obdobie hľadania a formulovania svojho osobitého rukopisu a vybudovala pevnú kreatívnu základňu, z ktorej úspešne môže odštartovať svoje niekdajšie "zakliatie", ktoré pri jednej príležitosti presne formuloval Jan Poš: "Nie vždy úspešne prepája snahu o moderný filmový výraz s pietou k ľudovej predlohe a jej štýlovej čistote, či s koeficientom záujmu a možnosťami detského diváka." Podľa zámerov a výsledkov tvorby Slavíkovej-Rabarovej, ako ju poznáme zo začiatku deväťdesiatych rokov (najmä film ''Drotárska púť''), patrí už táto charakteristika minulosti.

 

=== Tvorba v deväťdesiatych rokoch (1992-1997) ===

V roku 1992 nakrútila podobenstvo o životnej púti majstra drotára stvárnené cez pôvodné drotárske umelecké predmety oživené animáciou ''Drotárska púť'' (1992, Osobitná cena na Etnofilme Čadca) a v rokoch 1995-1997 realizovala animované filmy ''Kriváň'' (1995) a ''Lomnický štít'' (1997) z cyklu ''Tatranská ríša'' a animovaný film inšpirovaný slávnou básňou svätého Cyrila "Proglas" ''Prívet ponad tisícročie'' (1997). Ide o filmovú poému na verše Konštantínovho Proglasu o aktuálnosti cyrilo-metodského posolstva na prahu 3. tisícročia. Proglas čiže Predslov je básnickým skvostom zo samého počiatku slovanských a slovenských duchovných i kultúrnych dejín, ktorý na počesť prekladu Svätého Písma do staroslovienčiny napísal svätý Cyril Konštantín, zvaný Filozof (popri svätom Benediktovi spolu so svätým Metodom, spolupatrónom Európy) ako slávnostný apel adresovaný všetkým Slovanom. Dnes, po viac ako tisícročí, jeho výpovedná sila nielenže nezanikla, ale naopak, popri Slovanoch už zahŕňa všetkých Európanov a všetkých ľudí dobrej vôle. V súlade s ním by film ''Prívet ponad tisícročie'' chcel byť pripomenutím, že návrat ku kresťanským koreňom znamená zároveň aj návrat k sebe samým a k uvedomeniu si vlastného historického prínosu do európskych duchovných a kultúrnych dejín. Z hľadiska realizácie by sme mohli tento film označiť ako animáciou oživenú galériu veľkomoravského a ranostredovekého umenia s uplatnením súvekých výtvarných artefaktov a umeleckých remesiel, ako sú kaligrafia, iluminácia, miniatúra, ikonomaľba, kovolejárstvo a kníhviazačstvo výroba kódexov. V spojení s chorálmi a básnickým slovom ide o hudobno-výtvarné (stredometrážne) filmové dielo adresované deťom i dospelým.

 

== Dielo ==

* ''Rozprávky pre Jozefku'' (seriál, 1986-1987)

* ''Krídla'' (1986, s Danicou Orvanovou)

* ''Maľovanky - spievanky'' (cyklus; ''Predjarie'' (1982), ''Jar'' (1983), ''Leto'' (1987), ''Jeseň'' (1989), ''Zima'' (1990))

* ''Drotárska púť'' (1992)

* ''Slncová panna'' (1977, Čestné uznanie na Arsfilme Kroměříž)

* ''Krídla'' (1986, Cena Národnej galérie v Prahe)

 

== Zdroj ==