Wikipédia

Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Banská Bystrica): Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Bez shrnutí editace
typografia
Riadok 1:
{{bez zdroja}}
[[Súbor:Banska Bystrica farsky kostol 01.jpg|thumb|Farský kostol Nanebovzatia Panny Márie, Banská Bystrica]]
[[Súbor:Banska Bystrica 029.JPG|náhľad|Oltár v Kaplnke sv. Barbory, dielo [[Majster Pavol z Levoče|Majstra Pavla z Levoče]]]]▼
 
== '''Kostol Nanebovzatia Panny Márie''', nazývaný aj nemecký, je dominantou [[Mestský hrad v Banskej Bystrici|mestského hradného areálu]] v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]]. ==
nazývaný aj nemecký, je dominantou [[Mestský hrad v Banskej Bystrici|mestského hradného areálu]] v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]].
 
=== Popis kostola ===
Na starších základoch románskej baziliky so štvorcovou svätyňou ho postavili v polovici 13. storočia bohatí nemeckí mešťania, majitelia baní.
 
Opevnenie okolo kostola sa spomína už v roku [[1442]]. Odvtedy prešiel viacerými prestavbami. Na južnej strane kostola pristavili roku [[1473]] Kaplnky sv. Ondreja a Tela Kristovho a roku [[1480]] Kaplnku [[Ján Krstiteľ|sv. Jána Krstiteľa]]. Aj bočnú loď na severnej strane prestavali v roku [[1478]] na kaplnku a zasvätili ju [[Svätá Barbora|sv. Barbore]], patrónke baníkov.
 
▲[[Súbor:Banska Bystrica 029.JPG|náhľad|Oltár v Kaplnke sv. Barbory, dielo [[Majster Pavol z Levoče|Majstra Pavla z Levoče]]]]
Po ničivom požiari v roku [[1500]] zásluhou neskorogotickej prestavby, dostal chrám Nanebovzatia Panny Márie nový vzhľad. Pričinili sa o to najbohatší ťažiari. Z tohto obdobia sa datuje aj jeho prívlastok „nemecký“. V roku [[1761]] opäť postihol mesto obrovský požiar. Svojím rozsahom patril k najväčším v súdobej Európe, zničil viac ako tristo domov. Na farskom kostole sa zrútila strecha a prepadli sa klenby. Hlavný oltár z dielne [[Majster Pavol z Levoče|Majstra Pavla z Levoče]], ktorý bol vyšší ako levočský, sa premenil na popol. Len zázrakom uniklo skaze súsošie, „Kristus na Olivovej hore“. Z interiéru sa zachovala bronzová krstiteľnica, ktorú vyhotovil Majster Jodok v roku [[1475]] a oratórium sv. Jána Almužníka nad sakristiou, ktoré pochádza z roku [[1516]]. Neporušená zostala aj Kaplnka sv. Barbory, známa neskorogotickým oltárom Majstra Pavla, ktorý bol dokončený roku [[1509]]. V kaplnke možno obdivovať originálnu klenbu, ako aj fresky svätých: Vojtecha, Martina, Hieronyma, Imricha a Ladislava.
 
Maľba barokových klenieb z roku [[1770]] je dielom Antona Schmidta. Na hlavnom oltári sú dva obrazy - Nanebovzatie Panny Márie a Sv. trojica od J. L. Krackera z roku [[1774]]. Liturgické predmety zo 17. a 18. storočia tvoria hodnotný chrámový poklad. Z nich vyniká kalich z polovice 18. storočia od levočského zlatníka J. Szilassyho.
 
=== '''Kaplnka sv. Barbory''' ===
==== História ====▼
bola zasvätená sv. Barbore, patrónke Baníkov, ktorá po stáročia držala nad nimi ochrannú ruku. Táto tradícia sa zachovala aj dodnes, aj keď banícke nešťastia sú dnes už zriedkavé. V minulosti sa o to zaslúžili mnohé prírodné javy. Oheň, ktorý bol v baniach ničivý a smrteľný sa podpísal na nejedných baníckych vrtoch. Často vznikal vďaka prítomnosti metánu v štôlňach, ktorý vtedy banský inžinieri nedokázali včas odhaliť. V baniach sa pôvodne svietilo karbidovými lampami, ktoré boli prelomové vo svojej schopnosti osvetlenia avšak mali nevýhodu, a to že karbid je prudko reaktívny s metánom. V banských dielach tak často dochádzalo k výbuchom ešte pred používaním dynamitu. Preto sa spoločne so sv. Barborou objavuje aj patrón hasičov sv. Štefan. Ďalším, spočiatku nešťastím bola v štôlňach voda. Tú sa však už v prvých začiatkoch banskej činnosti podarilo dobre odviesť a navyše ju vynaliezavý banský inžiniery pomocou tajchového systému využívali ako pohon v banských hutách na spracovávanie vyťažených kovov. Nebezpečenstvo záplav však v baniach neustále hrozilo a baníci sa preto mohli len s prosbami obracať na svoju patrónku.
===== 15 - 16.. storočie =====▼
Vystavenie kaplnky zasvätenej práve jej pre nich malo určite veľký význam. Presný rok výstavby kaplnky nemožno presne udať, avšak existuje prvý písomný záznam z roku 1477. Kaplnka v tomto roku stála ale nebola vysvätená. Vysvätenie prebehlo v roku 1478. Jej investorom bol banskobystrický mešťan Mikuláš Plath, preto sa často označuje aj ako Plathovská kaplnka. Mikuláš Plath bol pre Banskú Bystricu veľmi významná osoba. Bol členom mestskej rady a neskôr dokonca aj samotným richtárom mesta. Po jeho smrti preberá zodpovednosť nad kaplnkou vdova Dorota. ▼
 
V roku 1500 Banskú Bystricu postihuje ničivý požiar, spoločne s farským kostolom. Na kaplnke nie je známe do akej miery bola poškodená, klenby sa ale zachovali. Na stene kaplnky je možné dodnes vidieť letopočet 1504, ktorý zrejme dodáva ukončenie rekonštrukcií alebo dokončenie maliarskych prác. Ku kaplnke pripadal aj finančný kapitál, z ktorého bolo 500 zlatých požičaných mestu Kremnica v roku 1479. Tá sa zaviazala, že bude platiť za kaplnku cenzum vo výške 25 zlatých florénov. Baníctvo však ako aj v iných mestách čakal úpadok a Kremnica sa tak vďaka neschopnosti splácať cenzum dostala do sporov s Banskou Bystricou.▼
▲==== História ====
 
Príčinou vysťahovania Plathovcov z Banskej Bystrice, neočakávanej zmeny mena Wolfganga Platha podľa manželky rodenej Glöcknitzerovej, ako dodávajú archívne zápisy, sa kaplnka dostáva do majetku Glöcknitzerovcov.▼
▲===== 15-16..storočie =====
▲Vystavenie kaplnky zasvätenej práve jej pre nich malo určite veľký význam. Presný rok výstavby kaplnky nemožno presne udať, avšak existuje prvý písomný záznam z roku 1477. Kaplnka v tomto roku stála ale nebola vysvätená. Vysvätenie prebehlo v roku 1478. Jej investorom bol banskobystrický mešťan Mikuláš Plath, preto sa často označuje aj ako Plathovská kaplnka. Mikuláš Plath bol pre Banskú Bystricu veľmi významná osoba. Bol členom mestskej rady a neskôr dokonca aj samotným richtárom mesta. Po jeho smrti preberá zodpovednosť nad kaplnkou vdova Dorota.
 
===== 1917. -20 18. storočie =====▼
▲V roku 1500 Banskú Bystricu postihuje ničivý požiar, spoločne s farským kostolom. Na kaplnke nie je známe do akej miery bola poškodená, klenby sa ale zachovali. Na stene kaplnky je možné dodnes vidieť letopočet 1504, ktorý zrejme dodáva ukončenie rekonštrukcií alebo dokončenie maliarskych prác. Ku kaplnke pripadal aj finančný kapitál, z ktorého bolo 500 zlatých požičaných mestu Kremnica v roku 1479. Tá sa zaviazala, že bude platiť za kaplnku cenzum vo výške 25 zlatých florénov. Baníctvo však ako aj v iných mestách čakal úpadok
Kaplnka sa občas nazýva aj Guthianna, pretože práve rodina Guthianovcov sa v roku 1643 postarala o jej opravy. 1761 postihuje kostol ďalší požiar, strecha kaplnky sa zrútila avšak klenby sa zachovali. Nestalo sa tak ale v ostatných častiach kostola, ktorý bol prestavaný do barokového slohu, čo sa podpísalo aj na architektúre kaplnke. Vchod do kaplnky teraz už nebol samostatný so severnej steny, keďže kaplnka dovtedy slúžila ako súkromný sakrálny priestor , ale bola prepojená s hlavnou loďou kostola veľkým lomeným oblúkom. Tiež bol na západnej stene prerezaný nový otvor do sakristie s barokovým obdĺžnym  portálom. Kaplnka bola upravovaná ešte v roku 1876 za biskupa A. Ipolyiho. ▼
a Kremnica sa tak vďaka neschopnosti splácať cenzum dostala do sporov s Banskou Bystricou.
 
==== 19. - 20. storočie ====
▲Príčinou vysťahovania Plathovcov z Banskej Bystrice, neočakávanej zmeny mena Wolfganga Platha podľa manželky rodenej Glöcknitzerovej, ako dodávajú archívne zápisy, sa kaplnka dostáva do majetku Glöcknitzerovcov.
Pri opravách roku 1971 boli maľby od F. Storna z roku 1876 odstránené. ▼
 
===== 17.-18.storočieArchitektonický popis =====
Kaplnku dodnes zdobí pôvodná neskorogotická lunetová klenba. Nesie ju šesť konzol so stvárnenými hlavami svätcov: sv. Ladislav, sv. Vojtech, sv. Martin, sv. Hieroným a sv. Imrich. Konzola so sv. Štefanom bola doplnená pri opravách v roku 1971. Rebrá sú jednoducho profilované s dvomi výžľabkami na oboch stranách s osou symetrie vo  vrchole hruškovitého profilu rebra a zbiehajú sa do spomínaných konzol. Príbory sa tu nenachádzajú. Fakt, že rebrá klenby v pozdnogotike často spĺňali už len estetickú funkciu a nie statickú, dokazuje konzola sv. Hieronýma, umiestnená presne nad vchodovým lomeným oblúkom, na staticky najviac namáhanom mieste oblúku. Klenba má v pôdoryse hviezdicový charakter s rozľahlým polygonálnym spojením rebier. Pozostáva z dvoch polí , ktoré majú nábehy v rôznych výškach, symetricky zarovnaných. ZaujímavaZaujímavá je dvojica rebier, na západnej a východnej stene, ktoré vybiehajú zo stien a tvoria dojem pokračovania klenby. ▼
▲Kaplnka sa občas nazýva aj Guthianna, pretože práve rodina Guthianovcov sa v roku 1643 postarala o jej opravy. 1761 postihuje kostol ďalší požiar, strecha kaplnky sa zrútila avšak klenby sa zachovali. Nestalo sa tak ale v ostatných častiach kostola, ktorý bol prestavaný do barokového slohu, čo sa podpísalo aj na architektúre kaplnke. Vchod do kaplnky teraz už nebol samostatný so severnej steny, keďže kaplnka dovtedy slúžila ako súkromný sakrálny priestor , ale bola prepojená s hlavnou loďou kostola veľkým lomeným oblúkom. Tiež bol na západnej stene prerezaný nový otvor do sakristie s barokovým obdĺžnym  portálom. Kaplnka bola upravovaná ešte v roku 1876 za biskupa A.Ipolyiho.
 
Gotické okno, nachádzajúce sa nad pôvodným gotickým vstupom, tvoria dve mníšky, ktoré nesú florálnu rozetu. Nachádza sa tu aj kruhové gotické onkookno, ktoré narozdiel od Slovenského kostola vedľa, nebolo v dôsledku barokizácie zamurované. V kaplnke sa pôvodne nachádzali oltáre dva. Väčší zasvätený sv. Barbore a sv. Hieronýmovi, ktorý je pripisovaný autorovi Majstrovi Pavlovi z Levoče a menší oltár zasvätený sv. Petrovi a sv. Pavlovi, ktorý sa však nezachoval. Súčasťou imobiliáru je tiež krstiteľnica od majstra Jodoka a najstarší epitaf v Banskej Bystrici Kláry Plathovej, osadený najskôr do podlahy pred vchodom do kaplnky, dnes sekundárne do steny. ▼
▲===== 19.-20.storočie =====
▲Pri opravách roku 1971 boli maľby od F.Storna z roku 1876 odstránené.
 
==== Architektonický popis ====
▲Kaplnku dodnes zdobí pôvodná neskorogotická lunetová klenba. Nesie ju šesť konzol so stvárnenými hlavami svätcov: sv. Ladislav, sv. Vojtech, sv. Martin, sv. Hieroným a sv. Imrich. Konzola so sv. Štefanom bola doplnená pri opravách v roku 1971. Rebrá sú jednoducho profilované s dvomi výžľabkami na oboch stranách s osou symetrie vo  vrchole hruškovitého profilu rebra a zbiehajú sa do spomínaných konzol. Príbory sa tu nenachádzajú. Fakt, že rebrá klenby v pozdnogotike často spĺňali už len estetickú funkciu a nie statickú, dokazuje konzola sv. Hieronýma, umiestnená presne nad vchodovým lomeným oblúkom, na staticky najviac namáhanom mieste oblúku. Klenba má v pôdoryse hviezdicový charakter s rozľahlým polygonálnym spojením rebier. Pozostáva z dvoch polí , ktoré majú nábehy v rôznych výškach, symetricky zarovnaných. Zaujímava je dvojica rebier, na západnej a východnej stene, ktoré vybiehajú zo stien a tvoria dojem pokračovania klenby.
 
▲Gotické okno, nachádzajúce sa nad pôvodným gotickým vstupom, tvoria dve mníšky, ktoré nesú florálnu rozetu. Nachádza sa tu aj kruhové gotické onko, ktoré narozdiel od Slovenského kostola vedľa, nebolo v dôsledku barokizácie zamurované. V kaplnke sa pôvodne nachádzali oltáre dva. Väčší zasvätený sv. Barbore a sv. Hieronýmovi, ktorý je pripisovaný autorovi Majstrovi Pavlovi z Levoče a menší oltár zasvätený sv. Petrovi a sv. Pavlovi, ktorý sa však nezachoval. Súčasťou imobiliáru je tiež krstiteľnica od majstra Jodoka a najstarší epitaf v Banskej Bystrici Kláry Plathovej, osadený najskôr do podlahy pred vchodom do kaplnky, dnes sekundárne do steny. 
<gallery>
Obr.111.jpg|sieťováSieťová klenba
Obr.112.jpg|konzolaKonzola sv. Hieronýma
Obr.113.jpg|krstiteľnicaKrstiteľnica od Jodoka
Obr.114.jpg|sekundárneSekundárne osadený epitaf
</gallery>
{{Clear}}
 
== Referencie ==
{{Referencie}}
 
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Church of the Assumption, Banská Bystrica}}
 
 
{{Architektonický výhonok}}
 
[[Kategória:Kostoly zasvätené Nanebovzatiu Panny Márie|Banská Bystrica]]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Kostol_Nanebovzatia_Panny_Márie_(Banská_Bystrica)“