Daniel Rapant: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Marián 2 (diskusia | príspevky)
študijný
Riadok 25:
Roku [[1950]] dostal od predstaviteľov vtedajšieho režimu zákaz prednášať. Krátky čas pracoval v Univerzitnej knižnici v Bratislave (1956-1958), potom odišiel do dôchodku. Roku [[1968]] sa stal akademikom SAV.
 
Slovenskú historiografiu pozdvihol z vlastivednej polohy na vedeckú úroveň. Jeho dielo predstavuje 25 knižných a pramenných publikácií, veľké množstvo štúdií a článkov. Viedol polemiku s [[Václav Chaloupecký|Václavom Chaloupeckým]] o samostatnosti slovenských dejín do roku 1918, keď za spoločné česko-slovenské dejiny považoval len dejiny Čechov a Slovákov po roku 1918. Venoval sa najmä problematike [[národné obrodenie|národného obrodenia]]. Jeho hlavným dielom v tejto oblasti bolobol päťdielne12-zväzkový dokument, v ktorom sú chronologicky usporiadané všetky udalosti na Slovensku, súvisiace s revolučnými rokmi ''Slovenské povstanie roku 1848-1849''. V III. diele, pozostávajúcom z troch zväzkov sú uvedené citácie z Hurbanových Rozpomienok, veľmi hodnotná 16 stranová správa kpt. Bórika, ďalej po nemecky písané vojenské hlásenia kpt. Bloudka, novinové články Bloudkovho sekretára, ináč moravského novinára Matěja Mikšíčka, výňatky zo životopisu Jonáša Záborského, ďalšie správy, hlásenia, verejné oznamy a podobne. Písal však aj práce týkajúca iných historických období, najmä veľkomoravského a stredovekého. Ako prvý vedecky vyvrátil názor o neosídlení prevažnej časti územia Slovenska pred 13. storočím (''O Starý Liptov'').
 
== Dopady ==