Kynceľová: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Komunálne voľby 2014: starosta |
Doplnenie histórie obce Kynceľová a súťaží Fizolňový deň a Súťaž v krájaní cibule. |
||
Riadok 35:
}}
'''Kynceľová''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Banská Bystrica|Banská Bystrica]].
Obec vznikla asi v 13. storočí ako poddanská obec na banskobystrickom mestskom teritóriu s názvom Kunzelfalva. Prvá písomná zmienka je z novembra roku 1435, v súvislosti so sporom zemanov "Sásovských" a "Kynceľovských", ktorý riešil kráľ Žigmund.
Prvá historická zmienka sa datuje od roku 1435 pod názvom Kunczelfalva. Postupne sa názov obce menil na 1489 Kunczldorf, Kinczeldorf; 1680 Kinczelowa; 1808 Kyncelowa; maďarsky Göncölfalva až po dnešný názov Kynceľová. Obec vznikla ako poddanská obec v 13. storočí na banskobystrickom mestskom teritóriu. V rokoch 1496-1526 patrila Thurzovcom, potom mestu Banská Bystrica. V roku 1828 mala 14 domov a 107 obyvateľov. Popri poľnohospodárstve sa v 18.-20.storočí obyvatelia zaoberali povozníctvom. Začiatkom 20. storočia boli známi ako tesári a murári. V roku 1962 sa poľnohospodári zlúčili so Sásovou, Rúdlovou a Zvolenskými Nemcami. Neskôr bola mestskou časťou Banskej Bystrice. Dnešná Kynceľová je samostatná obec so svojou samosprávou,
Kynceľová leží neďaleko Banskej Bystrice. Banská Bystrica bola v poradí piatym mestom, ktoré dostalo v 13. storočí privilégiá od panovníka. Kráľ povolil ťažiť zlato, striebro a všetky ostatné kovy, a to na celom území zvolenskej stolice. 14. storočie naplnilo dejiny mesta ďalším rozvojom baníctva, hutníctva a inými aktivitami. Základnou banskou slobodou bolo právo vyhľadávať a potom dobývať rudu a spracovávať ju na kov. Baníci a hutníci boli svojim spôsobom slobodní ľudia, oslobodení od daní, vojenských povinností a poddanských robôt a mali právo voľne sa sťahovať. V tomto storočí popri ťažbe zlata a striebra výrazne stúpla ťažba medených rúd na lokalitách neďaleko mesta. Banská Bystrica postupne získavala epiteton medené mesto (zlatá Kremnica a strieborná Banská Štiavnica).
Už v tomto storočí patrila Banská Bystrica medzi hlavné strediská remesiel. Do mesta sa sťahovali remeselníci, ktorí zabezpečovali potreby baníkov a ťažiarov. Odrazu sa ukázal problém so zásobovaním takéhoto množstva ľudí jedlom. Preto panovník udelil privilégiá Kynceľovej a ďalším obciam pod Pánskym dielom s podmienkou, že budú baníkov, remeselníkov a všetkých ľudí žijúcich v meste a okolí zásobovať potravinami. Vtedy nastal rozvoj poľnohospodárstva aj v Kynceľovej. Tu má korene aj obecný erb, kde sa nachádza zelené trojvŕšie v ktorom sú tri žlté klasy obilia. Toto obdobie zanechalo stopy i v prezývkach, ako napr. do Gazdov.
V 20. storočí časť obyvateľov Kynceľovej sa vyznačovala murárskou zručnosťou. Svedčia o tom i prezývky Palierik, do Palierov (v dnešnej terminológii je to stavebný dozor). Podieľali sa na výstavbe Národného domu v Banskej Bystrici, budovaní Budapešti, ale svojou zručnosťou sa uplatnili i v ďalekej Argentíne v meste Mendoza pod juhoamerickým pohorím Andy.
V roku 1828 mala 14 domov a 107 obyvateľov. Popri poľnohospodárstve sa v 18. - 20. storočí zaoberali povozníctvom. V roku 1840 bola založená cirkevná evanjelická a.v. Škola, do ktorej chodili žiaci z obcí Nemce, Selce, Senica a Majer. Do školy sem chodil aj známy herec a režisér Paľo
<nowiki> </nowiki>Bielik (predstaviteľ Jánošíka), ktorý tu mal svoje prvé divadelné vystúpenia a v tejto škole hrával ochotnícke divadlo. Dnes sa v budove školy nachádza Obecný úrad.
Obec leží v strednej časti podcelku Bystrického podolia na úpätí Nízkych Tatier v nadmorskej výške od 360 do 450 m n. m. Patrí do klastra Pod Pánskym dielom, čo je vrch vypínajúci sa nad obcami patriacimi do spomenutého klastra. Kynceľová je jednou z nástupných obcí do rekreačnej oblasti Šachtičky. Obec je poprepájaná s inými obcami cyklotrasami a turistickými chodníkmi.
Zaujímavá je Zvonica - postavená v roku 1870, ktorá je dodnes funkčná.
Najstarším domom v obci s ľudovou architektúrou je dom č. 42 z roku 1913.
V roku 2011 vďaka finančnému daru kynceľovského rodáka pána Jána Bielika bola vybudovaná ďaľšia dominanta obce Rotunda.
Každoročne sa od roku 2006 v tejto obci neďaleko Banskej Bystrice koná Fizolňový deň. Je to súťaž vo varení fazule Fizolňový deň (miestnym názvoslovým fizolne) a pribudla k tom aj Súťaž v krájaní cibule.
Súťaži sa o PUTOVNÝ POHÁR STAROSTKY OBCE.
Vo fizolňovici sa vyvarí mäso surové i údené, klobásky, rebierka atď. Mäso sa po uvarení vyberie a sólo konzumuje. Fizolňovica je potom perfektný vývar plný dobrôt v ktorom pláva "fizolňa" a zemiačiky. Lahôdka.
Fizolňa = Fazuľa, je dôležitým zdrojom bielkovín, provitamínu A, obsahuje značné množstvo draslíka (1260 mg) a iné minerály. Látka glykokinín pomáha znižovať obsah cukru krvi, preto je vhodná na liečebnú diétu aj bežnú konzumáciu pre diabetikov. Pomáha aj pri chorobách cievneho a srdcového systému a preventívne pôsobí proti rakovine hrubého čreva.
Cibuľa lieči ľudí tisíce rokov
Liečivé účinky cibule poznajú ľudia oddávna. Táto rastlina ničí choroboplodné zárodky a pomáha bojovať proti chorobám, ktoré dnes nazývame civilizačné.
Cibuľu majú ľudia na jedálnom lístku už 5000 rokov. Konzumuje sa v rôznych podobách – surová, varená, pečená i smažená. Pre svoju močopudnosť bola odjakživa liekom na obličky a močový mechúr. Cibuľa však má aj ďalšie pozitívne účinky na ľudský organizmus: znižuje vysoký krvný tlak a hladinu cukru v krvi, bráni vzniku krvných zrazenín, vzhľadom na značný obsah zinku pôsobí pozitívne na stav prostaty a pomáha liečiť rôzne opuchy. Surová cibuľa má fytoncídne účinky (ničí choroboplodné zárodky a dokáže zastaviť rast niektorých baktérií a mikroorganizmov), potláča plynatosť a zápchu. Vzhľadom na obsah síry, kremíka a zinku vplýva veľmi dobre na rast vlasov a pevnosť nechtov.
Radíme:
– Nepodceňujte sušenú cibuľu, obsah vitamínov je v nej vyšší ako v čerstvej cibuli.
– Cibuľu nikdy nekrájajte do zásoby; po 12 hodinách je rozkrojená cibuľa toxická!
== Referencie ==
{{referencie}}
4. www.folklorfest.sk
{{Slovenský výhonok}}
| |||