Verzia z 16:44, 10. jún 2015 upraviť 62.197.226.119 (diskusia) Bez shrnutí editace Značka: vizuálny editor ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 13:10, 18. júl 2015 upraviť vrátiť Qwerslay (diskusia \| príspevky) 34 editací b Značka: vizuálny editor Ďalšia úprava →
Riadok 11: Miesto úmrtia = [[Liptovský Mikuláš]], [[Uhorsko]] \| }} '''Juraj Jánošík''' alebo '''Juro Jánošík''' ({{H:title\|krst\|~}} [[25. január]] [[1688]], [[Terchová]] – † [[17. marec]] [[1713]], [[Liptovský Mikuláš]], obesený) bol [[Slovensko\|slovenský]]-uhorský [[zbojník]] a národná legenda. V originálnej spisbe [[Janko Kráľ\|Janka Kráľa]] sa objavuje ako '''Janošjak''', taktiež v súdnom rozsudku má priezvisko „'''Jánošák'''“<ref> Martin Votruba Highwayman's Life Extand documents about Jánošík Slovak Studies Program University of Pittsburgh.</ref> Riadok 33: \| jazyk = }} </ref>. Juraj Jánošík vstúpil do povstaleckého vojska [[František II. Rákoci\|Františka II. ~~Rákociho~~]] Rákócziho na výzvu plukovníka Viliama Winklera koncom roku 1707 a pravdepodobne slúžil v pešom pluku.<ref name="Dibala">DIBALA, J. Kurucký vojak Juraj Jánošík. In: Neďaleko od Trenčína. Pamätnica k 300. výročiu bitky pri Trenčianskej Turnej. Trenčianska Turná - Bratislava 2008. ISBN 978-80-969375-4-7 s. 181-191</ref> Po porážke v [[bitka pri Trenčíne\|bitke pri Trenčíne]] slúžil v cisárskej armáde na [[Bytčiansky hrad\|Bytčianskom zámku]]. Zoznámil sa tam s väzneným vodcom zbojníckej družiny [[Tomáš Uhorčík\|Tomášom Uhorčíkom]], ktorému na jeseň roku [[1710]] zrejme pomohol ujsť a po ktorom roku [[1711]] prevzal vedenie. Prvýkrát ho aj s [[Tomáš Uhorčík\|Uhorčíkom]] chytili v [[Klenovec\|Klenovci]] na jeseň [[1712]]. [[Tomáš Uhorčík\|Uhorčík]] totiž po asi 9 rokoch prestal zbíjať a oženil sa tam. Jánošík uňho bezpochyby trávil zimu. Zadržiavali ich v [[Hrachovo\|Hrachove]] na statku Okoličániovcov kde ich aj kruto mučili, no po podplatení úradníkov ich prepustili. Oboch ich u [[Tomáš Uhorčík\|Uhorčíka]] znova chytili začiatkom roku [[1713]]. Tentokrát to boli liptovskí žandári. Velil im Juraj Slávik, ktorý taktiež ako aj domanížsky farár Juraj Vertík pochádzal zo Zliechova. Hlavný veliteľ bol zeman Andreánsky. Liptovská stolica a jej sédria mala eminentný záujem Jánošíka chytiť, pretože ozbíjal grófku von Schardonovú medzi Východnou a Važcom, a za tento čin musela stolica z vlastných prostriedkov platiť grófke odškodné. Podobne aj za oravského zemana Ladislava Zmeškala, obchodníka so súknom, ktorého okradli v Svätojánskej doline, a tiež ho prenasledovali aj za prepad kaštieľa Ladislava Okoličániho v Okoličnom.

Juraj Jánošík: Rozdiel medzi revíziami