Strana zelených (Slovensko): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Lotje (diskusia | príspevky)
Hayduke (diskusia | príspevky)
aktualizácia, rozšírenie
Riadok 10:
 
== História ==
Strana zelených bola založená ako prvá „zelená“ strana v postkomunistických krajinách (vtedy fungujúca na území celej ČSFR). SZväčšinu vtedajších členov tvorili aktivisti [[Slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny|SZOPK]]. Strana bola formálne založená 9. decembra 1989, zaregistrovaná bola 3. februára 1990 a ustanovujúci snem sa konal 17. februára 1990 v Brne. Na sneme boli zriadené tri blokyvetvy (českýčeská, moravskoslezskýmoravskosliezska a slovenskýslovenská), neskôr bolbola vytvorenývytvorená aj blokvetva pražskýpražská. Prvý zjazd slovenskej častivetvy Strany zelených sa konal vo februári 1990 v Banskej Bystrici a prvým zvoleným predsedom bol [[Juraj Mesík]]. V roku 1990 SZ kandidovala samostatne a dosiahla 3,1 %, čo znamenalo zisk šiestich poslaneckých mandátov v Slovenskej národnej rade z celkového počtu 150.
 
V roku 1990 slovenská vetva Strany zelených kandidovala samostatne a dosiahla 3,1 %, čo znamenalo zisk šiestich poslaneckých mandátov v [[Slovenská národná rada|Slovenskej národnej rade]] z celkového počtu 150. V roku 1990 získala strana celkovo v [[Česká a Slovenská Federatívna Republika|ČSFR]] 452 poslaneckých mandátov a 54 pozícií starostov v miestnych a mestských zastupiteľstvách. Slovenská vetva Strany zelených sa ale postupne osamostatňovala a 21. októbra 1991 bola samostatne zaregistrovaná na [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|Ministerstve vnútra]] pod názvom Strana zelených na Slovensku (SZS). Súčasný názov (Strana zelených) používa od februára 2006.
V roku 1990 získala strana 452 poslaneckých mandátov a 54 pozícií starostov v miestnych a mestských zastupiteľstvách. Strana zelených bola zaregistrovaná na ministerstve vnútra [[21. október|21. októbra]] [[1991]] pod názvom ''Strana zelených na Slovensku (skratka SZS)''. Súčasný názov používa od februára [[2006]]. Počas obdobia 1991 – 1992 bol predsedom SZ [[Peter Sabo]]. Vo voľbách roku 1992 strana získala 2,14 % v Slovenskej národnej rade a 2,62 % vo Federálnom zhromaždení ČSFR.
 
Počas obdobia 1991-1992 bol predsedom SZS Peter Szabó. 15. februára 1992 sa zo strany odštiepilo krídlo, ktoré nesúhlasilo s rozdelením Československa a vystupovalo ako samostatná Strana zelených, známe aj ako Zelená liga. Toto krídlo sa neskôr zlúčilo s pravicovou [[Demokratická strana (1989 – 2006)|Demokratickou stranou]], a SZS potom existovala ďalej samostatne.
Na 5. zjazde v roku 1992 bol za predsedu zvolený Jozef Pokorný. V roku 1994 sa Strana zelených stala súčasťou prvej predvolebnej koalície politických strán. Ako súčasť ľavicovej koalície s SDĽ, Sociálno-demokratickou stranou a Agrárnym hnutím, sa so ziskom 10,4 % voličov stala parlamentnou stranou. V regionálnych voľbách v roku 1994 získali zelení 206 poslaneckých mandátov a 11 mandátov starostu.
 
Vo voľbách roku 1992 SZS získala 2,14 % v Slovenskej národnej rade a 2,62 % vo Federálnom zhromaždení ČSFR. Pred voľbami 1994 vystúpilo zo SZS niekoľko osôb, vrátane poslankyne Z. Lazarovej, a za pomoci [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]] vytvorili stranu Slovenská zelená alternatíva (SZA). Aktivisti zo SZS vo voľbách 1. Řijna 1994 na spoločnej kandidátke so stranou Spoločná voľba (SV) dostali do parlamentu 2 poslancov.
Na 6. zjazde SZ 1995 bol potvrdený [[Jozef Pokorný]] v pozícii predsedu. V júni 1995, kedy bola SZ v Budapešti prijatá do Rady európskej federácie zelených strán ako jej 28. riadny člen.
 
Na 5. zjazde v roku 1992 bol za predsedu zvolený Jozef Pokorný. V roku 1994 sa Strana zelenýchSZS stala súčasťou prvej predvolebnej koalície politických strán. Ako súčasť ľavicovej koalície s SDĽ,Strana demokratickej ľavice (1990) a [[Sociálnodemokratická Sociálno-demokratickoustrana stranouSlovenska|SDSS]] a Agrárnym hnutím, sa so ziskom 10,4 % voličov stala parlamentnou stranou. V regionálnych voľbách v roku 1994 získali zelení 206 poslaneckých mandátov a 11 mandátov starostu.
Na siedmom zjazde SZ v roku 1997 bolo zvolené nové predsedníctvo pod vedením Zdenky Tóthovej. Nové vedenie pripravilo podmienky pre vstup zelených do SDK, na základe ktorého prijali kandidáti zelených členstvo v tejto koalícii. Na základe toho zelení získali v roku 1998 4 poslanecké mandáty (L. Ambróš, A. Juriš, P. Prokopovič a J. Rusnák). Stali sa súčasťou tzv. zelenej platformy SDK. Neskôr J. Rusnák a P. Prokopovič opustili SZ a stali sa súčasťou novozaloženej strany SDKÚ. L. Ambróš sa stal predsedom Parlamentného výboru pre životné prostredie a A. Juriš predsedom Parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo. Z. Tóthová prijala pozíciu štátnej tajomníčky Ministerstva životného prostredia. V roku 1998 získali zelení 12 mandátov starostov obcí a 127 mandátov v miestnych samosprávach.
 
Hoci SZS spolupracovala v rokoch 94-98 s ľavicovou SV, nepovažovala sa za ľavicu. Vyhlasovala, že jej cieľom je zabezpečenie trvalo udržateľného života s prihliadnutím k sociálnym a ekologickým podmienkam Slovenska. Osou programu bol trvalo udržateľný rozvoj, dôraz na priamu demokraciu, samosprávu, úspory energie, sociálne ekologické trhové hospodárstvo, postupnú likvidáciu atómových elektrární, profesionalizáciu armády, šance pre ženy a zníženie nezamestnanosti.
Na 9. zjazde v roku 1999 bol za predsedu zvolený L. Ambróš a bolo umožnené dvojité členstvo členom zelenej frakcie SDK a tým aj ich návrat do materskej strany. 10. zjazd v januári 2002 zvolil nového predsedu – P. Petríka. SZ získala vo voľbách do NR SR v roku 2002 0,98 %, čo znamenalo 28 365 voličov. Zelení boli neúspešní aj v prvých voľbách do Vyšších územných celkov (VÚC), keď nezískali ani jeden mandát.<ref>http://www.stranazelenych.sk/o-nas/historia/</ref>
 
Na 6. zjazde SZSZS 1995 bol potvrdený [[Jozef Pokorný]] v pozícii predsedu. V júni 1995, kedy bola SZ v BudapeštiSZS prijatá do RadyEurópskej európskej federáciestrany zelených strán(EGP) ako jej 28. riadny člen.<ref>http://europeangreens.eu/parties/strana-zelenych-0/</ref>
 
Na siedmom zjazde SZSZS v roku 1997 bolo zvolené nové predsedníctvo pod vedením Zdenky Tóthovej. Nové vedenie pripravilo podmienky pre vstup zelených do SDK, na základe ktorého prijali kandidáti zelených členstvo v tejto koalícii. Na základe toho zelení získali v roku 1998 4 poslanecké mandáty (L. Ambróš, A. Juriš, P. Prokopovič a J. Rusnák). Stali sa súčasťou tzv. zelenej platformy SDK. Neskôr J. Rusnák a P. Prokopovič opustili SZ a stali sa súčasťou novozaloženej strany SDKÚ. L. Ambróš sa stal predsedom Parlamentného výboru pre životné prostredie a A. Juriš predsedom Parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo. Z. Tóthová prijala pozíciu štátnej tajomníčky Ministerstva životného prostredia. V roku 1998 získali zelení 12 mandátov starostov obcí a 127 mandátov v miestnych samosprávach.
 
Na 9. zjazde v roku 1999 bol za predsedu zvolený L. Ambróš a bolo umožnené dvojité členstvo členom zelenej frakcie SDK a tým aj ich návrat do materskej strany. 10. zjazd v januári 2002 zvolil nového predsedu – P. Petríka. SZ získala vo voľbách do NR SR v roku 2002 0,98 %, čo znamenalo 28 365 voličov. Zelení boli neúspešní aj v prvých voľbách do Vyšších územných celkov (VÚC), keď nezískali ani jeden mandát.<ref>http://www.stranazelenych.sk/o-nas/historia/</ref>
 
[[Súbor:Billboard Zelených.jpg|thumb|V [[Parlamentné voľby na Slovensku v roku 2006|parlamentných voľbách v roku 2006]] podporili predstavitelia strany [[Slobodné fórum]].]]
17. februára 2006 strana zmenila názov zo Strany zelených na Slovensku (SZS) na Stranu zelených, (SZ) a odštiepilo sa od nej krídlo, ktoré založiloznovuvytvorilo neskôrako novú stranu Stranu zelenej alternatívy (SZA), ktorá od 26. 9. 2008 pôsobí pod názvom [[Strana zelených Slovenska|Strana zelených Slovenska (SZS)]])<ref>http://www.hejrup.sk/view.php?cisloclanku=2006061501</ref> a na jej predsednícky post zasadol Martin Čulen. SZ nekandidovala do volieb do NR SR v roku 2006 samostatne, ale na kandidátke [[Robíme to pre deti - SF|Slobodného fóra]]. Žiaden z jej kandidátov (tak, ako ani Slobodné fórum) sa do [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR)]] nedostal.<ref>http://www.sme.sk/c/2961054/do-komunalnych-volieb-idu-dve-strany-zelenych.html</ref>

Na 14. sneme v novembri 2008 sa stal novým predsedom Peter Pilinský. Strana sa prvýkrát zúčastnízúčastnila volieb do Európskeho parlamentu (EP) v roku 2009 s programom ''Zelená šanca pre našu Európu''. Kandidátka, na čele so študentkou Janou Budáčovou, bola zložená z občianskych aktivistov a získala 2,11 % a žiadne kreslo v EP.
 
Vo voľbách do NR SR v roku 2010 strana kandiduje na listine [[Strana demokratickej ľavice (2005)|SDĽ]] a [[Únia – strana pre Slovensko|Únie – strany pre Slovensko]].
 
Pred predčasnými parlamentnými voľbami do NR SR v marci 2012 nastal medzi „zelenými“ rozruch, keď sa na kandidátnej listine objavila nová strana Zelení. Išlo ale o stranu, ktorá nemala s ekológiou nič spoločné.<ref>http://ipolitika.sk/2012/03/strana-zelenych-verzus-zeleni/</ref><ref>http://www.humanisti.sk/view.php?nazevclanku=strana-zelenych-ma-cislo-9&cisloclanku=2012030015</ref><ref>http://www.cas.sk/clanok/218389/odhalenie-za-stranou-zeleni-stoji-otec-ivana-we
issa-pavol.html</ref> Ďalšia strana, s ktorými sa SZ niekedy zamieňa, je, okrem [[Strana zelených Slovenska|Strany zelených Slovenska]], strana [[Zelení-Strana národnej prosperity|Zelení-Strana národnej prosperity]], ktorá ale tiež nie je „zelená“.
 
Pri voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014 kandidát Strany zelených Michal Kocmunda podporil celoeurópsku občiansku iniciatívu StopVivisection.<ref>http://www.stopvivisection.eu/en/content/see-list</ref> V tom istom roku v komunálnych voľbách si SZ udržala svoje poslanecké mandáty a niekoľko desiatok starostov.<ref>http://www.szonline.sk/zeleni-uspeli-v-komunalnych-volbach/</ref>
 
 
== Volebné výsledky ==
Řádek 180 ⟶ 194:
 
== Externé odkazy ==
* [http://www.stranazelenychszonline.sk/ oficiálna stránka strany]
* http://www.sznr.sk/ SZ KZ Nitra
 
* [http://www.ives.sk/registre/detailuplnyps.do?action=uplny&formular=nazov&id=153030 SZ v registri strán MV SR]
 
{{Politický výhonok}}