Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Spišská Nová Ves): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
typografia |
typografia |
||
Riadok 1:
[[Obrázok:Spišská Nová Ves Church 001.JPG|náhľad|Veža kostola]]
'''Kostol Nanebovzatia Panny Márie''' je rímskokatolícky gotický [[kostol]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
Řádek 19 ⟶ 12:
| miesto =
| jazyk =
}}
== Mesto Spišská Nová Ves ==
Řádek 27 ⟶ 19:
Spočiatku kolonistom a zakladateľom slúžil [[kostol]], ktorý bol vybudovaný v „starom Iglove“, pretože v roku 1268 bol v Spišskej Novej Vsi aj kostol aj fara, a potom si postavili terajší farský kostol, ktorý sa považuje za pôsobisko farára Villa Nova. Kostolný dvor bol obohnaný kamenným múrom, popri ktorom sa z vonkajšej strany nachádzali mäsiarske stánky, dielne kováčov a zámočníkov. Do kostolného dvora viedli dve brány, stavané v [[Gotika|gotickom slohu]], jedna zo severu a druhá zo západnej strany. V južnej a východnej časti kostolného dvora bol cintorín. Keď nepriateľ napadol mesto a dobil sa do jeho vnútra, občania na kostolnom dvore kládli posledný odpor. Uprostred námestia stál pôvodne len farský kostol. Pred ním bola budova, v ktorej bola umiestnená fara a škola. Táto taktiež pri požiari mesta v roku 1849 zhorela a jej zvyšky boli odstránené.
Jadro mesta tvorí dlhé vretenovité námestie, typické pre stredoveké mestá. Najcennejším architektonickým objektom je trojloďový gotický rímskokatolícky farský kostol Nanebovzatia Panny Márie. Patrí medzi tzv. halové spišské chrámy. V období osídľovania terajšej Spišskej Novej Vsi bolo zvykom, že viac osád mávalo spoločný kostol a faru. Tie stáli na území buď najstaršej alebo najväčšej či hospodársky najvýznamnejšej časti.
== Popis ==
Řádek 49 ⟶ 41:
===Exteriér kostola===
Na architektúre farského kostola možno aj z vonkajšej strany badať [[kružba|kružby]] štíhlych gotických okien. Nad južným portálom sa nachádza okrúhle ružicové okno. Farebné okná sú výrobkami viedenských a budapeštianskych dielní z rokov 1886 a 1887.
Řádek 60 ⟶ 51:
=== Prestavby kostola ===
==== 15. storočie ====
Farský kostol prešiel viacerými opravami a úpravami. Po požiari roku 1435 ho provizórne zastropili, lenže v roku 1441 postihlo Spišskú Novú Ves zemetrasenie, pri ktorom sa rovný strop kostola zrútil. Okolo roku 1445 vybudovali novú krížovú klenbu, ktorá bola obostavaná mnohouholníkovými piliermi.
Řádek 71 ⟶ 61:
====18. storočie a 19. storočie====
==== Revolučný rok 1848 - 1849 ====▼
▲'''<nowiki/>'''Vykonali sa ďalšie vonkajšie opravy kostola, v roku 1742 tie najnutnejšie. Vežu pokryli medeným plechom namiesto doterajšieho šindľa v roku 1760. V rokoch 1771 až 1772 prestavali celú svätyňu do podoby, ktorú má dnes a súčasne vykonali stavebné zásahy aj v sakristii. Do roku 1789 bol chór kostola drevený, strhli ho a miesto neho postavili dnešný murovaný chór. V roku 1789 bol kostol vydláždený novou dlažbou.
▲== Revolučný rok 1848 - 1849 ==
Udalosti zo začiatku februára 1849 veľmi dramaticky zasiahli do vonkajšieho vzhľadu farského kostola. 2. februára 1849 okolo štrnástej hodiny vstúpila časť maďarského povstaleckého vojska do [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]]. Prívrženci cisára nemeškali a oznámili túto správu Kieseweterovi, veliteľovi cisárskeho vojska v [[Levoča|Levoči]], a súčasne ho informovali, že pri kostole stojí 24 vozov s pušným prachom. Nastalo však nedorozumenie, lebo nebol určený kostol. Kieseweter sa na základe týchto správ rozhodol, že maďarských povstalcov útokom prekvapí a zároveň sa pomstí mešťanom za to, že tak ochotne vpustili do mesta maďarskú košútovskú armádu, jemu nepriateľské vojsko. Medzitým neskoro večer prišla do mesta Guynova divízia, takže pospolu bolo v meste do 5 000 maďarských povstalcov.
Řádek 89 ⟶ 78:
Nechal opraviť celý kostol: nanovo ho vydláždili dlaždicami, ktoré boli kúpené vo [[Viedeň|Viedni]]. Farebné okná zhotovili v [[Budapešť|Budapešti]] a vo Viedni, tam zakúpili aj nové lampy, svietniky a lustre. Vymenil všetko zariadenie kostola. Maliar Felix Daberto vymaľoval svätyňu a kaplnku sv. Michala. Maliar Ján Flachs, ktorý mal dielňu v Spišskej Novej Vsi, vymaľoval ostatné časti kostola. Celkový finančný náklad na renováciu dosiahol sumu 25 000 zlatých. Strechu sa podarilo opraviť v roku 1890.
==== Výstavba novej veže v neogotickom slohu ====
[[Súbor:SpisskaNovaVesFotoThalerTamas.JPG|thumb|neogotická veža]]
Výstavba veže však bola determinovaná niekoľkými limitovanými podmienkami, ktoré určilo Ministerstvo kultúry a výučby. Nový projekt veže sa nemal podobať predošlému. Prvý pokus vypracovať projekt na novú vežu uskutočnil v roku 1889 Štátny stavebný úrad v Levoči, lenže nebol úspešný, takže v roku 1890 sa musel vypracovať nový návrh. Mesto Spišská Nová Ves ho síce prijalo, ale nadriadené ministerstvo tento projekt neschválilo. Ministerstvo kultúry a výučby nariadilo, aby sa veža postavila v neogotickom slohu, podľa plánov profesora Vysokej školy technickej v Budapešti [[Imrich Steindl|Imricha Steindla]]. Vedením stavby bol poverený Viliam Frodl, reštaurátor košického dómu. Financovanie výstavby veže bolo z viacerých zdrojov: ministerstvo, štátna pokladnica, mesto a iné. K reštaurácii veže pristúpili potom až v roku 1893, keď zároveň aj kostol dostal svojmu slohu primeranú strechu. Vežu už však neobnovili v jej predošlej podobe, ktorú požiar zničil. Nákladom 42 000 zlatých postavili 87 m vysokú štíhlu neogotickú vežu, dokončenú v roku 1894, ktorá je odvtedy najcharakteristickejšou stavbou Spišskej Novej Vsi a súčasne i najvyššou skvostnou neogotickou vežou Slovenska.
| |||