Jahodníky: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d →Referencie: preklep |
rozšírenie |
||
Riadok 1:
'''Jahodníky''' sú časťou mestskej časti mesta [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]], nachádzajúcou sa v jeho juhovýchodnej časti. V minulosti boli Jahodníky samostatnou obcou. Súčasťou mesta Martin sú od roku [[1919]].<ref name=Martin>{{Citácia knihy || priezvisko = || meno = || odkaz na autora = || titul = Martin - z dejín mesta || vydanie = 1 || vydavateľ = Vydavateľstvo Neografie || miesto = Martin || rok = 2000 || isbn = 80-88892-34-1 || kapitola = Stručné dejiny dnes aglomerovaných obcí Martina do roku 1918 || strany = 182 - 185 || jazyk = po slovensky}}</ref>
Väčšinu dnešných Jahodník tvorí sidlisko z [[Panelový dom|panelových domov]]. Iba v okrajových častiach sa nachádza niekoľko rodinných domov. Jahodnícke háje na juhu Jahodník sú využívané obyvateľmi Martina ako obľúbená oddychová zóna. Nachádza sa v nich aj [[Múzeum slovenskej dediny|skanzem]], ktorý je súčasťou [[Etnografické múzeum (Martin)|Slovenského národného múzea - Etnografického múzea]].
== Dejiny ==
Riadok 11:
Bezprostredná blízkosť, úzke hospodárske a kultúrne vzťahy medzi Jahodníkmi a mestom Martin viedli už pred [[1. svetová vojna|prvou svetovou vojnou]] k úvahám o pričlenení obce k Martinu. Definitívne boli Jahodníky pričlenené k Martinu v roku [[1919]].<ref name=Martin2>{{Citácia knihy || priezvisko = || meno = || odkaz na autora = || titul = Martin - z dejín mesta || vydanie = 1 || vydavateľ = Vydavateľstvo Neografie || miesto = Martin || rok = 2000 || isbn = 80-88892-34-1 || kapitola = Stavebný vývin mesta od stredoveku po dnešok || strany = 470 || jazyk = po slovensky}}</ref>
Pôvodná dedinská zástavba Jahodník bola kompletne zbúraná v záujme vybudovania novej časti mesta Martin. V rokoch [[1971]] - [[1973]] bolo vybudované sídlisko z panelových domov.<ref name=Thurzo54>{{Citácia knihy || priezvisko1 = Thurzo || meno1 = Igor || odkaz na autora1 = || priezvisko2 = Rakšányi || meno2 = Peter || odkaz na autora2 = || priezvisko3 = Dúbravec || meno3 = Róbert || odkaz na autora3 = || titul = Martin a jeho genius loci || vydanie = 1 || vydavateľ = Osveta || miesto = Martin || rok = 2013 || isbn = 978-80-8063-409-4 || kapitola = Martin - príbeh a perspektíva mesta || strany = 54 || jazyk = po slovensky}}</ref> Následne pribudla trojica obchodov podľa projektu Mariána Pivarčiho (v roku [[1979]]) a ubytovne pre potreby novovzniknutých rozvíjajúcich sa martinských podnikov a nemocnice ([[1984]] - [[1988]]).<ref name=Thurzo54/> Dobudovanie občianskej vybavenosti pokračovalo v 80. rokoch 20. storočia výstavbou novej budovy obchodného domu [[Tuzex]] podľa projektu Jaroslavy Zacharovej a Jozefa Juráška.<ref>{{Citácia knihy || priezvisko1 = Thurzo || meno1 = Igor || odkaz na autora1 = || priezvisko2 = Rakšányi || meno2 = Peter || odkaz na autora2 = || priezvisko3 = Dúbravec || meno3 = Róbert || odkaz na autora3 = || titul = Martin a jeho genius loci || vydanie = 1 || vydavateľ = Osveta || miesto = Martin || rok = 2013 || isbn = 978-80-8063-409-4 || kapitola = Martin - príbeh a perspektíva mesta || strany = 64 || jazyk = po slovensky}}</ref>
V súčasnosti sú Jahodníky súčasťou najväčšej mestskej časti mesta Martin s názvom „Ľadoveň-Jahodníky-Tomčany“.
== Erb ==
Erb obce z roku [[1862]] odráža pomenovanie obce. Tvorí ho [[Jahoda (rod)|jahodový]] list, pod ktorým sa nachádza vodorovný dvojrad desiatich jahodových plodov. Úrodnosť jahody má symbolizovať trvácnosť obce.<ref name=chotare>{{Citácia knihy || priezvisko = Junas || meno = Ján || odkaz na autora = || titul = Turčianske chotáre || vydanie = 1 || vydavateľ = GRADUS || miesto = Martin || rok = 1996 || isbn = 80-901392-8-0 || kapitola = Fakty histórie || strany = 198 || jazyk = po slovensky}}</ref>
== Rodáci ==
* Katarína Kollárová, rod. Frndová - matka [[Ján Kollár|Jána Kollára]]<ref>{{Citácia knihy || priezvisko = Junas || meno = Ján || odkaz na autora = || titul = Turčianske chotáre || vydanie = 1 || vydavateľ = GRADUS || miesto = Martin || rok = 1996 || isbn = 80-901392-8-0 || kapitola = Od storočia po storočie || strany = 116 || jazyk = po slovensky}}</ref>
* Samuel Ivaška (1888 - 1981) - zakladateľ umelého chovu hlavátok <ref name=chotare/>
== Galéria ==
| |||