134340 Pluto: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
obrázok |
úprava a doplnenie, najmä úvodu, mierne preusporiadanie textu, trochu aktualizácie podľa New Horizons, jeden nový a jeden staronový obrázok, jeden externý odkaz |
||
Riadok 56:
}}
'''134340 Pluto''' je [[trpasličia planéta]] [[Slnečná sústava|slnečnej sústavy]].
Pluto je malé a veľmi chladné teleso skladajúce sa hlavne z [[kremičitan]]ov a sčasti z [[ľad]]u. Má veľmi riedku [[atmosféra (kozmického telesa)|atmosféru]] obsahujúcu hlavne [[dusík]],
| priezvisko =
| meno =
Riadok 70:
| miesto =
| jazyk = slovensky
}}</ref> [[Rotačná os]] Pluta má taký veľký sklon, že prakticky leží v rovine [[ekliptika|ekliptiky]] podobne, ako je tomu u [[Urán (planéta)|Uránu]], a rovnako ako Urán a [[Venuša]], aj Pluto rotuje [[retrográdna rotácia|retrográdne]], čiže v protismere svojho obehu. [[Obežná dráha]] Pluta je v porovnaní s planétami tiež netypická. Je veľmi výstredná a križuje rovinu obežnej dráhy (nie však samotnú dráhu) poslednej planéty [[Neptún]]a, vďaka čomu sa Pluto pri svojom obehu dostáva na krátky čas k Slnku bližšie než Neptún.
Pluto bolo zblízka skúmané len jedinou sondou, [[New Horizons]]. Tá okolo neho preletela v júli [[2015]] a urobila množstvo podrobných snímok jeho aj Chárona.
▲Do roku [[2006]] bolo považované za deviatu, [[planéta|planétu]] slnečnej sústavy, ale [[24. august]]a 2006 mu bolo toto označenie odňaté na [[Astronomický kongres v Prahe|konferencii astronomickej únie v Prahe]] z dôvodu malých rozmerov, netypickej dráhy ([[Excentricita (astronómia)|výstrednosť]], [[ekliptika|sklon k ekliptike]]) a objavov ďalších veľkých telies za dráhou [[Neptún]]a, z ktorých jedno s pomenovaním [[136199 Eris]] (staršie neoficiálne pomenovanie 2003 UB313) má dokonca väčšiu hmotnosť ako Pluto. [[14. september|14. septembra]] 2006 (cca. 9:35) pridelila [[Medzinárodná astronomická únia|IAU]] Plutu [[Označenie planétok|katalógové číslo]] 134340, čím ho zaradila medzi [[planétka|planétky]]. Oznámenie vyšlo v cirkulári č. 8747. Medzi [[astronóm]]ami sa často špekuluje o tom, že Pluto by malo byť zaradené do skupiny tzv. [[transneptúnsky objekt|transneptúnskych objektov (TNO)]]. Ďalším argumentom na takéto zaradenie je aj okolnosť, že jeho nízka priemerná [[Hustota (objemová hmotnosť)|merná hmotnosť]] ukazuje na to, že je zložené približne zo 70 % hornín a 30 % ľadu.
== Fyzikálne vlastnosti ==
Řádek 80 ⟶ 82:
== Dráha a rotácia ==
=== Obežná dráha ===
[[Obežná dráha]] Pluta okolo [[Slnko|Slnka]] je v porovnaní s planétami slnečnej sústavy mimoriadne excentrická (to bol tiež jeden z argumentov, prečo ho medzi planéty nezaraďovať). V porovnaní s excentricitou typickou pre [[kométa|kométy]] však stále možno hovoriť o „takmer kruhovej“ dráhe. V [[afélium|aféliu]] sa od Slnka vzďaľuje až na {{km|7375927931|m}}, čo je takmer 50-krát väčšia vzdialenosť, ako je vzdialenosť [[Zem]]e od Slnka. Na základe toho sa o ňom hovorilo ako o poslednej planéte slnečnej sústavy. V [[perihélium|perihéliu]] sa však k Slnku približuje na {{km|4436824613|m}}, čo je bližšie ako perihélium Neptúna. V určitej fáze svojho obehu býva teda k Slnku bližšie ako Neptún. Naposledy sa tak stalo v rokoch [[1979]] až [[1999]], kedy bol poslednou planétou Slnečnej sústavy Neptún. Pluto prešlo perihéliom v roku [[1989]] a odvtedy sa od Slnka neustále vzďaľuje. Obežné dráhy Neptúna a Pluta sa však fyzicky nekrížia, a preto nikdy nemôže dôjsť ku kolízii týchto dvoch telies.
Slnko vydáva pri pohľade z Pluta 30-krát viac svetla ako Mesiac v [[spln]]e. Pre jeho veľkú vzdialenosť by sme však z povrchu Pluta už nevideli Slnko ako kotúčik, ale ako bodový zdroj svetla podobne ako ostatné [[hviezda|hviezdy]].<ref name="Kleczek">{{Cite book
| author = Josip Klezcek
| year = 2002
Řádek 104 ⟶ 106:
== Atmosféra ==
[[File:Pluto Departure by New Horizons.jpg|left|thumb|Zákryt Slnka Plutom vyfotografovaný sondou New Horizons. Na tejto snímke možno vôbec po prvýkrát vidieť [[atmosféra (kozmického telesa)|atmosféru]] nejakej trpasličej planéty ako jemný prstenec okolo nej.]]
Pluto obklopuje veľmi riedka [[atmosféra (kozmického telesa)|atmosféra]], ktorá sa skladá najmenej z 98 % [[dusík]]a (N<SUB>2</SUB>), so stopami [[metán]]u (CH<SUB>4</SUB>, max. 0,5 %) a [[oxid uhoľnatý|oxidu uhoľnatého]] (CO)<!-- V úvode sa spomína oxid uhličitý -->. Atmosféra bola objavená pri zákrytoch hviezd Plutom.<ref name="Kleczek" /> [[zdanlivá hviezdna veľkosť|Jasnosť hviezdy]] počas zákrytu klesala len pozvoľna, čo sa deje iba u telies s atmosférou. Z týchto pozorovaní však nebolo možné určiť ani [[atmosférický tlak|tlak]], ani teplotu atmosféry pri povrchu. Hustota, a teda aj [[atmosférický tlak|tlak]] jeho atmosféry sa silne mení v závislosti na okamžitej vzdialenosti od Slnka. Keď je teleso bližšie k Slnku, dochádza k [[vyparovanie|vyparovaniu]] a [[Sublimácia (pevná látka)|sublimácii]] prchavých látok pokrývajúcich jeho povrch a tým sa atmosféra zahusťuje.
V [[marec 2009|marci 2009]] astronómovia získali prostredníctvom teleskopov [[Very Large Telescope|VLT]] nové poznatky o atmosfére Pluta. Zistili, že atmosféra s teplotou –180 °C je približne o 40 stupňov teplejšia než povrch a obsahuje nečakane veľké množstvo metánu. Vyplynulo to z pozorovaní prístrojom CRIRES (CRyogenic InfraRed Echelle Spectrograph). Pozorovania tiež odhalili, že metán je v atmosfére Pluta druhým najzastúpenejším plynom. Na rozdiel od Zeme je väčšina atmosféry Pluta neustále v stave [[teplotná inverzia|teplotnej inverzie]], to znamená, že jej teplota s výškou vzrastá (na Zemi je to opačne).<ref>{{Cite web
| title = Odhalení nižších vrstev atmosféry Pluta
| url = http://www.eso-cz.cz/tiskove-zpravy/odhaleni-nizsich-vrstev-atmosfery-pluta eso-cz.cz
| acessdate = 18. marec 2009
}}</ref>
Atmosféra Pluta je taká riedka, že z povrchu nie je vôbec vidieť.<ref name="kosmonautix">{{Cite web
| title = Na Plutu tečou ledovce
| author = Dušan Majer
| url = http://www.kosmonautix.cz/2015/07/na-plutu-tecou-ledovce/
| acessdate = 31. júl 2015
}}</ref> Pre pozorovateľa na Plute by obloha aj cez deň zostávala čierna.
Z údajov odvysielaných sondou New Horizons sa zistilo, že opar atmosféry siaha do výšky skoro 160 km, čo je 5-krát viac než sa očakávalo. Pozorovanie založené na zmenách signálu prijatého zo zeme zároveň ukázali, že tlak na Plute je asi o polovicu nižší oproti meraniam na základe zákrytov hviezd zo Zeme. Tieto niekoľko rokov staré merania ukazovali atmosférický tlak okolo 20 [[mikrobar]]ov, ale údaje vypočítané na základe meraní sondy New Horizons hovoria maximálne o 10 mikrobaroch.<ref name="kosmonautix" />
== Povrch ==
[[Súbor:Pluto animiert.gif|vpravo|náhľad|Animácia zobrazujúca v 30-stupňových rozostupoch celý povrch Pluta, zložená zo snímok HST.]]
| author = Peter Ivan
| title = Slnko, planéty a mesiace slnečnej sústavy v číslach
| url = http://www.astropresov.sk/files/ss_v_cislach.pdf
| accessdate = 18. november 2008
}}</ref> Tieto teploty však majú relatívne blízko k bodu topenia látok, z ktorých je Pluto zložené, a preto je predpoklad, že povrchové vrstvy Pluta sú do istej miery plastické. Tento predpoklad potvrdzujú aj snímky sondy New Horizons, napríklad oblasti s malým množstvom [[impaktný kráter|impaktných kráterov]], ktoré by mali byť zahladené aktívnymi geologickými procesmi.<ref name="kosmonautix" />
}}</ref> Povrch Pluta, ktorý bol metamorfovaný slnečným svetlom, má hnedastú farbu, čo je spôsobené pravdepodobne zmrznutými uloženinami metánu.<ref name="Rekordy">{{Cite book▼
▲
| author = Róbert Čeman, Eduard Pittich
| year = 2002
Řádek 129 ⟶ 142:
== Mesiace ==
[[Súbor:NH-PlutoCharon-Color-NewHorizons-20150711.jpg|right|thumb|300px|Pluto a jeho najväčší mesiac Cháron na zábere New Horizons]]
Okolo Pluta obieha päť mesiacov. Najväčší z nich, nazvaný [[Cháron (mesiac)|Cháron]], bol objavený [[22. jún]]a [[1978]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Owen
Řádek 154 ⟶ 167:
| miesto =
| jazyk = angličtina
}}</ref> Žiadny z mesiacov, ani najväčší Cháron, s najväčšou pravdepodobnosťou nemá merateľnú atmosféru.<ref name="kosmonautix" />
== Objav telesa ==
Řádek 175 ⟶ 188:
Lenže po desaťročiach pozorovaní a meraní sa ukázalo, že objavená planéta má priemer len {{km|2350|m}}<ref>{{Pozn|1}}V roku 2015 sa zistilo, že planéta je väčšia a má priemer {{km|2370|m}}</ref> a je príliš malá na to, aby mohla ovplyvňovať obežnú dráhu Neptúna. To znamená, že za Plutom by sa mala nachádzať ešte nejaká ďalšia (hmotnejšia) planéta, ktorá spôsobuje takéto odchýlky. Vznikli špekulácie o tzv. [[planéta X|planéte X]] až kým v rámci misie sondy [[Voyager 2]] nezískali vedci podrobné informácie o Neptúne. Ukázalo sa, že astronómovia celé desaťročia pri svojich výpočtoch vychádzali z nesprávnych predpokladov hmotnosti Neptúna. Neptún teda obiehal okolo Slnka tak, ako mal. Nemal žiadne výrazné odchýlky, a preto bol objav Pluta vyslovene náhoda. Žiadna desiata planéta s väčšou hmotnosťou neexistuje vo vzdialenosti, kde by mala merateľný vplyv na pohyb Neptúna. Na základe istých nepravidelností transneptúnskych objektov sa však občas uvažuje o ďalšej planéte veľkosti [[Mars]]u.
[[Súbor:Pluto_and_its_satellites_(2005)_without_labels.jpg|right|thumb|Pluto, [[Cháron (mesiac)|Cháron]] a dva malé satelity]]▼
[[File:New Horizons Transparent.png|thumb|Sonda [[New Horizons]]]]
Podľa dohody Medzinárodnej astronomickej únie v roku 1999 bolo Pluto formálne zaradené medzi planéty. Na zasadnutí v Prahe v roku 2006 mu Medzinárodná astronomická únia status planéty zase odobrala. Odvtedy sa zaraďuje medzi tzv. trpasličie planéty spolu s ďalšími veľkými objektami obiehajúcimi Slnko za obežnou dráhou Neptúna. [[14. september|14. septembra]] 2006 (cca. 9:35) pridelila [[Medzinárodná astronomická únia|IAU]] Plutu [[Označenie planétok|katalógové číslo]] 134340, čím ho zaradila medzi [[planétka|planétky]]. Oznámenie vyšlo v cirkulári č. 8747.
== Pozorovanie zo Zeme ==
▲[[Súbor:Pluto_and_its_satellites_(2005)_without_labels.jpg|right|thumb|Pluto, [[Cháron (mesiac)|Cháron]] a dva malé satelity]]
Pri strednej [[opozícia (astronómia)|opozícii]] je [[zdanlivá hviezdna veľkosť]] Pluta len 13,6. Maximálna jasnosť pri jeho najväčšom priblížení k Zemi môže byť ešte o magnitúdu vyššia. Naopak, v aféliu svojej dráhy, a zároveň v [[konjunkcia (astronómia)|konjunkcii]] je jeho zdanlivá hviezdna veľkosť 15,9. Na jeho pozorovanie je vždy potrebný väčší astronomický [[ďalekohľad]]. Jeho zdanlivý priemer môže byť maximálne 0,3 [[Uhlová sekunda|oblúkovej sekundy]], preto je takmer nemožné vidieť ho ako kotúčik. Na nájdenie Pluta na oblohe sú potrebné detailnejšie [[hviezdna mapa|hviezdne mapy]].
Řádek 185 ⟶ 198:
== Výskum zblízka ==
[[19. január]]a 2006 o 19:00 UT úspešne odštartovala z [[Cape Canaveral|mysu Canaveral]] nosná raketa [[Atlas V (raketa)|Atlas V]] (model 551; výr. č. AV-010) s raketovým ťahačom Star 48B, na ktorý bol pripojený drahocenný náklad určený na prieskum planéty Pluto – sonda [[New Horizons]]. Po niečo menej ako trištvrte hodine letu sa sonda New Horizons úspešne odpútala od Star 48B a začala svoj samostatný let k Plutu. Sonda je prvým ľudskou rukou vyrobeným telesom, ktoré je určené na prieskum trpasličej planéty.
| priezvisko =
| meno =
Řádek 197 ⟶ 210:
| miesto =
| jazyk = angličtina
}}</ref> New Horizons okolo Pluta len
== Mytológia ==
Řádek 217 ⟶ 230:
{{portál|Slnečná sústava|}}
* [http://cfa-www.harvard.edu/iau/special/08747.pdf Cirkulár IAU č. 8747 vo formáte PDF (90 kb)]
* [http://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/podivna-posledni-planeta-pluto-jeji-pad-a-nova-slava.html Jiří Grygar: Podivná poslední planeta Pluto – její pád a nová sláva]
{{Mesiace Pluta}}
| |||