Srbochorvátčina: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 79:
{{Citát|Horvatsko do vezda, ako samo ime pravopisanja zasluži; med vsemi slavenskimi naj zločestejše je, ter potreboču primernoga pboljšanja vre osobe visokeh časti očituvat dostojale jesu... |Ljudevit Gaj, ''Kratka povijest horvatsko-slavenskog pravopisanja'' (Budim, [[1830]].)}}
Aj napriek tomu, že spisovný jazyk Srbov, Chorvátov i iných Južných Slovanov, sa vyznačoval značným rozličnosťami, mnohí vtedajší slavisti považovali národný jazyk spomenutých národov za jeden jazyk. Významný český lingvista [[Josef Dobrovský]] už v roku [[1815]] použil výraz «srbský alebo chorvátsky». Pojem „srbochorvátsky jazyk“ pravdepodobne prvýkrát použil [[Jakob Grimm]] v predhovore nemeckého vydania Vukovej knihy "Pismenice srpskoga jezika" (Gramatika srbského jazyka) v roku [[1824]].<ref name="Bečka kuća srpskohrvatska">[http://www.aimpress.ch/dyn/pubs/archive/data/200012/01229-006-pubs-zag.htm Bečka kuća srpskohrvatska]</ref> Slovinský jazykovedec [[Jernej Kopitar]] tvrdil vo svojej práci z roku [[1836]], že štokavské nárečie je jednotný jazyk a nazval ho «srbsko-chorvátsky».
=== Ilyrizmus ===
{{main|Ilyrizmus}}
[[Súbor:Matica, ljudevit gaj.jpg|thumb|150px|[[Ljudevit Gaj]], tvorca súčasnej chorvátskej abecedy.]]
Počiatkom 19. storočia sa medzi južnými Slovanmi [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]] objavil [[Ilyrizmus]], hnutie, ktorého cieľom bola kultúrna a politická jednota všetkých „Ilýrov“, to jest [[Južní Slovania|južných Slovanov]]. V čase Ilýrskeho hnutia sa objavili myšlienky o vytvorení jednotného spisovného jazyka, ktorý sa v tom čase nazýval zväčšia ilýrskym. Vuk i ilýrci sa pokúsili kompletne zjednotiť jazyk i pravopis. [[Vuk Stefanović Karadžić|Vuk Karadžić]] v roku [[1845]] formuloval túto ideu takto:
{{Citát|My všetci musíme tvrdo pracovať, nech to dáme po poriadku, nech je jazyk náš knižný jednotný, nech sa každá kniha môže od slova do slova previesť z latinky na slovanské písmo i zo slovanského písma do latinky, a potom (a iba potom) budeme jeden národ a budeme mať jedno písomníctvo...<ref>[http://kovceg.tripod.com/bkd_inerpretacija.htm Pavle Ivić: O BEČKOM KNJIŽEVNOM DOGOVORU]</ref>|[[Vuk Stefanović Karadžić|Vuk Karadžić]]}}
Ilyrizmus sa stretol s uznaním u väčšiny literátov v južnoslovanských krajoch. Hnutie trvalo od roku [[1830]] do roku [[1843]] a najväčší rozmach zaznamenal v [[Chorvátsko|Chorvátsko]]. V Slovinsku sa [[Stanko Vraz]] dokonca rozhodol, že bude používať pojem „ilýrsky“ namiesto „slovinský“. Chorvát [[Ljudevit Gaj]] povedal: „Sme hrdí a ďakujeme Bohu Velikému, že mi Chorváti s bratmi Srbmi jeden knižný jazyk máme“.<ref name="Novacic"/> Ilýrsky hnutie viedlo k stretnutie vo [[Viedeň|Viedni]], kde bola dosiahnutá dohoda o jednotnom spisovnom jazyku.
== Nárečia ==
| |||