Grécke kráľovstvo: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
infobox |
d preklepy |
||
Riadok 57:
}}
'''Grécke kráľovstvo''' ([[Novogréčtina|novogrécky]] ''Βασίλειον τῆς Ἑλλάδος'', ''Vasíleion tis Ellados'') bol štát existujúci v rokoch [[1832]]-[[1924]] a [[1935]]-[[1973]]. Nasledoval po [[
V roku [[1924]] bola [[monarchia|monarchia]] zrušená a vyhlásená [[Druhá helénska republika]]. Kráľovstvo bolo obnovené v roku [[1935]]. [[Tretia helénska republika]] bola zavedená z rozhodnutia diktatúry plukovníkov v roku [[1973]], ale zmena štátnej formy bola potvrdená referendom v roku [[1974]] po obnovení demokracie.
Riadok 64:
=== Dynastia Wittelsbachovcov ===
[[Súbor:Otto_of_Greece.jpg|thumb|left|Prvý grécky kráľ Otto I. z dynastie Wittelsbachovcov]]
Grécke povstanie|vojnu]], ktorá trvala až do roku [[1829]]. Od roku [[1829]] grécky národ viedol gróf [[Ioannis Antonios Kapodistrias]], ale po jeho zavraždení v roku [[1831]] vypukla [[občianska vojna]]. Vtedy mocnosti (Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Rusko) pristúpili sa rozhodli vyhlásiť samostatný grécky štát.
Na konferencii veľmocí v [[Londýn]]e v roku [[1832]] bol nový grécky trón ponúknutý vtedy sedmnásťročnému [[Bavorsko|bavorskému]] princovi [[Otto I. (Grécko)|Ottovi]] z rodu [[Wittelsbachovci|Wittelsbachovcov]], ktorý ponuku prijal a stal sa tak prvým gréckym kráľom. Pretože Otto bol v čase príchodu do Grécka neplnoletý, faktickú vládu za neho držal koncil [[regent]]ov, ktorý za neho vládol až do roku [[1835]]. Otto I. sa chopil vlády ako [[Absolutizmus|absolutistický]] monarcha, ktorý sa obklopoval radcami, väčšinou pôvodom z Bavorska. Tí vytvorili štátnu radu, na čele ktorej stál kráľ.
Řádek 77 ⟶ 78:
Jeho nástupcom sa stal [[Konštantín I. (Grécko)|Konštantín I.]], ktorý sa vyznačil ako vojvodca, ktorý pripojil rozsiahle územia ku Gréckemu kráľovstvu. Kráľovi sa dostalo vzdelania v [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecku]] a za manželku si vzal dcéru cisára Viliama II. Sofiu Pruskú. Konštantín sa ďalej vyznačoval politikou orientovanou na Nemecko, v opozícii voči jednému z tvorcov modernej gréckej politiky [[Eleftherios Venizelos|Eleftheria Venizela]], ktorý bol stúpencom [[Trojdohoda|Trojdohody]]. V prvej svetovej vojne sa kráľ Konštantín I. otvorene snažil držať Grécko neutrálne. Elefthérios Venizelos podporovaný štátmi Dohody po dobe, ktorá vošla do dejín ako ''Národná schizma'', vyhlásil separatistickú vládu v Aténach a Solúne a Grécko sa pridalo na stranu Dohody. Kráľ Konštantín bol v roku [[1917]] donútený abdikovať v prospech svojho syna [[Alexander I. (Grécko)|Alexandra]]. Za svoju podporu víťaznej strane vo vojne bolo Grécko odmenené rozsiahlym územím v [[Anatólia|Anatólii]], vrátane mesta [[Izmir|Smyrna]]. Alexander I. zomrel v roku [[1920]] a jeho otec Konštantín I. sa vrátil do kráľovského úradu. Po katastrofálnej grécko-tureckej vojne (1919 - 1922) bol kráľ donútený znovu abdikovať a v exile na Sicílii zomrel.
Po kráľovi
Na grécky trón následne nastúpil mladší brat zosnulého kráľa [[Pavol I. (Grécko)|Pavol I.]], ktorý vládol až do roku [[1964]], kedy zomrel. Jeho syn a nástupca [[Konštantín II. (Grécko)|Konštantín II.]] bol po vojenskom prevrate v decembri [[1967]] donútený odísť do exilu. Vojenská junta vymenovala regenta a v roku [[1973]] dala odhlasovať zrušenie monarchie. [[1. júna]] [[1973]] sa [[Georgios Papadopoulos]] stal gréckym prezidentom. Vláda vojenskej junty skončila nasledujúceho roka, ale kráľ Konštantín II. sa už na trón nevrátil. V decembri [[1974]] bolo vykonané všeľudové hlasovanie, v ktorom sa Gréci vyjadrili pre definitívne zachovanie republikánskeho zriadenia.
| |||