|
}}
'''Grécke kráľovstvo''' ([[Novogréčtina|novogrécky]] ''{{vjz|ell|Βασίλειον τῆς Ἑλλάδος''}}, ''Vasíleion tis Ellados'') bol štát existujúci v rokoch [[1832]]-[[1924]] a [[1935]]-[[1973]]. Nasledoval po [[Prvá helénska republika|prvej helénskej republike]], čoprovizórnom bol provizórny štátštáte počas vojny za nezávislosť. Grécke kráľovstvo bolo vyhlásené na [[Londýnskalondýnska konferencia (1832)|londýnskej konferencii]] troch veľmocí: [[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska|Spojené kráľovstvo]], [[Francúzsko]] a [[Ruské impérium|RuskaRusko]]. ZáveromZávery konferencie [[Osmanská ríša]] uznala [[Carihradská zmluva|Carihradskúcarihradskou zmluvuzmluvou]] ([[1832]]).
V roku [[1924]] bola [[monarchia|monarchia]] zrušená a vyhlásená [[Druhádruhá helénska republika]]. Kráľovstvo bolo obnovené v roku [[1935]]. [[Tretia helénska republika]] bola zavedená z rozhodnutia [[Diktatúra plukovníkov|diktatúry plukovníkov]] v roku [[1973]], aleavšak zmena [[štátna forma|štátnej formy]] bola potvrdená referendom v roku [[1974]] po obnovení [[demokracia|demokracie]].
== HistóriaDejiny ==
=== Dynastia Wittelsbachovcov ===
[[Súbor:Otto_of_Greece.jpg|thumb|left|PrvýPrvá grécky kráľ [[Ota I. Řecký|Otto I.]] z dynastie [[Wittelsbachové|Wittelsbachovcov]]]]
GréckeRoku povstanie|vojnu[[1821]] Gréci povstali proti osmanskej nadvláde, čo vyústilo vo vojnu, ktorá trvala až do roku [[1829]] (pozri [[Grécka oslobodzovacia vojna]]). Od roku [[1829]] bol grécky národ viedolvedený grófgrófom [[Ioannis Antonios Kapodistrias|Ioannisom Kapodistriasom]], ale po jeho zavraždení v roku [[1831]] vypuklagrófstvo upadlo do [[občianska vojna|občianskej vojny]]. Vtedy mocnosti (Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Rusko) pristúpili saku rozhodlikroku vyhlásiť samostatný grécky štát. Na konferencii veľmocí v [[Londýn]]e roku [[1832]] bol nový grécky trón ponúknutý vtedy sedemnásťročnému [[Bavorsko|bavorskému]] princovi [[Otto I. (Grécko) |Ottovi]] z rodu [[Wittelsbachovci|Wittelsbachovcov]], ktorý ponuku prijal a stal sa tak prvým gréckym kráľom. Pretože Otto bol v čase príchodu do Grécka neplnoletý, faktickú vládu za neho držal koncil [[regent]]ov, ktorý za neho vládol až do roku [[1835]]. Otto I. sa chopil vlády ako [[absolutizmus|absolutistický]] monarcha, ktorý sa obklopoval radcami, väčšinou pôvodom z Bavorska. Tí vytvorili Štátnu radu, na čele ktorej stál [[kráľ]].
Na konferencii veľmocí v [[Londýn]]e v roku [[1832]] bol nový grécky trón ponúknutý vtedy sedmnásťročnému [[Bavorsko|bavorskému]] princovi [[Otto I. (Grécko)|Ottovi]] z rodu [[Wittelsbachovci|Wittelsbachovcov]], ktorý ponuku prijal a stal sa tak prvým gréckym kráľom. Pretože Otto bol v čase príchodu do Grécka neplnoletý, faktickú vládu za neho držal koncil [[regent]]ov, ktorý za neho vládol až do roku [[1835]]. Otto I. sa chopil vlády ako [[Absolutizmus|absolutistický]] monarcha, ktorý sa obklopoval radcami, väčšinou pôvodom z Bavorska. Tí vytvorili štátnu radu, na čele ktorej stál kráľ.
=== Revolúcia z 3. septembra 1843 ===
V rokuRoku [[1843]] naplno prepukla verejná nespokojnosť s kráľom a jeho "bavorokracioubavorokracií" a ľud požadoval konštitúciu. Otto I. spočiatku odmietal konštitúciu povoliť, ale vo chvíli, keď boli z Grécka stiahnuté nemecké vojská, vypukol [[štátny prevrat|puč]]. [[3. septembra]] [[1843]] pechota, vedená plukovníkom Demetriom[[Demétrios Kallérgis|Demétriosom Kallérgisom]] a uznaná Revolučným kapitánom [[Ioannis Makriyánis|Ioannisom MakriyániomMakriyánisom]] sa zhromaždila na námestí naproti kráľovskému palácu v [[Atény|Aténach]]. Vzbúrenci sa odmietli rozísť, kým kráľ neuzná [[Konštitučnákonštitučná monarchia|konštitučnú monarchiu]]. Vzbúrenci požadovali prítomnosť Grékov v Štátnej rade, zvolanie trvalého štátneho zhromaždenia a osobné poďakovanie kráľa vodcom [[povstanie|povstania]] za to, že povstali. Kráľ nakoniec podľahol tlaku zástupov a s požiadavkami súhlasil.
=== Dynastia Oldenburg-Glücksburg ===
Potom, čo bol kráľ Otto I. v roku [[1862]] zosadený, bol na grécky trón zvolený sedemnásťročný dánsky princ Viliam. Viliam na grécky trón nastúpil ako [[Juraj I. (Grécko)|Juraj I.]] a vládol ako štruktúrnykonstitučný monarcha. Vládol päťdesiat rokov a počas tejto doby sa Grécko dočkalo rozsiahlych územných ziskov (už pri jeho nástupe [[Spojené kráľovstvo]] odstúpilaodstúpilo [[Iónske ostrovy]] Grécku). Kráľ Juraj I. bol veľmi politicky aktívny až do roku [[1913]], kedy bol v [[Solún]]e zavraždený.
[[Súbor:King_George's_Portrait_by_Georgios_Iakovidis.jpg|thumb|left|KráľKrál JurajJiří I.]]
[[Súbor:Hellenic_Royal_Flag_1935.svg|thumb|Kráľovská vlajka, je podobná civilnejcivilné vlajke, aleavšak líšia sa detailom koruny a zlatým rámom, 1935]]
Jeho nástupcom sa stal [[Konštantín I. (Grécko)|Konštantín I.]], ktorý sa vyznačil ako [[vojvodca ]], ktorý pripojil rozsiahle územia kuk Gréckemugréckemu kráľovstvu. Kráľovi sa dostalo vzdelania v [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecku]] a za [[manželka|manželku ]] si vzal dcéru cisára [[Viliam II. (Nemecko)|Viliama II. ]] Sofiu[[Sofia PruskúPruská|Sofiu]]. Konštantín sa ďalej vyznačoval politikou orientovanou na Nemecko, v opozícii voči jednému z tvorcov modernej gréckej politiky [[Eleftherios Venizelos| EleftheriaEleftheriosovi VenizelaVenizelosovi]], ktorý bol stúpencom [[Trojdohoda|Trojdohody]]. V [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne ]] sa kráľ Konštantín I. otvorene snažil držať Grécko neutrálne. Elefthérios Venizelos podporovaný [[štáty Dohody|štátmi Dohody ]] po dobe, ktorá vošla do dejín ako ''Národná schizma'', vyhlásil separatistickú vládu v Aténach a Solúne a Grécko sa pridalo na stranu Dohodydohody. Kráľ Konštantín bol v roku [[1917]] donútený abdikovať v prospech svojho syna [[Alexander I. (Grécko)|Alexandra]]. Za svoju podporu víťaznej strane vo vojne bolo Grécko odmenené rozsiahlym územím v [[Anatólia|Anatólii]], vrátane mesta [[ Izmir|Smyrna]]. Alexander I. zomrel v roku [[1920]] a jeho otec Konštantín I. sa vrátilnavrátil do kráľovského úradu. Po katastrofálnej grécko-tureckej vojne ( [[1919 ]]- [[1922 ]]) bol kráľ donútený znovu abdikovať a v exile na [[Sicília|Sicílii ]] zomrel. ▼
[[Súbor:Hellenic_Naval_Ensign_1935.svg|thumb|Námorná vlajka Gréckeho kráľovstva, [[1935]]]]
Po kráľovi Konštantínovi I. nastúpil na trón jeho najstarší syn [[Juraj II. V(Grécko)|Juraj]]. rokuRoku [[1924]] bola [[monarchia ]] zrušená a bola vyhlásená ''Druhá helénska republika''. Juraj II. opustil krajinu. V rokuRoku [[1935]] vojenský puč vedený generálom [[Georgios Kondylis|Georgiosom Kondylisom]] v [[Referendum o obnovení monarchie v Grécku|referende ]] obnovil monarchiu ako štátne zriadenie. Juraj II. sa vrátil do krajiny, kde následne podporoval [[Diktatúra|diktátorský ]] režim [[ JoannisIoannis Metaxas| JoannisaIoannisa Metaxasa]]. Počas nemeckej invázie do Grécka v roku [[1941]] kráľ aj vláda odplávali do [[Egypt |Egypta]] a. Do Grécka sa kráľ vrátil o päť rokov neskôr v roku [[1946]] a vládol až do svojej smrti v roku [[1947]]. ▼▲Jeho nástupcom sa stal [[Konštantín I. (Grécko)|Konštantín I.]], ktorý sa vyznačil ako vojvodca, ktorý pripojil rozsiahle územia ku Gréckemu kráľovstvu. Kráľovi sa dostalo vzdelania v [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecku]] a za manželku si vzal dcéru cisára Viliama II. Sofiu Pruskú. Konštantín sa ďalej vyznačoval politikou orientovanou na Nemecko, v opozícii voči jednému z tvorcov modernej gréckej politiky [[Eleftherios Venizelos|Eleftheria Venizela]], ktorý bol stúpencom [[Trojdohoda|Trojdohody]]. V prvej svetovej vojne sa kráľ Konštantín I. otvorene snažil držať Grécko neutrálne. Elefthérios Venizelos podporovaný štátmi Dohody po dobe, ktorá vošla do dejín ako ''Národná schizma'', vyhlásil separatistickú vládu v Aténach a Solúne a Grécko sa pridalo na stranu Dohody. Kráľ Konštantín bol v roku [[1917]] donútený abdikovať v prospech svojho syna [[Alexander I. (Grécko)|Alexandra]]. Za svoju podporu víťaznej strane vo vojne bolo Grécko odmenené rozsiahlym územím v [[Anatólia|Anatólii]], vrátane mesta [[Izmir|Smyrna]]. Alexander I. zomrel v roku [[1920]] a jeho otec Konštantín I. sa vrátil do kráľovského úradu. Po katastrofálnej grécko-tureckej vojne (1919 - 1922) bol kráľ donútený znovu abdikovať a v exile na Sicílii zomrel.
Na grécky trón následne nastúpil mladší brat zosnulého kráľa [[Pavol I. (Grécko)|Pavol I.]], ktorý vládol až do roku [[1964]], kedy zomrel. Jeho syn a nástupca [[Konštantín II. (Grécko)|Konštantín II.]] bol po vojenskom prevrate v decembri [[1967]] donútený odísť do [[exil|exilu ]]. Vojenská junta vymenovala [[regent|regenta ]] a v roku [[1973]] dalanechala odhlasovať zrušenie [[monarchia|monarchie ]]. [[1. júna]] [[1973]] sa [[Georgios Papadopoulos]] stal gréckym prezidentom. Vláda vojenskej junty skončila nasledujúceho roka, ale kráľ Konštantín II. sa už na trón nevrátil. V decembri [[1974]] bolo vykonané [[všeľudové hlasovanie ]], v ktorom sa Gréci vyjadrili pre definitívne zachovanie [[Republika|republikánskeho ]] zriadenia. ▼▲Po kráľovi Konštantínovi I. nastúpil na trón jeho najstarší syn Juraj. V roku [[1924]] bola monarchia zrušená a bola vyhlásená ''Druhá helénska republika''. Juraj II. opustil krajinu. V roku [[1935]] vojenský puč vedený generálom [[Georgios Kondylis|Georgiosom Kondylisom]] v referende obnovil monarchiu ako štátne zriadenie. Juraj II. sa vrátil do krajiny, kde následne podporoval diktátorský režim [[Joannis Metaxas|Joannisa Metaxasa]]. Počas nemeckej invázie do Grécka v roku [[1941]] kráľ aj vláda odplávali do [[Egypt|Egypta]]. Do Grécka sa kráľ vrátil o päť rokov neskôr v roku [[1946]] a vládol až do svojej smrti v roku [[1947]].
== Pozri aj ==
▲Na grécky trón následne nastúpil mladší brat zosnulého kráľa [[Pavol I. (Grécko)|Pavol I.]], ktorý vládol až do roku [[1964]], kedy zomrel. Jeho syn a nástupca [[Konštantín II. (Grécko)|Konštantín II.]] bol po vojenskom prevrate v decembri [[1967]] donútený odísť do exilu. Vojenská junta vymenovala regenta a v roku [[1973]] dala odhlasovať zrušenie monarchie. [[1. júna]] [[1973]] sa [[Georgios Papadopoulos]] stal gréckym prezidentom. Vláda vojenskej junty skončila nasledujúceho roka, ale kráľ Konštantín II. sa už na trón nevrátil. V decembri [[1974]] bolo vykonané všeľudové hlasovanie, v ktorom sa Gréci vyjadrili pre definitívne zachovanie republikánskeho zriadenia.
* [[Grécko]]
* [[Zoznam hláv gréckeho štátu]]
* [[Dejiny Grécka]]
* [[Byzantská ríša]]
* [[Grécka oslobodzovacia vojna]]
* [[Grécka kríza]]
* [[Grécki plukovníci]]
* [[Kniežatstvo Pindus]]
== Zdroj ==
| 