Grécke kráľovstvo: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
typografia
Riadok 57:
}}
 
'''Grécke kráľovstvo''' ([[Novogréčtina|novogrécky]] {{vjz|ell|Βασίλειον τῆς Ἑλλάδος}}, |Vasíleion tis Ellados}}) bol štát existujúci v rokoch [[1832]]-[[1924]] a [[1935]]-[[1973]]. Nasledoval po [[Prvá helénska republika|prvej helénskej republike]], provizórnom štáte počas vojny za nezávislosť. Grécke kráľovstvo bolo vyhlásené na [[londýnska konferencia (1832)|londýnskej konferencii]] troch veľmocí: [[Spojené kráľovstvo]], [[Francúzsko]] a [[Ruské impérium|Rusko]]. Závery konferencie [[Osmanská ríša]] uznala [[Carihradská zmluva|carihradskou zmluvou]] ([[1832]]).
 
V roku [[1924]] bola [[monarchia]] zrušená a vyhlásená [[druhá helénska republika]]. Kráľovstvo bolo obnovené v roku [[1935]]. [[Tretia helénska republika]] bola zavedená z rozhodnutia [[Diktatúra plukovníkov|diktatúry plukovníkov]] v roku [[1973]], avšak zmena [[štátna forma|štátnej formy]] bola potvrdená referendom v roku [[1974]] po obnovení [[demokracia|demokracie]].
Riadok 73:
 
[[Súbor:King_George's_Portrait_by_Georgios_Iakovidis.jpg|thumb|left|Král Jiří I.]]
[[Súbor:Hellenic_Royal_Flag_1935.svg|thumb|Kráľovská vlajka, je podobná civilné vlajke, avšak líšia sa detailom koruny a zlatým rámom, 1935]]
 
Jeho nástupcom sa stal [[Konštantín I. (Grécko)|Konštantín I.]], ktorý sa vyznačil ako [[vojvodca]], ktorý pripojil rozsiahle územia k gréckemu kráľovstvu. Kráľovi sa dostalo vzdelania v [[Nemecké cisárstvo|Nemecku]] a za [[manželka|manželku]] si vzal dcéru cisára [[Viliam II. (Nemecko)|Viliama II.]] [[Sofia Pruská|Sofiu]]. Konštantín sa ďalej vyznačoval politikou orientovanou na Nemecko, v opozícii voči jednému z tvorcov modernej gréckej politiky [[Eleftherios Venizelos|Eleftheriosovi Venizelosovi]], ktorý bol stúpencom [[Trojdohoda|Trojdohody]]. V [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] sa kráľ Konštantín I. otvorene snažil držať Grécko neutrálne. Elefthérios Venizelos podporovaný [[štáty Dohody|štátmi Dohody]] po dobe, ktorá vošla do dejín ako ''Národná schizma'', vyhlásil separatistickú vládu v Aténach a Solúne a Grécko sa pridalo na stranu dohody. Kráľ Konštantín bol v roku [[1917]] donútený abdikovať v prospech svojho syna [[Alexander I. (Grécko)|Alexandra]]. Za svoju podporu víťaznej strane vo vojne bolo Grécko odmenené rozsiahlym územím v [[Anatólia|Anatólii]], vrátane mesta [[Smyrna]]. Alexander I. zomrel roku [[1920]] a jeho otec Konštantín I. sa navrátil do kráľovského úradu. Po katastrofálnej grécko-tureckej vojne ([[1919]]-[[1922]]) bol kráľ donútený znovu abdikovať a v exile na [[Sicília|Sicílii]] zomrel.
 
[[Súbor:Hellenic_Naval_Ensign_1935.svg|thumb|Námorná vlajka Gréckeho kráľovstva, [[1935]]]]
 
Po kráľovi Konštantínovi I. nastúpil na trón jeho najstarší syn [[Juraj II. (Grécko)|Juraj]]. Roku [[1924]] bola [[monarchia]] zrušená a bola vyhlásená ''Druhá helénska republika''. Juraj II. opustil krajinu. Roku [[1935]] vojenský puč vedený generálom [[Georgios Kondylis|Georgiosom Kondylisom]] v [[Referendum o obnovení monarchie v Grécku|referende]] obnovil monarchiu ako štátne zriadenie. Juraj II. sa vrátil do krajiny, kde následne podporoval [[Diktatúra|diktátorský]] režim [[Ioannis Metaxas|Ioannisa Metaxasa]]. Počas nemeckej invázie do Grécka roku [[1941]] kráľ aj vláda odplávali do [[Egypt]]a. Do Grécka sa kráľ vrátil o päť rokov neskôr v roku [[1946]] a vládol až do svojej smrti roku [[1947]].