Nicolae Jiga: Rozdiel medzi revíziami

| Meno = Nicolae Jiga

| Rodné meno = Judeu

| Portrét =

| Veľkosť portrétu =

| Popis = rumunský obchodník, filantrop

| Dátum narodenia = [[4. október]] [[1790]]

| Miesto narodenia = [[Sânnicolau Român]], [[Rumunsko]]

| Dátum úmrtia = {{duv|1870|11|05|1790|10|04}}

| Miesto úmrtia = [[Budapešť]], [[Maďarsko]]

| Bydlisko =

| Iné mená =

| Národnosť = rumunská

| Zamestnanie =

| Známy vďaka =

| Známa vďaka =

| Alma mater =

| Profesia =

| Aktívne roky =

| Podpis =

| Webstránka =

| Poznámky =

| Manžel =

| Manželka = Ana Cosperda

| Deti = Ioan, Ana, Maria, Nicolae

| Rodičia =

| Partner =

| Partnerka =

| Príbuzní =

'''Nicolae Jiga''' (* [[4. október]] [[1790]], [[Sânnicolau Român]], dnešné [[Rumunsko]]  –  † [[5. november]] [[1870]], [[Budapešť]], dnešné [[Maďarsko]]) bol rumunský obchodník a filantrop. Zaslúžil sa najmä založením nadácie ''Zsigiană'', ktorá finančne podporovala štúdium chudobných rumunských študentov.

Narodil sa chudobným rodičom – roľníkom v obci Sânnicolau Român v [[Bihárska župa (Uhorsko)|Bihárskej župe]] vo vtedajšom [[Uhorsko|Uhorsku]] a dnešnom [[Rumunsko|Rumunsku]]. Základnú školu vyštudoval vo svojej rodnej obci, v štúdiách pokračoval vo [[Veľký Varadín|Veľkom Varadíne]]. Po skončení školy nastúpil ako učeň v obchode. Jeho rodné priezvisko bolo Judeu, no u nového zamestnávateľa si ho zmenil na Jiga. Dňa [[12. november|12. novembra]] [[1817]] si zobral vdovu Anu Cesperda, pôvodom Macedónku. Ana dostala ako veno obchod, v ktorom začali obaja pracovať. Manželský pár svoje podnikanie ďalej rozvíjal, a napokon sa im podarilo bohatnúť. Z ich manželstva vzišli 4 deti: Ioan (narodený v roku [[1818]], zomrel v detstve), Ana, Maria (dvojičky narodené [[25. januárajanuár]]a [[1824]]) a Nicolae (narodený [[16. november|16. novembra]] [[1820]]). V roku [[1839]] bol menovaný hlavným župným školským inšpektorom. V tejto funkcii Jiga videl tvrdú realitu rumunských študentov, a tak im začal poskytovať pomoc. Sprvoti len v podobe jedla, šatstva a pod, neskôr však aj veľkými peňažnými čiastkami, venovanými školám, farnostiam i obciam. Vo svojej funkcii zotrval až do smrti. V roku [[1847]] kandidoval do národného zhromaždenia, v ktorom sa však počas krušných časov revolúcie neudržal. Po revolúcii sa utiahol do ústrania, no neprestával sa venovať pomoci chudobným študentom. Založil fond ''Zsigiană'' s kapitálom 40 000 florinov, ktorý mal najmä podporovať rumunských študentov, prispievať im na štipendiá, ubytovanie a pod. V roku [[1865]] ho [[František Jozef I.]] vyznamenáva ocenením Zlatý kríž, za jeho zásluhu pri podpore vzdelávania v Rakúsko-Uhorsku. Je po ňom pomenované Lýceum v obci [[Tinca]] a ulica v centre Veľkého Varadínu.