Arkádia (historické územie): Rozdiel medzi revíziami

Arkádiu obývali spočiatku kmene [[Pelasgovia|Pelasgov]]. Pravdepodobne okolo roku 3000. pred Kr. sa tu usadzujú [[Gréci|grécke]] kmene [[Achájci|Achájcov]], ktorí neskôr vytvorili vyspelú [[mykénska kultúra|mykénsku kultúru]]. Achájci si však nepodrobili celú neprístupnú oblasť Arkádie a preto sa tu na rozdiel od ostatných častí [[Peloponéz]]u Pelasgovia udržali. V polovivi 2. tisícročia pred Kr. sa mykénska civilizácia zrútila a do Grécka začínajú prenikať ďalšie grécke kmene. Na Peloponéz prišiel bojovný grécky kmeň [[Dóri|Dórov]]. Dóri rozvrátili kultúru Achajcov a usadili sa skoro na celom Peloponéze, jedine Arkádia a časť [[Achája (historické územie)|Acháje]] ostali uchránené. Do hornatej Arkádie sa prišlo uchýliť veľké množstvo Achajcov z rôznych končín Peloponézu a pomiešali sa s Pelasgami, ktorých tak definitívne [[helenizmus|helenizovali]]. Achajský pôvod si Arkádčania udržali po celú dobu [[starovek]]u, rozprávali aj achajským dialektom gréčtiny. V klasickej antike tu vznikli mestá ako [[Megalopoli]], [[Orchomenos (Arkádia)|Orchomenos]], [[Tegea]] či [[Dimitsana|Theutis]]. Boli to však iba malé mestá a Arkádia si udržala povesť dedinského prostredia. Známi boli arkádski pastieri, ktorí žili jednoduchý a priam až filozofický život. Vďaka pokojnému životu Arkádie sa stalo pojem Arkádia synonymom pokoja. Tak to spomenul aj rímsky spisovateľ [[Vergílius]]. Obyvatelia vyznávali kult boha [[Pan]]a, ktorý žil práve v lesoch Arkádie. Tu žili aj nymfy, ktoré spomínaný boh Pan naháňal a zvádzal. Narodil sa tu aj boh [[Hermes]], posol bohov a syn [[Zeus|Dia]]. V [[1. storočie|1. storočí]] sa Arkádia stala súčasťou [[Staroveký Rím|Rímskeho impéria]]. Miestny dialekt bol postupne vytlačený zjednocujúcim [[Gréčtina|gréckym jazykom]] koiné. Do Arkádie postupne začalo prenikať [[kresťanstvo]], no to vďaka izolácií nikdy úplne nevytlačilo pohanské kulty.

Od roku [[395]] bolo Grécko súčasťou [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]]. Definitívne pokresťančenie oblasti prišlo až v [[9. storočie|9. storočí]], nakoľko určitá časť obyvateľstva stále vyznávala kult boha Pana. V [[6. storočie|6. storočí]] sa na Peloponéz a aj do Arkádie dostávajú [[Slovania]], ktorí zaplavili celý [[Balkán]] a časť Grécka. Mnohí obyvatelia Arkádie sa utiahli do neprístupných hôr, iní so Slovanmi splynuli. Proti Slovanom boli podniknuté viaceré vojenské akcie. Slovanov postupne z Grécka odvádzal generál Staurakios, výpravy organizoval aj cisár [[Justinián II.]] a [[Irena (Byzantská ríša)|cisárovná Irena]]. Peloponézski Slovania však boli definitívne podrobení až v 9 storočí po ich porážke pri meste [[Patra]] na Peloponéze. Potom bola väčšina Slovanov z Peloponézu odvedená byzantskou vládou. Aj do Arkádie potom prišli grécke rodiny, hlavne z [[Itália|Itálie]] a [[Sicília|Sicílie]] na posilnenie miestneho obyvateľska, zdecimovaného po odchode Slovanov. Arkádčania sa potom opäť mohli vrátiť z horských oblastí späť na roviny. Na východe Arkádie, v jej prímorskej oblasti sa usadili niektorí Gréci z [[Lakónia|Lakónie]] a [[Sparta (starovek)|Sparty]], ktorí sem prišli počas slovanskej okupácie. Dodnes si tu uchovali svoju kultúru a dialekt, vychádzajúci z dórštiny. Starogrécky kult boha Pana definitívne upadol až po znovuovládnutí Peloponézu Byzanciou v 9. storočí. Od [[13. storočia]] tu vládli európske mocnosti, v [[15. storočie|15. storočí]] sa tu definitívne presadila [[Osmanská ríša|turecká]] moc.