Verzia z 20:49, 18. november 2014 upraviť TeslaBot (diskusia \| príspevky) Boti 142 148 editací d Súradnice štandardne aj v záhlaví ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 09:16, 9. september 2015 upraviť vrátiť Vegbot (diskusia \| príspevky) Boti 76 502 editací typo. gram., replaced: 1583 – 1645 → 1583 – 1645, na našom území → na území Slovenska Ďalšia úprava →
Riadok 116: Do dejín zámku sa v období renesancie zapísal aj ďalší taliansky majster, A. Pocabello, ktorý opravil zámok a Sobášny palác po ničivom vpáde hajdúskych vojsk v r. [[1605]] – 1612. Pri týchto úpravách postavili aj [[Arkáda (architektúra)\|arkádu]] v nádvorí ústrednej budovy, ktorou prekryli staré fresky z obdobia vzniku kaštieľa. Po vymretí [[Turzovci\|Turzovcov]], ktorí zriadili v Bytči knižnicu a mali tu aj klenotnicu so zbierkou vzácnych [[gobelín]]ov, zmenili sa osudy Bytčianskeho zámku. V roku [[1624]] sa zámok prostredníctvom sobáša [[Kristína Ňáriová\|Kristíny Ňáriovej]] (''Nyáry''), vdovy po [[Imrich Turzo\|Imrichovi Turzovi]], poslednom mužskom príslušníkovi rodu Turzovcov, a [[Mikuláš Esterházi (1583 – 1645)\|Mikuláša Esterháziho]], dostal do vlastníctva rodu [[Esterháziovci\|Esterháziovcov]], ktorím patril až do polovice 19. storočia. Vzhľadom na to, že ich hlavným rodovým sídlom bol [[Zámok Eisenstadt\|zámok]] v meste [[Eisenstadt]] tento objekt využívali predovšetkým na hospodárske účely; jeho vzhľad obohatili len v r. [[1736]] cyklom nástenných malieb v arkáde; fresky znázorňujú v nadživotnej veľkosti uhorských a európskych panovníkov ako aj známych vojvodcov i hrdinov z antickej mytológie. [[Obrázok:Bytca svadobny palac okno.jpg\|thumb\|upright\|Okno Sobášneho paláca so sgrafitovou výzdobou]] V roku [[1862]] panstvo s majetkom odkúpila obchodnícka rodina Popperovcov, ktorá v jeho držbe videla najmä ekonomické výhody. Tomu podriadila aj stavebné úpravy, ktoré odporovali historickej a architektonickej hodnote objektu: vlastný zámok prebudovala na byty, Sobášny palác na okresný súd. Tzv. [[klasicizmus\|klasicistickú]] budovu, ktorá vznikla okolo r. [[1830]] prestavbou renesančnej budovy, funkčne pričlenili k okresnému súdu a slúžila aj účelom mesta. Riadok 130: [[File:Bytča - castle complex.jpg\|thumb\|600px\|center\|Zámocký komplex]] Bytčiansky zámok sa stal základným architektonickým typom na ~~našom~~ území Slovenska, nadväzujúc na typ talianskych mestských palácov. Architektonické riešenie budovy, vychádzajúc z historických daností, skĺbilo v sebe dva dôležité komponenty – fortifikačný účel a pohodlné a reprezentatívne bývanie. V zámockom komplexe je vyobrazených niekoľko reliéfnych dvojíc erbov. Nad portálom Sobášneho paláca je to erb Juraja Turzu a jeho manželky Alžbety Czoborovej. Oba erby sú (značne devastované) vytesané aj nad portálom predbránia zámku. Nad portálom je to erb Františka Turzu a jeho manželky Kataríny Zrínskej; tieto erby sa opakujú aj na portáli na poschodí z nádvoria. Na fasáde veže sú to erby Juraja Turzu a jeho prvej manželky Žofie Forgáčovej.

Kaštieľ v Bytči: Rozdiel medzi revíziami