Ibiza: Rozdiel medzi revíziami

| oficiálna web-stránka || http://www.cief.es/

|}

 

'''Ibiza''' [vyslov. medzi „ivisa“ a „ibiza“], [[Katalánčina|po katalánsky]] ''Eivissa'', je [[Španielsko|španielsky]] ostrov v [[Baleárske ostrovy|Baleárskom súostroví]] na západe [[Stredozemné more|Stredozemného mora]], významné stredisko turistického ruchu.

== Poloha a prírodné podmienky ==

Spolu so susedným ostrovom [[Formentera|Formenterou]] je hlavnou súčasťou skupiny [[Pityuské ostrovy|Illes Pitiüses]] ([[Španielčina|po šp.]]: ''Islas Pitiusas''; tento názov pochádza od starovekých gréckych obchodníkov a znamená ''„Borovicové ostrovy“'').

 

== Hospodárstvo ==

Do 60. rokov 20. storočia bola Ibiza sebestačným ostrovom poľnohospodárov a rybárov, ktorého hlavným vývozným tovarom bola [[soľ]] (až 70 000 ton ročne). S nástupom masovej turistiky sa všetko zmenilo. Dnes predstavuje turistický ruch 98 % ekonomiky ostrova a potraviny a ostatný tovar sa vo veľkom dovážajú z pevniny. Ročne navštívi Ibizu vyše 1,5 miliónov turistov, najviac [[Spojené kráľovstvo|britských]], [[Nemecko|nemeckých]], [[Taliansko|talianskych]] a [[Francúzsko|francúzskych]]. Ibiza láka najmä mladých ľudí; nočný klub ''Privilege'' [http://www.privilege.es] v ''Sant Rafel'' je považovaný za najväčší na svete.

 

== Dejiny ==

 

Vo svetle zámorských objavov na prelome 15. a 16. storočia sa Baleárske ostrovy ocitli na okraji zájmu. Počet obyvateľov klesal a ostrovy sa často stávali terčom nájazdov berberských pirátov. Na ochranu boli budované strážne veže, ľudia sa usídľovali na rozptýlených statkoch vo vnútrozemí a za vlády [[Filip II. (Španielsko)|Filipa II.]] boli posilnené maurské hradby Starého Mesta (''D'alt Vila'') v Eivisse (od roku [[1999]] je Dalt Villa na [[Svetové dedičstvo UNESCO|zozname svetového dedičstva]] [[UNESCO]]). Núdza časom doháňala aj obyvateľov Ibizy ku [[korzár]]stvu, ktoré sa skončilo až na začiatku 19. storočia. Okolo roku [[1930]] začali na Ibizu vo väčšom množstve prichádzať britskí turisti, tento vývoj však na dve desaťročia prerušili [[Španielska občianska vojna|španielska občianska]] a [[druhá svetová vojna]] . Až od konca 50. rokov vyrastali pozdĺž pobrežia hotely a ostrov sa čoskoro premenil na významnú rekreačnú oblasť. Od roku [[1983]] sú Baleárske ostrovy autonómnym spoločenstvom.

 

== Iné projekty ==