Hrabová Roztoka: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
TeslaBot (diskusia | príspevky)
d Komunálne voľby 2014: starosta
Fenos (diskusia | príspevky)
úprava+rozšírenie+obrázok
Riadok 3:
| Názov = Hrabová Roztoka
| Iné názvy =
| Obrázok = Hrabova roztoka wooden church.jpg
| Popis obrázku = Chrám sv. Bazila veľkého
| Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. -->
| Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. -->
Riadok 35:
}}
 
'''Hrabová Roztoka''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Snina|Snina]]. Leží v horskom prostredí na východnom svahu [[Vihorlatské vrchy|Vihorlatských vrchov]] v nadmorskej výške okolo 410 [[m n. m.]]
'''Hrabová Roztoka''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Snina|Snina]].Prvýkrát sa obec spomína v roku 1568. Pôvodne patrila humenskému panstvu, neskôr Klobusiczkovcom. Z druhej polovice 18. storočia pochádza aj obecná pečať, na ktorej je vyobrazený dom, o ktorý je opretý rebrík. Obyvateľstvo sa zaoberalo tradičným poľnohospodárstvom, pastierstvom, drevorubačstvom a povozníctvom. Leží v horskom prostredí na východnom svahu Vihorlatu v nadmorskej výške okolo 410 m. Tunajšie sídlisko založil šoltýs s valašskými usadlíkmi v polovici 16. storočia na území humenského panstva. V roku 1600 bolo v dedine 7 valašských domov a dom šoltýsa. Malou dedinou zostala Hrabová Roztoka aj neskôr. Ešte v roku 1715 v nej žilo 7 poddanských domácností, avšak v roku 1720 bolo sídlisko opustené. Obnovená dedina sa rýchlo zväčšovala. V roku 1828 mala 28 domov a 181 obyvateľov. Barokový gréckokatolícky chrám sv. Bazila Veľkého z polovice 18. storočia je národnou kultúrnou pamiatkou.
 
==História==
'''Hrabová Roztoka''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Snina|Snina]].Prvýkrát sa obec spomína v roku [[1568]]. Pôvodne patrila humenskému panstvu, neskôr Klobusiczkovcom. Z druhej polovice 18. storočia pochádza aj obecná pečať, na ktorej je vyobrazený dom, o ktorý je opretý rebrík. Obyvateľstvo sa zaoberalo tradičným poľnohospodárstvom, pastierstvom, drevorubačstvom a povozníctvom. Leží v horskom prostredí na východnom svahu Vihorlatu v nadmorskej výške okolo 410 m. Tunajšie sídlisko založil šoltýs s valašskými usadlíkmi v polovici 16. storočia na území humenského panstva. V roku [[1600]] bolo v dedine 7 valašských domov a dom šoltýsa. Malou dedinou zostala Hrabová Roztoka aj neskôr. Ešte v roku [[1715]] v nej žilo 7 poddanských domácností, avšak v roku [[1720]] bolo sídlisko opustené, neskôr však obnovené. Obnovená dedina sa rýchlo zväčšovala. V roku [[1828]] mala 28 domov a 181 obyvateľov. BarokovýZ gréckokatolíckydruhej chrámpolovice sv18. Bazilastoročia Veľkéhopochádza zobecná pečať, polovicena 18. storočiaktorej je národnouvyobrazený kultúrnoudom, pamiatkouo ktorý je opretý rebrík.
 
==Pamiatky==
V obci sa nachádza barokový gréckokatolícky [[Chrám svätého Bazila Veľkého (Hrabová Roztoka)|chrám sv. Bazila Veľkého]] z polovice 18. storočia, ktorý je [[NKP|národnou kultúrnou pamiatkou]]. Neďaleko neho bol vybudovaný pravoslávny chrám zasvätený svätému [[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|Vladimírovi]].
 
[[File:Hrabova Roztoka church.jpg|thumb|left|Drevený chrám sv. Bazila Veľkého s cintorínom|500px]]
[[File:Orthodox church Hrabova Roztoka.jpg|thumb|centre|Pravoslávny chrám svätého Vladimíra]]
<br clear="left" />
== Referencie ==
{{Referencie}}
 
{{Slovenský výhonok}}
 
{{Obce okresu Snina}}