Wikipédia

Kanada: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Bez shrnutí editace
Značky: vizuálny editor Možný vandalizmus
Restu20 (diskusia | príspevky)
87 editací
d Verzia používateľa 87.197.37.129 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od HPPA
Riadok 1:
{{Infobox štát
Ahoooooooooooooj! ako&?dfsajkhfw
| Celý názov = Kanada
| 2. pád názvu = Kanady
| Vlajka = Flag of Canada.svg
| Znak = Coat of arms of Canada rendition.svg
| Poloha = Canada (orthographic projection).svg
| Motto = A Mari Usque Ad Mare<br />(Od mora k moru)
| Hymna = [[O Canada]]<br />(Ó Kanada)
| Kráľovská hymna = [[God Save the Queen]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| url=http://www.pch.gc.ca/pgm/ceem-cced/symbl/godsave-eng.cfm| autor=[[Department of Canadian Heritage]]| titul=Royal anthem 'God Save The Queen'| vydavateľ=Queen's Printer| dátum prístupu=2011-05-23}}
</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko=Kallmann| meno=Helmut| vydanie=Encyclopedia of Music in Canada|titul=National and royal anthems| editor=Marsh, James Harley| vydavateľ=Historica-Dominion| url=http://thecanadianencyclopedia.com/index.cfm?PgNm=TCE&Params=U1ARTU0002533| dátum prístupu=2011-05-23}}</ref>
| Dlhý miestny názov = Canada
| Krátky miestny názov = Canada
| Hlavné mesto = [[Ottawa]]
| ŠírkaSt = 45
| ŠírkaMin = 24
| ŠírkaSJ = s
| DĺžkaSt = 75
| DĺžkaMin = 40
| DĺžkaVZ = z
| Najväčšie mesto = [[Toronto]]
| Úradné jazyky = [[Angličtina|Kanadská angličtina]], [[Francúzština|Kanadská francúzština]]
| Regionálne jazyky = [[Chipewyan (jazyk)|Chipewyan]], [[Kríjčina]], [[Gwich’in (jazyk)|Gwich’in]], [[Inuinnaqtun]], [[Inuktitut]], [[Inuvialuktun]], [[Slavey (jazyk)|Slavey (Sever a Juh)]] a [[Dogrib (jazyk)|Tłįchǫ]]<ref>{{Citácia knihy|strany=4|url=http://www.nwtlanguagescommissioner.ca/pdf/Official_Languages_act.pdf|titul=Official Languages Act|autor=Government of the NWT|last=|vydavateľ=Territorial Printer|rok=2004|isbn=}}</ref>
| Demonym = [[Kanaďania|Kanaďan]]
| Štátne zriadenie = [[Federácia|Federálna]] parlamentná<br /> [[konštitučná monarchia]]<ref name=hail>{{Citácia periodika|priezvisko=Hail|meno=M|spoluautori=Lange, S|titul=Federalism and Representation in the Theory of the Founding Fathers: A Comparative Study of US and Canadian Constitutional Thought|periodikum=Publius: the Journal of Federalism|dátum vydania=25. február 2010|ročník=40|vydanie=3|strany=366–388|doi=10.1093/publius/pjq001}}</ref>
| Funkcie politických predstaviteľov = [[Panovník]]<br />[[Generálny guvernér]]<br />[[Predseda vlády]]
| Politickí predstavitelia = [[Alžbeta II.]]<br />[[David Lloyd Johnston]]<br />[[Stephen Harper]]
| Vznik = [[1. júl]] [[1867]]
| Susedia = [[Spojené štáty americké|USA]], [[Dánsko|Grónsko]]
| Rozloha = 9 984 670
| Poradie rozloha = 2
| Rozloha vody = 891 163
| Percento vody = 8,92
| Odhad počtu obyvateľov = 34 721 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
|url = http://www.statcan.gc.ca/ig-gi/pop-ca-eng.htm
|titul = Canada's population clock
|vydavateľ = Statistics Canada }}
</ref>
| Rok odhad počtu obyvateľov = 2012
| Poradie odhad počtu obyvateľov = 35
| Sčítanie počtu obyvateľov = 31 612 897<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://ceps.statcan.ca/census-recensement/2006/dp-pd/hlt/97-550/Index.cfm?TPL=P1C&Page=RETR&LANG=Eng&T=101 |titul=Population and dwelling counts, for Canada, provinces and territories, 2006 and 2001 censuses – 100% data |dátum vydania=6. január 2010 |vydavateľ=Statistics Canada|dátum prístupu=2011-09-04}}</ref>
| Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2006
| Hustota obyvateľstva = 3,41
| Poradie hustota = 228
| HDP = $1,391 bilióna<ref name=imf2>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.imf.org/external/pubs/ft/weo/2011/02/weodata/weorept.aspx?sy=2009&ey=2016&scsm=1&ssd=1&sort=country&ds=.&br=1&c=156&s=NGDPD%2CNGDPDPC%2CPPPGDP%2CPPPPC%2CLP&grp=0&a=&pr1.x=94&pr1.y=17|titul=Canada|vydavateľ=International Monetary Fund|dátum prístupu=2011-11-05}}</ref>
| Rok HDP = 2011
| Poradie HDP = 14
| HDP na hlavu = $40 457<ref name=imf2/>
| Poradie HDP na hlavu = 15
| HDI = {{rast}} 0,908<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://hdr.undp.org/en/media/HDR_2011_EN_Table1.pdf|titul=Human Development Report 2011|vydavateľ=United Nations|formát=PDF|dátum prístupu=2011-11-02}}</ref>
| Rok HDI = 2011
| Poradie (HDI) = 6
| Kategória HDI = <span style="color:#090;">veľmi&nbsp;vysoká</span>
| Mena = [[Kanadský dolár]]
| Kód meny = [[ISO 4217|CAD]], $, C$
| Časové pásmo = [[Koordinovaný svetový čas|UTC]]
| UTC posun = -3,5 až -8
| Letný čas =
| UTC posun leto = -2,5 až -7
| Medzinárodný kód = CAN / [[ISO 3166-2:CA|CA]]
| Kód motorových vozidiel = CDN
| Internetová doména = [[.ca]]
| Smerové telefónne číslo = 1
| Poznámky =
}}
 
'''Kanada''' ({{IPA|ˈkænədə}}) je severoamerická krajina, ktorá pozostáva z [[Administratívne členenie Kanady|desiatich provincií a troch teritórií]]. Kanada sa nachádza v severnej časti kontinentu a je rozšírená od pobrežia [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]] na východe až po pobrežie [[Tichý oceán|Tichého oceánu]] na západe a na severe až po [[Arktický oceán]]. S rozlohou viac ako 9,9 milióna štvorcových kilometrov je Kanada [[Zoznam štátov podľa rozlohy|druhou najväčšou krajinou podľa rozlohy]] a jej [[Kanadsko-americká hranica|spoločná hranica]] s [[USA]] je najdlhšou krajinnou hranicou na svete.
ed
 
Krajina, ktorá je dnes Kanada, bola obývaná po tisícročia rôznymi skupinami [[Pôvodní obyvatelia Kanady|pôvodných obyvateľov]]. Na konci 15. storočia začali [[Britská kolonizácia Severnej Ameriky|britské]] a [[Francúzska kolonizácia Severnej Ameriky|francúzske]] expedície, ktoré neskôr začali obývať región pozdĺž Atlantického oceánu. Francúzsko v roku 1763 prenechalo skoro všetky [[Nové Francúzsko|svoje kolónie v Severnej Amerike]] po [[Sedemročná vojna (1756 – 1763)|Sedemročnej vojne]]. V roku 1867 so zjednotením troch kolónií [[Britská Severná Amerika|Britskej Severnej Ameriky]] prostredníctvom [[Confederation of Canada]] bola vytvorená Kanada ako [[Federalizmus|federálne]] [[domínium]] štyroch provincií. To začalo [[Teritoriálny rozvoj Kanady|pribúdaním provincií a teritórií]] a rastom autonómií zo Spojeného kráľovstva. Toto rozširovanie autonómie bolo zvýraznené hlavne [[Balfourská deklarácia (1926)|Balfourskou deklaráciou]] a opätovne potvrdené [[Westminsterský štatút (1931)|Westminsterským štatútom]], ktorý deklaroval samoriadené [[domínium|domíniá]] s presne vyrovnaným [[Britské impérium|Britským impériom]]. Zákon [[Canada Act]] prijatý v roku 1982 konečne oddelil pozostatky legálnej závislosti v [[Parlament Spojeného kráľovstva|parlamente Spojeného kráľovstva]].
sfdsfdfs
 
Kanada je federálny štát, ktorý je riadený ako [[Parlamentarizmus|parlamentná demokracia]] a [[konštitučná monarchia]] s kráľovnou [[Alžbeta II.|Alžbetou II.]] ako [[Hlava štátu|hlavou štátu]]. Je to [[Multilingvizmus|bilingválny]] národ s oficiálnymi jazykmi [[Angličtina|Angličtinou]] a [[Francúzština|Francúzštinou]] na federálnej úrovni. Ako jedna zo svetovo [[Vyspelá krajina|najvyspelejších krajín]] je Kanada rôznorodou ekonomikou, ktorá sa spolieha na svoje hojné prírodné zásoby a na obchod – najmä s USA, s ktorými Kanada má [[Kanadsko-americké vzťahy|dlhé a komplexné vzťahy]]. Kanada je členom [[G7]], [[G8]], [[G20]], [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], [[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj|OECD]], [[Svetová obchodná organizácia|WTO]], [[Spoločenstvo národov|Spoločenstva národov]], [[Medzinárodná organizácia Frankofónie|Frankofónie]], [[Organizácia amerických štátov|OAS]], [[Ázijsko-tichomorská hospodárska spolupráca|APEC]] a [[Organizácia Spojených národov|OSN]]. So [[Zoznam štátov podľa HDI|šiestym najvyšším]] [[Index ľudského rozvoja|Indexom ľudského rozvoja]] je Kanada jednou z krajín s najvyššou [[životná úroveň|životnou úrovňou]].
sdf
 
== Názov ==
fsd
Názov ''Canada'' pochádza z reči [[prvé národy|prvých národov]] – konkrétnejšie z kmeňa [[Huróni|Hurónov]] – a znie ''kanata'' a do [[slovenčina|slovenčiny]] sa dá preložiť ako „dedina“, „zoskupenie dedín“ či „osídlenie“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Origin of the Name, Canada|url=http://www.pch.gc.ca/pgm/ceem-cced/symbl/o5-eng.cfm|vydavateľ=Canadian Heritage|rok=2008|dátum prístupu=2011-05-23}}</ref> V roku [[1535]] použili [[indiáni]] toto slovo pre označenie osady [[Stadacona]] v rozhovore s [[Jacques Cartier|Jacquesom Cartierom]]. Ten ho potom začal používať pre označenie oblasti okolo svojej osady – dnes už ako časť [[Québec]]u. Od roku [[1547]] sa toto označenie začalo objavovať na mapách ako označenie rozsiahlej oblasti okolo. Teda pôvodné označenie, [[Nové Francúzsko]], sa prestávalo používať a ''Canada'' bol názov územia na sever od USA a na východ od [[Aljaška|Aljašky]].<ref name="maura">{{Citácia periodika|priezvisko=Maura|meno=Juan Francisco|rok=2009|titul=Nuevas aportaciones al estudio de la toponimia ibérica en la América Septentrional en el siglo XVI|periodikum=Bulletin of Spanish Studies|ročník=86|vydanie=5|strany=577–603|doi=10.1080/14753820902969345}}</ref>
 
Francúzska [[kolónia]] [[Kanada (Nové Francúzsko)|Kanada]], vznikla pozdĺž [[Rieka svätého Vavrinca|Rieky svätého Vavrinca]] a severne od [[Veľké kanadské jazerá|Veľkých jazier]]. Neskôr získala územie [[Spojené kráľovstvo]], ktorá na ňom následne postavila dve kolónie: [[Horná Kanada|Hornú]] (''Upper Canada'') a [[Dolná Kanada|Dolnú Kanadu]] (''Lower Canada''), dohromady označované ako Kanady ''[[The Canadas]]''. Tieto zanikli v roku [[1841]], kedy boli zjednotené do [[Provincia Kanada|Provincie Kanada]] (''Province of Canada'').<ref>{{Citácia knihy
fd
|titul = Naming Canada: Stories of Canadian Place Names
|edícia = 2nd
|meno = Alan | priezvisko = Rayburn
|vydavateľ = University of Toronto Press
|rok = 2001
|isbn = 0802082939
|strany = 1–22}}
</ref> V roku [[1867]] sa Kanada stala [[konfederácia|konfederáciou]] a britským [[domínium|domíniom]], pričom oficiálne bola označovaná ako ''Dominion of Canada'', prípadne ''Canadian Confederation''. S rastúcou mierou nezávislosti na Veľkej Británii sa postupne stále častejšie vypúšťalo z názvu ''Dominion of''.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=O'Toole|meno=Roger|titul=Holy nations and global identities : civil religion, nationalism, and globalisation|rok=2009|vydavateľ=Brill|isbn=9789004178281|editor=Hvithamar, Annika; Warburg, Margit; Jacobsen, Brian Arly|strany=137|kapitola=Dominion of the Gods: Religious continuity and change in a Canadian context}}</ref> V roku [[1982]] bol prijatý zákon ''[[Canada Act (1982)|Canada Act]]'', ktorý uvádza ako jediný oficiálny názov krajiny ''Canada''. V tom istom roku došlo tiež k premenovaniu štátneho sviatku [[Dominion Day]] na [[Canada Day]].<ref name="buckner">{{Citácia knihy|titul=Canada and the British Empire|editor= Buckner, Philip|vydavateľ=Oxford University Press|rok=2008|strany=37–40, 56–59, 114, 124–125|isbn=019927164X}}</ref>
 
== Geografia ==
fds
{{Hlavný článok|Geografia Kanady}}
Kanadské územie zahŕňa severnú časť [[Severná Amerika|Severnej Ameriky]]. Na severe k nemu patrí rad [[Arktické ostrovy|arktických ostrovov]] zasahujúcich až k [[Severný ľadový oceán|Severnému ľadovému oceánu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul = Canada: Geography| periodikum = Country Profiles | vydavateľ = Commonwealth Secretariat | url =http://www.thecommonwealth.org/YearbookInternal/138398/geography/ | dátum prístupu=2011-05-23}}</ref><ref name="cia">{{Citácia elektronického dokumentu |vydavateľ= Central Intelligence Agency |url=https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/ca.html|titul=World Factbook: Canada |dátum vydania=16. máj 2006 |dátum prístupu=2011-05-23}}</ref> Na severovýchode sú tieto ostrovy úzkymi prielivmi oddelené od [[Dánsko|dánskeho]] [[Grónsko|Grónska]]. Kanada reklamuje od roku [[1925]] svoje právo na časť [[Arktída|Arktídy]] medzi 60 a 141° [[zemepisná dĺžka|zemepisnej dĺžky]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |vydavateľ= National Resources Canada |url=http://atlas.nrcan.gc.ca/site/english/maps/historical/territorialevolution/1927/1|titul=Territorial Evolution, 1927|dátum vydania=6. apríl 2004|dátum prístupu=2011-05-23}}</ref> tieto nároky však neuznávajú všetky štáty. Na východe je pobrežie [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]], na juhu hranica s [[USA]] (postupne od východu ide o štáty [[Maine]], [[New Hampshire]], [[Vermont]], [[New York (štát USA)|New York]], [[Pensylvánia]], [[Ohio]], [[Michigan]], [[Wisconsin (štát)|Wisconsin]], [[Minnesota]], [[Severná Dakota]], [[Montana (USA)|Montana]], [[Idaho]] a [[Washington (štát USA)|Washington]]) a na západe je pobrežie [[Tichý oceán|Tichého oceánu]] a hranica s americkým štátom [[Aljaška]]. Od New Yorku po Minnesotu tvorí hranicu s USA systém [[Veľké kanadské jazerá|Veľkých jazier]] a s ním súvisiace rieky.
 
Hustota osídlenia kanadského územia je 3,26 obyvateľa/km² (jedna z najnižších na svete), ale rozmiestnenie obyvateľstva je veľmi nerovnomerné. Väčšina obyvateľov je sústredená v južnej a východnej časti krajiny, najmä v 160 km dlhom páse okolo amerických hraníc a v [[Koridor Québec-Winsdor|koridore Québec-Winsdor]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://atlas.nrcan.gc.ca/site/english/maps/peopleandsociety/population/population2001/density2001|titul=Population Density, 2001|dátum vydania=15. jún 2005|periodikum=Atlas of Canada|vydavateľ=Natural Resources Canada|dátum prístupu=2011-05-23}}</ref> Najsevernejším trvalo osídleným miestom Kanady (a takisto aj sveta) je [[CFS Alert]] na severnom výbežku [[Ellesmerov ostrov|Ellesmerovho ostrova]], 817 kilometrov (450 [[námorná míľa|námorných míľ]]) od [[severný pól|severného pólu]].<ref>{{Citácia periodika | vydavateľ = National Defence Canada|priezvisko=Susic|meno=Stela | dátum vydania = 15. august 2006 | titul =Air Force becomes command authority for CFS Alert|periodikum=The Maple Leaf|ročník=12| vydanie= 17| url =http://www.forces.gc.ca/site/Commun/ml-fe/article-eng.asp?id=5317 | dátum prístupu=2011-05-23}}</ref>
fd
 
Stredo-severnú časť Kanady tvorí [[Canadian Shield]], ktorý obklopuje [[Hudsonov záliv]]. Ide o oblasť skál odrených predchádzajúcou činnosťou ľadovcov. Je tu len slabá vrstva [[Pôda|pôdy]] (pokiaľ vôbec nejaká je), veľké množstvo [[minerál]]ov a tiež množstvo jazier a riek. Celkovo je Kanada krajina s najväčším počtom jazier na svete a v týchto jazerách sa nachádzajú tiež najväčšia svetová zásoba sladkej povrchovej vody.
dfs
 
Vo východnej časti Kanady ústi [[Rieka svätého Vavrinca]] do Atlantického oceánu najväčším nálevkovitým ústím na svete. V podstate za neho možno považovať celý [[Záliv svätého Vavrinca]]. Na konci zálivu leží ostrov [[Newfoundland]]. Južne od zálivu a [[polostrov Gaspé|polostrova Gaspé]] ležia tzv. Prímorské alebo [[Canadian Maritimes]]. Je fakt, že tento názov by sa dal teoreticky použiť pre každú provinciu okrem [[Alberta|Alberty]] a [[Saskatchewan]]u. New Brunswick a Nové Škótsko sú tu rozdelené [[Fundyjský záliv|Fundyjským zálivom]], ktorý je známy vysokým rozpätím medzi prílivom a odlivom.
sdf
 
Stred Kanady je z klimatického i tranzitného hľadiska silne ovplyvnený na severe hlboko do severoamerickej pevniny zasahujúcim [[Hudsonov záliv|Hudsonovým zálivom]] a [[Jamesova zátoka|Jamesovou zátokou]], na juhu systémom Veľkých kanadských jazier. Na západe sa potom nachádzajú jednak prérie s tromi tzv. [[Canadian Prairies]], ktoré [[Rocky Mountains]] odtínajú od jedinej „pacifickej“ provincie, [[Britská Kolumbia|Britskej Kolumbie]].
s
 
Z [[Vegetácia|vegetačného]] a [[podnebie (klíma)|klimatického]] hľadiska prechádza [[Arktída|arktické]] územie ľadových púští cez [[tundra|tundru]] a [[tajga|severský ihličnatý les]] až k [[préria|prériám]] a zmiešaným a listnatým lesom mierneho pásma na juhu. [[Veľké kanadské jazerá]] potom stabilizujú priľahlé územia tak, že tam mrzne pomerne málo a na niektorých miestach sa vďaka priaznivým [[mikroklíma|mikroklimatickým]] podmienkam dajú pestovať aj rôzne subtropické až tropické rastliny (napr. oblasť [[Niagarský polostrov|Niagarského polostrova]]).
fd
 
== Dejiny ==
f
{{Hlavný článok|Dejiny Kanady}}
=== Dejiny do 20. storočia ===
[[Archeológia|Archeologické štúdie]] datujú prvé ľudské osídlenie do doby pred asi 26 000 rokmi na miestach severného [[Yukon (teritórium)|Yukonu]] a pred asi 9 500 rokmi na miestach južného [[Ontário|Ontária]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|rok=2003 |url=http://www.ucl.ac.uk/tcga/tcgapdf/Bortolini-AJHG-03-YAmer.pdf |titul=Y-Chromosome Evidence for Differing Ancient Demographic Histories in the Americas|formát=PDF|vydavateľ=University College London 73:524–539|doi=10.1086/377588|dátum prístupu=2011-05-23}}</ref><ref>{{Citácia periodika| priezvisko=Cinq-Mars| meno=J| year=2001| titul=On the significance of modified mammoth bones from eastern Beringia| periodikum=The World of Elephants&nbsp;– International Congress, Rome| url=http://web.archive.org/web/*/http://www.palanth.com/forum/upload_download/articles/cinqmars_elefanti_01.pdf|formát=PDF| dátum prístupu=2011-05-23}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko=Wright|meno=JV| vydavateľ=Canadian Museum of Civilization| url=http://www.civilization.ca/cmc/exhibitions/archeo/hnpc/npvol04e.shtml| titul=A History of the Native People of Canada: Early and Middle Archaic Complexes| dátum vydania=27. september 2009| dátum prístupu=2011-05-23}}</ref> Prvé európske osídlenie založili na kanadskom území [[Vikingovia]] okolo roku [[1000]] v [[L’Anse aux Meadows]],<ref>{{Citácia knihy
|titul=The Norse Discovery of America
|meno=Arthur Middleton
|priezvisko=Reeves
|url=http://books.google.com/books?id=HkoPUdPM3V8C&pg=PA7
|vydavateľ=BiblioLife
|strany=82
|rok=2009
|isbn=9780559054006}}</ref> to však existovalo iba krátko a z dlhodobého hľadiska nemalo žiadny význam. Kanada (resp. jej východné pobrežie) bola pre Európu znovu objavená na prelome [[15. storočie|15.]] a [[16. storočie|16. storočia]] výskumnou plavbou [[John Cabot|Johna Cabota]] ([[1497]]),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=John Cabot's voyage of 1498|url=http://www.heritage.nf.ca/exploration/cabot1498.html |vydavateľ=Memorial University of Newfoundland|rok=2000|dátum prístupu=2011-05-23}}</ref> ďalšie výpravy podnikli [[Jacques Cartier]] ([[1534]])<ref name=historian>{{Citácia knihy|titul = A Short History of Canada|meno = Desmond | priezvisko= Morton|odkaz na autora = Desmond Morton
|vydavateľ = McClelland & Stewart|rok = 2001|edícia = 6th|isbn = 0771065094|strany = 9–19, 33, 89–104}}</ref> a ďalší. Prvé dlhodobé európske osídlenie tu založili [[Francúzi]]. Išlo o [[Port Royal (Nové Škótsko)|Port Royal]] ([[1605]]) a [[Quebec (mesto)|Quebec]] ([[1608]]). [[Angličania]] ich nasledovali v roku [[1610]] v oblasti [[Newfoundland]]u. S príchodom Európanov sa na kanadskom území začali rýchlo šíriť európske choroby, ktoré decimovali pôvodných obyvateľov a otvárali kolonistom cestu do indiánskych území.<ref name="dying">{{Citácia knihy|priezvisko=Wilson|meno=Donna M|spoluautori= Northcott, Herbert C|url=http://books.google.com/books?id=p_pMVs53mzQC&pg=PA25|title=Dying and Death in Canada|vydavateľ=University of Toronto Press|rok=2008|isbn=9781551118734|strany=25–27}}</ref>
 
Francúzi v [[17. storočie|17. storočí]] kolonizovali okolie [[Rieka svätého Vavrinca|Rieky svätého Vavrinca]] kým Briti osídľovali [[trinásť kolónií]] na východnom pobreží dnešných Spojených štátov.<ref name=hornsby>{{Citácia knihy|priezvisko=Hornsby|meno=Stephen J|titul=British Atlantic, American frontier : spaces of power in early modern British America|rok=2005|vydavateľ=University Press of New England|isbn=9781584654278|strany=14, 18–19, 22–23}}</ref> [[Spoločnosť Hudsonovho zálivu]] sa sústredila na oblasť [[Zem princa Ruprechta|Zemi princa Ruprechta]]. V rokoch [[1689]] – [[1763]] došlo k sérii tzv. [[Francúzska a indiánska vojna|francúzskych a indiánskych vojen]].<ref name=historian/> Tieto vojny vyústili do zániku francúzskej moci v Kanade, ktorá pripadla Veľkej Británii.
fds
 
Tá v roku [[1774]] schválila pre upokojenie situácie tzv. [[Quebec Act]], ktorý akceptoval katolícke [[náboženstvo]], [[francúzsky civilný zákonník]] a [[francúzština|francúzštinu]] ako úradný jazyk na území [[Provincia Québec (1763 – 1791)|provincie Québec]].
 
Počas [[Americká vojna za nezávislosť|americkej vojny za nezávislosť]] sa Kanada nepripojila ku povstaniu 13 kolónií a stala sa cieľovou krajinou desiatok tisíc [[Lojalisti (Americká revolúcia)|lojalistov]] odchádzajúcich z územia dnešných [[USA]]. Tým sa dostal na územie Québecu rad anglicky hovoriacich [[protestantizmus|protestantov]] usídľujúcich sa predovšetkým v oblasti [[Veľké kanadské jazerá|Veľkých jazier]]. To viedlo k neskoršiemu rozdeleniu provincie Québec na [[Horná Kanada|Hornú]] a [[Dolná Kanada|Dolnú Kanadu]], pre Hornú Kanadu (dnešná provincia [[Ontário]]) nebol Quebec Act naďalej relevantný.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=McNairn|meno=Jeffrey L|titul=The capacity to judge|vydavateľ=University of Toronto Press|rok=2000|strany=24|url=http://books.google.com/books?id=T_A3pZQrHzIC&pg=PA24|isbn=0802043607}}</ref>
 
V [[Britsko-americká vojna|britsko-americkej vojne]] v rokoch [[1812]] – [[1815]] hrala [[kanadská fronta]] enormne dôležitú úlohu. [[USA]] sa opakovane pokúšali obsadiť Hornú aj Dolnú Kanadu, ale ich vpády boli odradené. Významný bol v tomto ohľade postoj [[Indiáni|indiánskeho]] obyvateľstva, ktoré podporovalo skôr Britov (na britskej strane bojovali hlavné kmene z oblasti Veľkých kanadských jazier a [[Tecumsehova únia]]), a takisto miestnych kolonistov. Vojny sa francúzski obyvatelia väčšinou nezúčastňovali a pokiaľ áno, tak väčšinou na strane Britov. Vojna s USA skončila nakoniec uznaním ''[[Status quo ante bellum|statu quo ante]]''.
 
Nasledovala expanzia na sever a západ s pomocou [[Severozápadná spoločnosť|Severozápadnej spoločnosti]] a Spoločnosti Hudosonovho zálivu, ktorá intenzívne prebiehala už niekoľko desaťročí. V roku [[1837]] došlo k povstaniu časti francúzskeho obyvateľstva (pozri [[Povstanie v roku 1837]]). Po jeho potlačení sa Británia rozhodla vytvoriť z Hornej a Dolnej Kanady jeden celok ([[Provincia Kanada|Zjednotená kanadská provincia]]).
 
V roku [[1846]] boli podpísaním [[Oregonská zmluva|Oregonskej zmluvy]] ukončené teritoriálne spory medzi USA a Kanadou (za hranicu na západe bola určená 49. rovnobežka). Prudký rast kanadskej populácie vďaka veľkej emigrácii z Európy a vysokej pôrodnosti viedol k osídľovaniu kanadského vnútrozemia a zakladaniu nových kolónií: [[Vancouver]] a [[Britská Kolumbia]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Evenden|meno=Leonard J|spoluautori=Turbeville, Daniel E|titul=Geographical snapshots of North America|editori=Janelle, Donald G|vydavateľ=Guilford Press|rok=1992|strany=52|kapitola=The Pacific Coast Borderland and Frontier|isbn=0898620309}}</ref> Zároveň niektorí Európania začali Kanadu opúšťať a odchádzali do USA. V roku [[1867]] bol prijatý [[Zákon o Britskej Severnej Amerike]], ktorý zjednotil britské severoamerické kolónie Provincia Kanada, [[Nové Škótsko (provincia)|Nové Škótsko]] a [[New Brunswich]] do jedného, už do značnej miery [[autonómia|autonómneho]] [[domínium|domínia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul = Territorial evolution| work = Atlas of Canada | vydavateľ = Natural Resources Canada | url =http://atlas.nrcan.gc.ca/site/english/maps/reference/anniversary_maps/terr_evol | dátum prístupu=2011-05-23}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul = Canada: History| work = Country Profiles | vydavateľ = Commonwealth Secretariat | url =http://www.thecommonwealth.org/YearbookInternal/145152/history/ | dátum prístupu=2011-05-23}}</ref><ref name=bothwell>{{Citácia knihy|titul = History of Canada Since 1867|meno = Robert | priezvisko = Bothwell|vydavateľ = Michigan State University Press
|rok = 1996
|isbn = 0870133993
|strany=31, 207–310}}</ref> Krátko nato došlo k znovuvytvoreniu provincií [[Ontário]] a [[Quebec]]. Do týchto provincií bola začlenená [[Zem princa Ruprechta]] a pričlenené boli oblasti bývalej Severozápadnej spoločnosti ako [[Severozápadné teritóriá]] a novo vytvorená provincia [[Manitoba]]. Následne bola pripojená [[Britská Kolumbia]] (od roku [[1866]] zjednotená s Vancouverom). Osídľovanie nových území bolo podporené okrem iného výstavbou troch [[transkontinentálna železnica|transkontinentálnych železníc]] (vrátane [[Canadian Pacific Railway]]) a ustanovením [[North-West Mounted Police]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.collectionscanada.gc.ca/sir-john-a-macdonald/023013-5000-e.html|titul=Sir John A. Macdonald|rok=2008|vydavateľ=Library and Archives Canada|dátum prístupu=2011-05-23}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.collectionscanada.gc.ca/publications/archivist-magazine/015002-2230-e.html|titul=The Canadian West: An Archival Odyssey through the Records of the Department of the Interior|priezvisko=Cook|meno=Terry|rok=2000|periodikum=The Archivist|vydavateľ=Library and Archives Canada|dátum prístupu=2011-05-23}}</ref> V roku [[1873]] sa pripojila ďalšia kolónia ([[Ostrov princa Eduarda]]) a provinčný status získali časti Severozápadných teritórií: [[Alberta]] a [[Saskatchewan]] (1905).<ref name=canatlas>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.canadiangeographic.ca/Atlas/themes.aspx?id=building&sub=building_basics_confederation&lang=En|titul=Building a nation|periodikum=Canadian Atlas|vydavateľ=Canadian Geographic|dátum prístupu=2011-05-23}}</ref>
 
=== 20. storočie ===
Kanada vstúpila do [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] automaticky vyhlásením vojny s Veľkou Britániou a poslala na európske bojisko kontingent zložený prevažne z [[dobrovoľník]]ov. Straty však boli natoľko ťažké, že pre doplnenie kanadských síl v roku [[1917]] musel premiér [[Robert Borden]] vypísať povinné odvody do armády. Z približne 625 000 Kanaďanov, ktorí bojovali v Prvej svetovej vojne, bolo okolo 60 000 zabitých a ďalších 173 000 bolo zranených.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Haglund|meno=David G|spoluautori= MacFarlane, S Neil|titul=Security, strategy and the global economics of defence production|vydavateľ=McGill-Queen's University Press|rok=1999|strany=12|isbn=0889118752}}</ref>
 
V roku [[1919]] Kanada v rámci ďalšieho osamostatňovania sama za seba vstúpila do [[Spoločnosť národov|Spoločnosti národov]] a v roku [[1931]] [[Westminsterský štatút (1934)|Westminsterský štatút]] potvrdil jej nezávislosť.<ref name=hail/> Veľká hospodárska kríza na prelome 20. a 30. rokov zasiahla aj Kanadu.
 
Pred [[Druhá svetová vojna|druhou svetovou vojnou]] Kanada podporovala politiku [[appeasement]]u voči [[Nacistické Nemecko|Nemecku]], po [[Poľská obranná vojna (1939)|invázii na Poľsko]] potom jej premiér [[William Lyon Mackenzie King]] presadil v [[kanadský parlament|kanadskom parlamente]] vyhlásenie vojny ([[10. september|10. septembra]]). Počas vojny došlo k obrovskému rozvoju [[zbrojný priemysel|zbrojného priemyslu]], Kanada zásobovala svojimi produktmi nielen [[Veľká Británia|Veľkú Britániu]], ale aj USA a [[Sovietsky zväz|ZSSR]]. Jej pozemné jednotky boli najprv dislokované prevažne vo Veľkej Británii, neskôr sa zúčastnili vojnových operácií. Obchodné aj [[Royal Canadian Navy|vojenské loďstvo]] hralo enormne významnú úlohu v [[Druhá bitka o Atlantik|bitke o Atlantik]].
 
V roku [[1949]] sa do tej doby formálne nezávislé [[Domínium Newfoundland]] pripojilo ku Kanade ako jej 10. provincia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|autor=Summers, WF |titul=Newfoundland and Labrador |periodikum= Canadian Encyclopedia |vydavateľ=Historica-Dominion|url= http://www.thecanadianencyclopedia.com/index.cfm?PgNm=TCE&Params=a1ARTA0005714#SEC925203|dátum prístupu=2011-05-23}}</ref> Výsledkom silnej povojnovej emigrácie bola tzv. [[tichá revolúcia]] v [[Québec]]u, kde zreteľne poklesol podiel francúzsky hovoriacich obyvateľov a došlo k výraznej sekularizácii spoločnosti.
 
Počas roku [[1981]] došlo k tzv. [[Patriácia ústavy|patriácii]] [[Kanadská ústava|ústavy]], ktorá mala definitívne zrealizovať z Kanady nezávislú krajinu. [[17. apríl]]a [[1982]] tak došlo aj cez odpor predstaviteľov Québecu k schváleniu novej verzie ústavy, podľa ktorej sa Kanada stala úplne nezávislou krajinou, v ktorej čele stojí monarcha zdieľaný s [[Spojené kráľovstvo|Veľkou Britániou]].<ref name=bickerton>{{Citácia knihy| editor=Bickerton, James; Gagnon, Alain| titul=Canadian Politics| vydavateľ=Broadview Press| edícia=4th| isbn=1551115956| rok=2004|strany=250–254, 344–347}}</ref>
 
Sociálne a spoločenské zmeny v rámci kanadského zriadenia a zmienených ústavných zmien viedli k prudkému nárastu [[autonómie|autonomizačných]] a separatistických snáh Québecu a výsledkom boli dve referendá o osamostatnenie tejto provincie. Prvé bolo jednoznačne zamietnuté ([[1980]], ešte pred zmenou ústavy), výsledok druhého bol už veľmi tesný ([[1995]], pre odtrhnutie 49,4% hlasujúcich). [[Supreme Court of Canada|Kanadský najvyšší súd]] však vydal v roku [[1997]] stanovisko, že Québec nemá právo na jednostranné vyhlásenie nezávislosti. Separatistické hnutie v Québecu ale stále pokračuje v činnosti a viac-menej odmieta toto stanovisko akceptovať.<ref name=sorens>{{Citácia periodika|priezvisko=Sorens|meno=J|titul=Globalization, secessionism, and autonomy|periodikum=Electoral Studies|dátum vydania=December 2004|ročník=23|vydanie=4|strany=727-752|doi=10.1016/j.electstud.2003.10.003}}</ref>
 
V priebehu povojnových rokov dochádzalo ku stále väčšej ekonomickej integrácii medzi Kanadou a USA. Tá v roku [[1987]] vyústila do [[Canada–United States Free Trade Agreement|kanadsko-americkej zmluvy o voľnom obchode]], ktorá vytvorila kanadsko-americkú [[zóna voľného obchodu|zónu voľného obchodu]]. Pod silným americkým vplyvom sú tiež [[kanadské médiá]] (v americkom pohraničí a v anglicky hovoriacich častiach krajiny všeobecne upadá pod konkurenciou [[Médiá USA|amerických médií]]), čo vedie na jednej strane k snahám ešte viac posilniť integráciu oboch krajín (existuje tu signifikantná skupina, ktorá sa usiluje o vytvorenie tzv. Severoamerickej únie). Dňa [[1. apríl]]a [[1999]] došlo k poslednej zmene v najvyššom administratívnom členení krajiny, keď bolo zo Severozápadných teritórií vyčlenené teritórium [[Nunavut]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Légaré|meno=André|rok=2008|titul=Canada's Experiment with Aboriginal Self-Determination in Nunavut: From Vision to Illusion |periodikum=International Journal on Minority and Group Rights|ročník=15|vydanie=2–3|strany=335–367|doi=10.1163/157181108X332659}}</ref>
 
== Politické usporiadanie ==
Kanada je ''de iure'' [[konštitučná monarchia]], ktorej hlavou je [[Alžbeta II.]], kráľovná Veľkej Británie. Zástupcom kráľovnej v Kanade je [[generálny guvernér]] (v súčasnosti, jún 2012, [[David Lloyd Johnston]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Governor General of Canada: Roles and Responsibilities|url=http://gg.ca/document.aspx?id=3|vydavateľ=Queen's Printer|dátum prístupu=2011-05-31}}</ref><ref>{{Citácia knihy| titul=Commonwealth public administration reform 2004| vydavateľ=Commonwealth Secretariat| rok=2004| strany=54–55|url=http://books.google.com/books?id=ATi5R5XNb2MC&pg=PA54| isbn=0117032492}}</ref> Kanada je tiež parlamentná zastupiteľská demokracia s federálnym usporiadaním a silnými demokratickými tradíciami. Základom [[Kanadská monarchia|Kanadskej monarchie]] sú zložky [[výkonná moc|výkonnej moci]], [[zákonodarná moc|legislatívy]] a [[súdna moc|súdnej moci]] vlády.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| autor=[[Viktória (Spojené kráľovstvo)|Kráľovná Viktória]]|dátum vydania=29. marec 1867| titul=Constitution Act, 1867: Preamble| vydavateľ=Queen's Printer| url=http://www.solon.org/Constitutions/Canada/English/ca_1867.html |rok=1867 |dátum prístupu=2011-05-23}}
</ref><ref>{{Citácia periodika| priezvisko=Smith| meno=David E| titul=The Crown and the Constitution: Sustaining Democracy?| periodikum=The Crown in Canada: Present Realities and Future Options| strany=6| vydavateľ=Queen's University| dátum vydania=10. jún 2010| url=http://www.queensu.ca/iigr/conf/ConferenceOnTheCrown/CrownConferencePapers/The_Crown_and_the_Constitutio1.pdf| archiveurl=http://www.webcitation.org/5qXvz463C| archivedate=2010-06-17|formát=PDF|dátum prístupu=2011-05-23}}</ref><ref name=MacLeod16>{{Citácia knihy| priezvisko=MacLeod|meno=Kevin S| odkaz na autora=Kevin S. MacLeod| titul=A Crown of Maples| vydavateľ=Queen's Printer| rok=2008| strany=16| edícia=1st| url=http://www.pch.gc.ca/pgm/ceem-cced/fr-rf/crnCdn/crn_mpls-eng.pdf| isbn=978-0-662-46012-1| dátum prístupu=2011-05-23}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|autor=Canadian Heritage| titul=Canadian Heritage Portfolio| vydavateľ=Queen's Printer| dátum vydania=Február 2009| edícia=2nd| url=http://www.pch.gc.ca/pc-ch/publctn/gp-pg/ppc-chp/ppc-chp-eng.pdf| strany=3–4| isbn=9781100115290|dátum prístupu=2011-05-23}}</ref>
 
[[Kanadská ústava]] vytvára právny rámec existencie krajiny, skladá sa z písaného obsahu a nepísaných tradícií a konvencií. Jej základ je obsiahnutý v ''Zákone o britskej Severnej Amerike'' z roku [[1867]] („British North America Act 1867“, resp. „Constitution Act 1867“). Hovorí sa, že Kanada má ústavu podobnú princípom Spojeného kráľovstva a rozdeľuje moc medzi federálne a provinčné vlády. Zahŕňa tzv. [[Canadian Charter of Rights and Freedoms]] (Kanadská charta práv a slobôd) zaručujúcu základné práva a slobody, ktoré vo všeobecnom meradle nemôžu byť potlačené žiadnymi legislatívnymi alebo procedurálnymi krokmi na žiadnej z úrovní vlády. Federálnemu parlamentu a provinčným správam akokoľvek umožňuje na päť rokov niektoré jej ďalšie časti potlačiť.
 
Funkcia premiéra prináleží vodcovi strany, ktorý získava dôveru väčšiny dolnej komory kanadského parlamentu. Generálny guvernér zastupujúci kráľovnú formálne menuje vládu aj premiéra. Podľa konvencií však voľbu premiéra rešpektuje. [[Kanadská vláda]] sa tradične skladá z členov strany prvého ministra, ktorí majú kreslo v parlamente, väčšinou v dolnej snemovni. Jej členovia sú viazaní prísahou k [[Kráľovnina tajná rada pre Kanadu|Kráľovninej tajnej rade pre Kanadu]] a stávajú sa ministrami britskej koruny. Premiér má širokú politickú moc predovšetkým pri menovaní ďalších vysokých úradníkov. Súčasným generálnym guvernérom je od roku 2010 Jeho excelencia [[David Lloyd Johnston]], súčasným premiérom je od roku [[2006]] vodca [[Conservative Party of Canada]], [[Stephen Harper]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| url=http://www.pm.gc.ca/eng/pm.asp?featureId=7| titul=Prime Minister of Canada| vydavateľ=Queen's Printer| rok=2009| dátum prístupu=2011-05-23}}</ref>
 
[[Kanadský parlament]] je zložený z dvoch komôr, snemovne ľudu a senátu. Každý z členov snemovne ľudu je volený [[väčšinový volebný systém|väčšinovým volebným systémom]]. Všeobecné voľby vypisuje generálny guvernér na žiadosť predsedu vlády. Nové voľby musia byť vypísané do piatich rokov od posledných volieb. Členovia senátu, ktorých kreslá sú prideľované na regionálnom základe, sú vyberaní premiérom a formálne menované generálnym guvernérom. Svoju funkciu potom zastávajú až do veku 75 rokov.<ref>{{Citácia periodika| priezvisko=Hicks| meno=Bruce M| spoluautori=Blais, André| rok=2008| titul=Restructuring the Canadian Senate through Elections| periodikum=IIRP Choices| vydavateľ=Institute for Research on Public Policy| ročník=14| vydanie=14| strany=11|url=http://www.irpp.org/choices/archive/vol14no15.pdf|formát=PDF}}</ref>
 
Štyrmi hlavnými kanadskými politickými stranami sú [[Conservative Party of Canada]] (Konzervatívna strana Kanady), [[Liberal Party of Canada]] (Liberálna strana Kanady), [[New Democratic Party]] (Nová demokratická strana) (NDP) a „[[Bloc Québécois]]“ (Québecký blok). Súčasná (2007) vláda je zostavené konzervatívnou stranou (vládne od roku 2006). Menšie strany ako [[Green Party of Canada]] (Strana zelených) a ďalšie strany zastúpenie v parlamente nemajú.
 
== Územné usporiadanie ==
{{Hlavný článok|Administratívne členenie Kanady}}
[[Súbor:Political map of Canada.png|650px|center|Kanada je rozčlenená na 10 provincií a 3 spolkové teritóriá]]
Kanada je zložená z desiatich provincií a troch teritórií. Medzi provincie patria [[Alberta]], [[Britská Kolumbia]], [[Manitoba]], [[New Brunswick]], [[Newfoundland a Labrador]], [[Nové Škótsko]], [[Ontário]], [[Ostrov princa Edwarda]], [[Quebec]] a [[Saskatchewan]]. Medzi teritória patria [[Severozápadné teritóriá]], [[Nunavut]] a [[Yukon (teritórium)|Yukon]]. Provincie majú vysoký stupeň autonómie, teritória o niečo menší. Oboje disponujú vlastnými provincionálnymi (resp. teritoriálnymi) symbolmi, pozri [[zoznam kanadských provinciálnych a teritoriálnych symbolov]].
 
Provincie sú zodpovedné za väčšinu štátnych sociálnych programov v Kanade a spoločne sústredia viac finančných prostriedkov ako federálna vláda. Mira finančnej a samosprávnej autonómie je tu veľmi vysoká. Federálna vláda môže iniciovať národné programy a politiku v jednotlivých provinciách (napr. ''[[Canada Health Act]]''), ale provincie môžu rozhodnúť, že sa nebudú na tejto politike podieľať. O viac-menej vyrovnanú úroveň služieb v jednotlivých provinciách sa starajú tzv. vyrovnávacie platby riadené Federálnou vládou, ktoré presúvajú finančné prostriedky od bohatších provincií do rozpočtov chudobnejších provincií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.statcan.gc.ca/pub/11-516-x/sectionh/4057752-eng.htm|titul=Government Finance|priezvisko=Bird|meno=Richard M|dátum vydania=22. október 2008|periodikum=Historical Statistics of Canada|vydavateľ=Statistics Canada|dátum prístupu=2011-05-23}}</ref>
 
Všetky provincie a teritória majú jednokomorový volený zákonodarný orgán, v ktorého čele stojí premiér, vyberaný rovnako ako prvý minister Kanady. Zároveň má každá provincia [[Viceguvernér (Kanada)|viceguvernéra]] (''Lieutenant-Governor''), ktorý reprezentuje Korunu a je analógiou [[Generálny guvernér Kanady|generálneho guvernéra]] na federálnej úrovni. V teritóriách je obdobou viceguvernéra [[Korunný komisár (Kanada)|korunný komisár]].
 
== Zahraničné vzťahy ==
{{Hlavný článok|Izraelsko-kanadské vzťahy}}
Kanada má úzke zahraničné vzťahy s [[USA]], s ktorými má najdlhšie nebránenú hranicu na svete, alebo napr. spoločnú leteckú obranu ([[NORAD]]). Obe krajiny spolu často kooperujú ako na politickej, tak aj vojenskej úrovni a ich ekonomiky sú veľmi úzko spojené (tiež [[Severoamerická menová únia]]). Okrem toho má Kanada nadštandardné vzťahy s [[Veľká Británia|Veľkou Britániou]] a [[Francúzsko]]m, dvomi bývalými imperiálnymi mocnosťami, ktoré hrali nezastupiteľnú úlohu pri jej vzniku – je členom [[Commonwealth]]u a [[Medzinárodná organizácia Frankofónie|La Francophonie]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=James|meno=Patrick|titul=Handbook of Canadian Foreign Policy|editori= Michaud, Nelson; O'Reilly, Marc J|vydavateľ=Lexington Books|rok=2006|strany=213–214, 349–362|isbn=073911493X}}</ref> S [[Veľká Británia|Veľkou Britániou]] má navyše spoločnú formálnu hlavu štátu.
 
Zhruba od polovice 20. storočia je Kanada advokátom multilateralizmu, a vyvíja úsilie na dosiahnutie riešenia globálnych problémov v spolupráci s inými národmi. Jednou z prvých výrazných demonštrácií tohto stanoviska je vystupovanie [[Lester B. Pearson|L. B. Pearsona]] za [[Suezská kríza|Suezskú krízu]], ktorý presadzoval vyslanie [[Mierové sily OSN|mierových síl OSN]] do oblasti.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Holloway|meno=Steven Kendall|titul=Canadian foreign policy: defining the national interest|vydavateľ=University of Toronto Press|rok=2006|strany=102–103|url=http://books.google.com/books?id=MSHy65g7M7wC&pg=PA102|isbn=1551118165}}</ref> Kanada hrá v oblasti mierových misií [[Organizácia spojených národov|OSN]] vedúcu úlohu, zúčastnila sa ich už viac ako päťdesiat, vrátane tých pred rokom 1989, v posledných rokoch sa však jej príspevok kráti.
 
=== Kanadské ozbrojené sily ===
{{Hlavný článok|Canadian Forces}}
Kanada je jedným zo zakladajúcich členov [[Severoatlantická aliancia|NATO]]. V súčasnosti disponuje 67 000 vojakmi a približne 43 000 rezervistami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |vydavateľ= Department of National Defence |url=http://www.forces.gc.ca/site/acf-apfc/index-eng.asp |titul=About the Canadian Forces|dátum prístupu=2011-05-23}}</ref> Kanadské ozbrojené sily sa skladajú z [[Canadian Armed Forces|armády]], [[Royal Canadian Navy|námorníctva]] a [[Royal Canadian Air Force|vzdušných síl]]. Disponujú 1 400 [[obrnené vozidlo|obrnenými vozidlami]], 34 [[vojenské plavidlo|vojenskými plavidlami]] a 861 [[lietadlo|lietadlami]].
 
Vo svojej histórii sa Kanada okrem mierových misií [[Organizácia spojených národov|OSN]] priamo zúčastnila aj vojnových konfliktov ako vojnová strana, konkrétne [[Druhá búrska vojna|druhej búrskej vojny]], [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]], [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]], [[Kórejská vojna|kórejskej vojny]], [[Druhá vojna v Perzskom zálive|druhej vojny v Perzskom zálive]] a [[Sovietska intervencia v Afganistane|intervencii v Afganistane]]. Pokiaľ by sme započítali aj prehistóriu Kanady – tak je nutné pripočítať ešte významnú úlohu Kanaďanov v [[britsko-americká vojna|britsko-americkej vojne]]. Medzi marcom a októbrom 2011 sa kanadské ozbrojené sily podieľali na intervencii NATO v [[Občianska vojna v Líbyi|Líbyjskej občianskej vojne]].<ref>[http://www.cbc.ca/news/politics/story/2011/10/20/pol-libya-mission-end-two-weeks.html "Canada's Libya mission to end in 2 weeks"]. CBC News, 20 October 2011. Retrieved 2011-12-30.</ref>
 
Zvláštne oddiely určené na boj s prírodnými katastrofami ([[Disaster Assistance Response Team]], DART) zasahovali v [[21. storočie|21. storočí]] pri troch mimoriadne rozsiahlych katastrofách: [[Zemetrasenie v Indickom oceáne 26. decembra 2004]], [[zemetrasenie v Kašmíre]] (2005) a [[hurikán Katrina|hurikáne Katrina]] (2005).
 
=== Podiel materských jazykov ===
<center>{{Malé|Zdroj: Sčítanie obyvateľstva v Kanade, 2001 (Tabuľka kombinuje jedno a viacnásobné odpovede).}}</center>
 
{| class="wikitable" align="center"
! Provincia/Teritórium
! Celková populácia
! Angličtina
! Francúzština
! Iný jazyk
! Hlavné mestá
|-
| [[Ontário]]
| 11 285 550
| 8 079 500 (71,6 %)
| 493 630 (4,4 %)
| 2 672 080 (23,7 %)
| Toronto
|-
| [[Quebec]]
| 7 506 581
| 450 394 (6,0 %)
| 5 577 877 (81,0 %)
| 532 967 (7,1 %)
| Québec
|-
| [[Britská Kolumbia]]
| 3 868 875
| 2 865 300 (74,1 %)
| 56 100 (1,5 %)
| 939 945 (24,3 %)
| Victoria
|-
| [[Alberta]]
| 2 941 150
| 2 405 935 (81,8 %)
| 59 735 (2,0 %)
| 469 225 (16,0 %)
| Edmonton
|-
| [[Manitoba]]
| 1 103 700
| 863 980 (75,8 %)
| 44 775 (4,1 %)
| 219 160 (19,9 %)
| Winnipeg
|-
| [[Saskatchewan]]
| 963 150
| 825 865 (85,7 %)
| 18 035 (1,9 %)
| 117 765 (12,2 %)
| Regina
|-
| [[Nové Škótsko (provincia)|Nové Škótsko]]
| 897 570
| 834 315 (93,0 %)
| 34 155 (3,8 %)
| 26 510 (3,0 %)
| Halifax
|-
| [[New Brunswick]]
| 719 710
| 465 720 (64,7 %)
| 236 775 (32,9 %)
| 11 935 (1,7 %)
| Fredericton
|-
| [[Newfoundland a Labrador]]
| 508 075
| 500 065 (98,4 %)
| 2 180 (0,4 %)
| 5 495 (1,1 %)
| St. John’s
|-
| [[Ostrov princa Edwarda]]
| 133 385
| 125 215 (93,9 %)
| 5 670 (4,3 %)
| 2 065 (1,5 %)
| Charlottetown
|-
| [[Severozápadné teritóriá]]
| 37 105
| 28 985 (78,1 %)
| 965 (2,6 %)
| 7 065 (19,0 %)
| Yellowknife
|-
| [[Yukon (teritórium)|Yukon]]
| 28 525
| 24 840 (87,1 %)
| 890 (3,1 %)
| 2 700 (9,5 %)
| Whitehorse
|-
| [[Nunavut]]
| 26 665
| 7 370 (27,6 %)
| 400 (1,5 %)
| 18 875 (70,8 %)
| Iqaluit
|}
 
== Referencie ==
{{reflist|2}}
 
== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Canada}}
 
== Externé odkazy ==
* [http://www.gc.ca/ Oficiálna webstránka kanadskej vlády]
* {{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Canada - Amnesty International Report 2011
| url = http://www.amnesty.org/en/region/canada/report-2011
| dátum prístupu = 2011-08-16
| vydavateľ = [[Amnesty International]]
| jazyk = Anglicky}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Canada (2011)
| url = http://www.freedomhouse.org/template.cfm?page=22&year=2011&country=8011
| dátum prístupu = 2011-08-16
| vydavateľ = [[Freedom House]]
| jazyk = Anglicky}}
 
{{Koncové šablóny|{{Kanadské provincie a teritóriá}}{{Krajiny G8}}{{NATO}}{{OECD}}{{Severná Amerika}}{{WTO}}{{OBSE}}{{APEC}}}}
 
[[Kategória:Kanada| ]]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Kanada“