Gregory Peck: Rozdiel medzi revíziami

Štart jeho filmovej kariéry bol naozaj strmý. Vďaka svojmu príjemnému a dôveryhodnému zovňajšku, vysokej, štíhlej postave a ušľachtilej tvári, sa v Hollywoode presadil koncom štyridsiatych rokov ako ideálny predstaviteľ džentlmenských nositeľov práva. Zrodila sa hviezda, herec, ktorý dokázal diváka strhnúť svojou charizmou. Uvedomovali si to aj poprední filmoví tvorcovia tej doby, vrátane [[Alfred Hitchcock|Alfreda Hitchcocka]], ktorý mu zveril v roku [[1945]] hlavnú úlohu vo svojom thrilleritrileri [[Rozdvojená duša]] a neskôr aj vo filme [[Prípad Paradineová]] (The Paradine Case) (1947). V roku [[1947]] bol Peck opäť nominovaný na Oscara za hlavnú úlohu v dráme [[Batoľa]] (The Yearling). Tretej oscarovej nominácie za sebou sa dočkal nasledujúci rok, vďaka dráme [[Elia Kazan|Eliu Kazana]] ''[[Džentlmenská dohoda]]'' (Gentleman's Agreement). Ďalšiu nomináciu na Oscara získal v roku [[1950]] za vojnový film [[Dvanásta hodina]] (Twelve O´Clock High).

Vrcholom jeho kariéry však boli šesťdesiate roky, ktoré mu priniesli úlohy vo vynikajúcich filmoch, kde mohol uplatniť svoje herecké umenie i charizmu, kvôli čomu ho diváci tak obdivovali. Patrí medzi ne vojnový film [[Delá z Navarone]], thrillertriler [[Mys hrôzy (film z roku 1962)|Mys hrôzy]], western [[How the West Was Won]] a predovšetkým výborná dráma režiséra [[Roberta Mulligana]] [[Ako zabiť vtáčika]]. Úloha právnika Atticusa Fincha, obhajujúceho černocha obvineného z vraždy na americkom juhu päťdesiatych rokov, mu konečne v roku [[1963]] priniesla vytúženého a zaslúženého Oscara. Postavu Atticusa Fincha v roku [[2003]] vyhlásili za najväčšieho kladného hrdinu v histórii kinematografie.

Gregory Peck bol hrdinom drám, vojnových filmov, westernov a thrillerovtrilerov. Jeho postavy boli vždy symbolom dôstojnosti a Peck z mnohých filmov vďaka svojim strhujúcim výkonom urobil nezabudnuteľné diela. Bol zrejme aj najkladnejším hrdinom filmovej histórie.