Srbochorvátčina: Rozdiel medzi revíziami

Srbochorvátčina je [[indoeurópsky jazyk]], ktorý patrí do južnej vetvy [[Slovanské jazyky|slovanských jazykov]]. Zaraďuje sa do západnej podskupiny spolu zo [[Slovinčina|slovinčinou]].

Jedná sa o pluricentrický jazyk. To znamená, že existuje niekoľko spisovných variant tohto jazyka (podobne ako v [[Angličtina|angličtine]] alebo [[Nemčina|nemčine]]) a niekoľko kultúrnych centier. Policentrickosť nejakého spisovného jazyka nie je nič neobyčajné, práve naopak. Ako píše Blum to, že jazyk má viacero štandardných verzií je úplne bežné a nie výnimka.<ref>Blum (2002), str. 124</ref> Ako konštatuje Miroslav Mojžita, slovenský diplomat a spisovateľ, ktorý sa posledných 20 rokov systematicky venuje západnému Balkánu, „cudzincovi na bežnú komunikáciu úplne postačuje, ak ovláda jeden z uvedených jazykov, a zároveň príslušníci každého z národných spoločenstiev ho pochvália, ako dobre hovorí ''ich vlastným'' jazykom.“<ref>{{Citácia knihy |priezvisko=Mojžita |meno=Miroslav |odkaz na autora=Miroslav Mojžita |titul=Sarejevo, čakanie na lastovičky |vydanie= |vydavateľ=Kalligram |rok=2010 |url= |dátum prístupu=}}</ref> Rozdiely medzi chorvátskou a srbskou spisovnou verziou nie sú väčšie než rozdiely medzi inými pluricentrickými jazykmi.<ref>Blum (2002), str. 134</ref> Mnohí jazykovedci tvrdia, že rozdiely medzi spisovnými variantami srbochorvátskeho jazyka sú menšie než rozdiely medzi variantami iných pluricentrických jazykov, napr. medzi variantami anglického, [[Portugalčina|portugalského]], [[Španielčina|španielskeho]] či nemeckého jazyka.<ref>Badurina, Pranjković (2009), str. 86</ref>

Tieto spisovné varianty obyčajne ľudia nazývajú rôznymi názvami, keďže pojem "srbochorvátčina" sa považuje za veľmi kontroverzný, predovšetkým v dotknutých krajinách. Na označenie tohto jazyka sa teda používajú tieto pojmy: