Kardinál: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
fix wikilinku |
→História kardinálskeho zboru: aktualizácia |
||
Riadok 10:
V 13. – 15. storočí ich počet dosahoval maximálne tridsať. Pápež [[Pius V.]] (pápežom v rokoch 1566{{--}}1572) stanovil počet kardinálov na 70, čo zrušil až v druhej polovici 20. storočia pápež [[Ján XXIII. (pápež)|Ján XXIII.]] V roku [[1975]] [[Pavol VI.]] zvýšil ich počet na 120 a [[Ján Pavol II.]] v októbri [[2003]] vymenovaním 31 nových kardinálov zvýšil ich počet na 194. V čase konkláve, ktoré zvolilo za pápeža [[Benedikt XVI.|Benedikta XVI.]] bolo kardinálov 183.
[[Pavol VI.]] zaviedol vekový limit pre kardinálov, ktorí môžu voliť nového pápeža. Takže v oboch konkláve v roku [[1978]] ([[Konkláve (august 1978)|august]] a [[Konkláve (október 1978)|október]]) a aj [[Konkláve (2005)|konkláve v roku 2005]] mohli voliť nového pápeža len kardináli, ktorí v deň voľby ešte nedovŕšili osemdesiat rokov života. V poslednom konkláve v roku [[2005]] bolo kardinálov voličov 117. V súčasnosti má kardinálsky zbor
Novovymenovaní členovia kardinálskeho zboru sú začlenení medzi rímske duchovenstvo a ako takí sa podieľajú na voľbe svojho nového biskupa, t. j. pápeža, čo je vlastne nadviazanie na tradíciu, kedy si zástupcovia rímskeho kléru priamo volili biskupa. Každý z novovymenovaných kardinálov sa o. i. automaticky stáva štátnym občanom [[Vatikán]]u.
| |||