Zem: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
d Verzia používateľa 88.212.45.174 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vasiľ |
||
Riadok 1:
{{iné významy}}
{{Infobox Planéta |
názov = Zem |
znak = Earth symbol.svg |
obrázok = The Earth seen from Apollo 17.jpg |
objaviteľ = |
dátum objavu = |
epocha = 2000.0 |
vzdialenosť = 149 miliónov km |
obvod dráhy = {{km|924375700|m}} |
excentricita = 0,016 710 219 |
perihélium = {{km|147098074|m}} |
afélium = {{km|152097701|m}} |
doba obehu = 365,256 366 d |
synodická doba obehu = n/a |
rýchlosť = {{km|29.783|m}}/s |
maximálna rýchlosť = {{km|30.287|m}}/s |
minimálna rýchlosť = {{km|29.291|m}}/s |
sklon dráhy = 0 |
výstupný uzol = 348,739 36° |
argument perihélia = 114,207 83° |
stredná anomália = ? |
satelity = 1 |
priemer = {{km|12756|m}} |
povrch = {{km2|510065600}} |
objem = 1,083 207 3×10<sup>12</sup> km³ |
hmotnosť = 5,9742×10<sup>24</sup> kg |
hustota = {{kg|5515.3}}/m³ |
gravitácia = {{m|9.7801|m}}/s² |
úniková rýchlosť = {{km|11.186|m}}/s |
doba rotácie = 0,997 258 d<br />(23,934 h) |
rýchlosť rotácie = {{m|465.11|m}}/s |
sklon osi = 23,439 281° |
NPoleRA = 0° (0 h 0 min 0 s) |
NPoleDec = +90° |
abs mag = ? |
albedo = 0,367 |
teplota = 287 |
zloženie atmosféry = [[dusík]] 78,08 %<br />[[kyslík]] 20,94 %<br />[[argón]] 0,93 %<br />[[oxid uhličitý]] 0,038 % |
hustota atmosféry = ? |
atmosférický tlak = 101,3 kPa |
výška atmosféry = ?
}}
'''Zem''' je v poradí tretia planéta [[slnečná sústava|slnečnej sústavy]]. Je to zároveň jediná planéta, na ktorej je podľa súčasných vedeckých poznatkov [[voda]] v kvapalnom skupenstve a [[život]]. Zem je predmetom skúmania napríklad [[kozmogónia|kozmogónie]], [[geológia|geológie]], [[paleontológia|paleontológie]] či [[geografia|geografie]].
V strede Zeme sa nachádza horúce husté [[Zemské jadro|jadro]], ktoré obklopuje chladnejší [[Zemský plášť|plášť]] z roztavených [[hornina|hornín]]. Na povrchu je [[Zemská kôra|kôra]], ktorá dosahuje rôznu hrúbku v závislosti od miesta (pod [[oceán]]mi je všeobecne tenšia ako pod [[kontinent]]mi). Vďaka pevnému povrchu a vnútornému zloženiu Zem zaraďujeme medzi [[terestriálna planéta|terestriálne planéty]]. Zem je najväčšia spomedzi terestriálnych planét slnečnej sústavy a tiež jediná známa planéta, na ktorej sa nachádza [[voda]] vo všetkých troch [[skupenstvo|skupenstvách]]. Väčšina jej povrchu je pokrytá kvapalným [[oceán]]om, čo jej pri pohľade zo vzdialeného vesmíru dáva charakteristickú [[modrá|modrú]] farbu. V blízkosti rotačných pólov je oceán, resp. pevný povrch trvale zamrznutý a vytvára biele [[Polárna čiapka|polárne čiapky]]. Zem je obklopená [[atmosféra Zeme|atmosférou]], ktorá vo veľkých vzdialenostiach od povrchu pozvoľna prechádza do [[Medziplanetárne prostredie|medziplanetárneho prostredia]]. Po prvýkrát Zem ako celok na vlastné oči videla posádka kozmickej lode ''[[Apollo 8]]'', ktorá ako prvá opustila obežnú dráhu Zeme a vzdialila sa od nej natoľko, že sa zmestila do [[Zrakové pole|zorného poľa]] ľudského oka.
[[Astronomický symbol]] Zeme je kríž vo vnútri kruhu [[Súbor:Earth symbol.svg|20px]]. Jej grécke meno ''Gaia'' znamená [[matka]]. [[Gaia (mytológia)|Gaia]] bola v [[starovek]]u veľmi uctievanou bohyňou Zeme, ktorej zasväcovali množstvo [[chrám]]ov a [[oltár]]ov. Gaia dávala život všetkým tvorom, ale neľútostne ho potom brala späť do svojho lona. Bola teda zároveň bohyňou [[život]]a a [[smrť|smrti]].
Zem vznikla približne pred 4,57 miliardami rokov pravdepodobne sformovaním sa z [[protoplanetárny disk|protoplanetárneho disku]]. Povrch Zeme neustále pretvárajú geologické procesy, napríklad [[platňová tektonika]], ktorá pomaly mení polohy a tvar [[kontinent]]ov. Veľkú zásluhu na dnešnej podobe Zeme majú aj živé organizmy, ktoré utvárajú [[biosféra|biosféru]]. Počas dlhých miliárd rokov na Zemi vytvorili dýchateľnú [[atmosféra (kozmického telesa)|atmosféru]] a [[pôda|pôdu]].
Zem je prvá planéta od Slnka, ktorú sprevádza [[mesiac (družica)|prirodzená družica]] ([[Mesiac]]) a zároveň jediná planéta slnečnej sústavy, ktorá má mesiac len jeden. Jeho priemer dosahuje približne štvrtinu priemeru Zeme, ale považuje sa za neprimerane veľký vzhľadom na materské teleso. Mesiac sa len v máločom podobá na planétu, ktorú obieha. Jeho povrch je pustý, bez atmosféry, kvapalnej vody a [[sopečná aktivita|sopečnej aktivity]].
== Fyzikálne vlastnosti ==
Zem je takmer [[Guľa (matematika)|guľa]]té teleso. Má tvar [[geoid]]u ([[grécke jazyky|grécky]] ''geoidés'' = podobný Zemi), ku ktorému sa najviac približuje tvar rotačného [[elipsoid]]u. [[Odstredivá sila]] rotácie spôsobila, že Zem je na póloch sploštená. Z tohto dôvodu je rovníkový priemer Zeme, {{km|12756.284|m}} o {{km|42.77|m}} väčší ako jej polárny priemer. Zem má 4,5 miliardy rokov.
Dôsledkom odstredivej rotačnej sily je tiež to, že [[tiažové zrýchlenie]] je nepatrne menšie na rovníku ako na póloch. Vertikálna členitosť povrchu, čiže rozdiel medzi vrcholkami najvyšších [[pohorie|pohorí]] a dnami najhlbších [[oceánska priekopa|oceánskych priekop]], je asi {{km|20|m}}. Príliš veľkým výškovým rozdielom bráni gravitácia spoločne s tektonickými procesmi a [[erózia|eróziou]].<ref name="Zem">{{Citácia knihy |meno=James F |priezvisko=Luhr |spoluautori=et al. |rok=2004 |titul=Zem |vydavateľ=Ikar |miesto=Bratislava |isbn=80-551-0796-3 |strany=}}</ref> [[Hmotnosť]] Zeme je 5,974.10<sup>24</sup> kg, čo je približne tri milióntiny hmotnosti Slnka.
Hodnota [[hustota|hustoty]] Zeme {{kg|5515}}/m<sup>3</sup><ref name="V číslach" /> je najväčšia zo všetkých planét slnečnej sústavy. Dôvodom je čiastočne to, že Zem je najhmotnejšou pevnou planétou, akú poznáme, a gravitácia stlačila materiál v jej vnútri do menšieho [[objem]]u.
Zem vrhá do priestoru na strane odvrátenej od Slnka svoj [[zemský tieň|tieň]], ktorý má približne tvar zbiehajúceho sa [[kužeľ]]a. Vrchol úplného [[tieň]]a (umbry) Zeme je od zemského povrchu vzdialený približne {{km|1400000|m}}, čo je približne stotina vzdialenosti Zeme od Slnka. Keď do zemského tieňa vstúpi Mesiac, dochádza k jeho [[zatmenie Mesiaca|zatmeniu]]. Aj všetky [[umelá družica|umelé družice]] Zeme každý deň prechádzajú tieňom, preto ich (s výnimkou obdobia okolo letného slnovratu) možno pozorovať len [[večer]] alebo [[ráno|nadránom]].
== Dráha a rotácia ==
{{hlavný článok|Pohyby Zeme}}
=== Dráha ===
[[Súbor:North season.jpg|right|thumb|Obeh Zeme okolo Slnka]]
[[Súbor:Earth obliquity range.svg|right|thumb|Rozsah možného sklonu zemskej osi]]
Zem obieha okolo Slnka v strednej vzdialenosti 149,6 miliónov km priemernou [[rýchlosť]]ou {{km|29.8|m}}/s. Stredná vzdialenosť Zeme od Slnka sa stala jednou zo základných astronomických jednotiek dĺžky a označuje sa ako [[astronomická jednotka]] (skratka AJ alebo AU z anglického ''Astronomical Unit''). V najvzdialenejšom bode svojej dráhy, v [[afélium|aféliu]] (doslní), je Zem od Slnka vzdialená {{km|152098704|m}}, v najbližšom bode svojej dráhy, v [[perihélium|perihéliu]] (príslní) {{km|147097149|m}}. Zmena vzdialenosti od Slnka však nie je príčinou striedania sa ročných období. Zem prechádza perihéliom okolo [[4. január]]a,<ref>{{Citácia knihy |meno=Josip |priezvisko=Klezcek |rok=2002 |titul=Velká encyklopedie vesmíru |vydavateľ=Academia |miesto=Praha |isbn=80-200-0906-X |strany=352}}</ref> dva týždne po [[zimný slnovrat|zimnom slnovrate]], kedy paradoxne na severnej pologuli vrcholí [[zima]]. Aféliom zase Zem prechádza dva týždne po letnom slnovrate,<ref>{{Citácia knihy |meno=Josip |priezvisko=Klezcek |rok=2002 |titul=Velká encyklopedie vesmíru |vydavateľ=Academia |miesto=Praha |isbn=80-200-0906-X |strany=12}}</ref> kedy je na severnej pologuli leto. V súlade s [[Keplerove zákony|Keplerovými zákonmi]] sa Zem v aféliu pohybuje približne o {{km|1|m}}/s pomalšie ako v perihéliu. Jej priemerná [[obežná rýchlosť]] je {{km|29.79|m}}/s.
Doba obehu Zeme okolo Slnka sa stala jednou zo základných jednotiek času a nazývame ju [[rok]]. Obeh Zeme okolo Slnka sa však môže vzťahovať na rôzne body alebo telesá, podľa čoho rozlišujeme niekoľko typov obehov, ktorých dĺžky sa od seba nepatrne líšia. Poznáme rok [[siderický rok|siderický]], [[tropický rok|tropický]] a [[anomalistický obeh|anomalistický]]. Tropický rok, ktorý je základom [[kalendárny rok|kalendárneho roku]] má dĺžku 365 dní, 5 hodín, 48 minút a 45,4 sekúnd. Priemerná rovina, v ktorej obieha Zem okolo Slnka sa nazýva [[ekliptika]]. Používa sa ako základná rovina, voči ktorej určujeme [[sklon dráhy|sklony dráh]] všetkých telies v slnečnej sústave.
Vzhľadom na to, že Zem má veľmi hmotný Mesiac a [[ťažisko (fyzika)|ťažisko]] ich vzájomného obehu leží pod povrchom Zeme, Zem vykonáva pri svojom obehu okolo Slnka kývavé pohyby, ktoré planétu jednak mierne striedavo približujú a vzďaľujú od Slnka jednak spôsobujú jej striedavý pohyb nad a pod.rovinou ekliptiky.
=== Rotácia ===
[[Súbor:Rotating earth (large).gif|left|thumb|150px|Animácia znázorňujúca rotáciu Zeme okolo jej osi]]
[[Zemská os]] je priamka, ktorá prechádza stredom Zeme a pretína povrch Zeme v dvoch bodoch, ktoré nazývame [[geografický pól|póly]]. Okolo tejto osi sa Zem otočí takmer konštantnou rýchlosťou, ktorá na [[rovník]]u dosahuje hodnotu {{m|465.09|m}}/s.<ref name="V číslach">{{Citácia elektronického dokumentu |meno=Peter |priezvisko=Ivan |titul=Slnko, planéty a mesiace slnečnej sústavy v číslach |url=http://www.astropresov.sk/files/ss_v_cislach.pdf |vydavateľ= |dátum vydania= |dátum aktualizácie=2007-10-17 |dátum prístupu=2009-06-12}}</ref> Jedna otočka okolo jej osi trvá 24 hodín (presne 23h 56min a 4s). Táto časová jednotka sa nazýva synodický ([[slnečný deň|slnečný]]) deň a je o približne 4 minúty dlhšia ako siderický ([[hviezdny deň|hviezdny]]) deň. Tento rozdiel je spôsobený tým, že pri jednej otočke okolo osi sa Zem posunie aj na svojej dráhe okolo Slnka. Rotácia Zeme okolo osi spôsobuje striedanie [[deň|dňa]] a [[noc]]i. Za 1 hodinu sa Zem otočí o 1/24 svojho obvodu, čo je 15° [[zemepisná dĺžka|zemepisnej dĺžky]]. Na každých 15° preto pripadá jedno [[časové pásmo]]. Pod vplyvom [[slapová sila|slapových síl]] Mesiaca sa rotácia Zeme pomaly spomaľuje, asi o tisícinu sekundy za 100 rokov.
Zemská os nie je rovnobežná s kolmicou na ekliptiku, ale odkláňa sa od nej v [[uhol|uhle]], ktorý v súčasnosti dosahuje hodnotu približne 23,5°. Tento sklon zemskej osi spolu s obehom Zeme okolo Slnka má za následok striedanie [[ročné obdobie|ročných období]]. Pri obehu je striedavo [[severná pologuľa|severná]] a [[južná pologuľa]] v rôznych dobách privrátená k Slnku. Sklon zemskej osi sa pomaly mení a preto os nesmeruje stále do rovnakého bodu oblohy. V súčasnosti smeruje do blízkosti hviezdy [[Polárka|Polárky]], ale napríklad zhruba pred 13 000 rokmi smerovala zemská os k hviezde [[Vega]]. Tento krúživý pohyb zemskej osi sa nazýva [[precesia]]. Jeden precesný obeh zemskej osi okolo pólu ekliptiky sa nazýva [[Platónsky rok]] a má dĺžku 25 700 rokov. Ani samotná os nemá pevnú polohu vzhľadom na zemské teleso a v dôsledku toho sa priesečníky osi so zemským povrchom (póly) tiež pomaly pohybujú. Perióda zmien polohy pólov nie je úplne pravidelná a nazýva sa [[Chandlerova perióda]]. Navyše sa v cykle 42 000 rokov<ref name="Vesmír">{{Citácia knihy |meno=Martin |priezvisko=Rees |rok=2006 |titul=Vesmír |vydavateľ=Ikar |miesto=Bratislava |isbn=80-551-1233-9 |strany=138–141}}</ref> mení sklon osi ku kolmici na ekliptiku a to v rozsahu 22,1 – 24,5°.
Okrem spomenutých pohybov vykonáva Zem ešte niekoľko ďalších pohybov. Ako teleso slnečnej sústavy sa Zem napríklad zúčastňuje na obehu okolo [[jadro Galaxie|jadra Galaxie]]. Obežná dráha Zeme vykonáva pomalý pohyb vyplývajúci z Einsteinovej [[teória relativity|teórie relativity]] nazývaný [[stáčanie perihélia]]. Po prvýkrát bolo toto stáčanie objavené pri planéte [[Merkúr]].
== Vznik a vývoj Zeme ==
{{Hlavný článok|Vznik a vývoj Zeme}}
Zem sa pravdepodobne sformovala podobne ako ostatné terestrické planéty z [[protoplanetárny disk|protoplanetárneho disku]], ktorý obklopoval vznikajúce Slnko ([[praslnko]]). [[Slnečný vietor]], ktorý vyžarovalo praslnko, sa postaral o odstránenie najľahších prvkov – [[vodík]]a a [[hélium|hélia]] – z vnútorných častí disku. Až do vzdialenosti asi 700 miliónov kilometrov od praslnka zostal len prach tvorený ťažšími prvkami, preto sa z neho utvorili planéty s pevným povrchom. Postupným zhlukovaním vznikli v disku väčšie nepravidelné telesá – [[planetezimála|planetezimály]], z ktorých sa vzájomnými zrážkami sformovali väčšie guľaté telesá – [[protoplanéta|protoplanéty]]. M. Bizzarro a kol. ukázali, že akrécia Zeme z planetesimál trvala približne 30 miliónov rokov. Vyplýva to zo zastúpenia izotopov <sup>176</sup>[[Lutécium|Lu]] a <sup>178</sup>[[Hafnium|Hf]] v [[chondrit]]och.<ref name="Kozmos2005">{{Citácia periodika |meno=Jiří |priezvisko=Grygar |odkaz na autora=Jiří Grygar |mesiac= |rok=2005 |titul=Žeň objevů 2003 |periodikum=[[KOZMOS]] |ročník=XXXVI |číslo=2 |strany= |url=http://cygnus.astro.sk/zne/indexXXXVIII2003.html}}</ref>
V roztavenom vnútri Zeme dochádzalo ku [[gravitačná diferenciácia|gravitačnej diferenciácii]], čo znamená, že ťažšie chemické prvky klesali pod vplyvom gravitácie do hlbších vrstiev zemského telesa a ľahké stúpali na povrch. Tento proces prebiehal približne prvú stovku miliónov rokov po vzniku slnečnej sústavy.<ref name="Kozmos2005" /> Výsledkom tohto procesu bolo, že najťažšie prvky sa dostali do stredu telesa, kde utvorili jadro, ľahší materiál plášť okolo jadra a najľahšie, prchavé prvky utvorili prvotnú atmosféru Zeme. Tá sa však len málo podobala na súčasnú: tvorili ju prevažne [[vodík]] a [[hélium]], v menšej miere [[amoniak]], [[metán]], [[vodná para|vodné pary]] a [[oxid uhličitý]].<ref name="Rekordy">{{Citácia knihy |meno=Róbert |priezvisko=Čeman |meno2=Eduard |priezvisko2=Pittich |rok=2002 |titul=Vesmír 1: Slnečná sústava |vydavateľ=Slovenská Grafia |miesto=Bratislava |isbn=80-8067-071-4 |strany=127–129}}</ref> Plášť postupne chladol a stával sa čoraz menej tekutým, zemské jadro však zostáva doteraz horúce, zahrievané teplom z rozpadu rádioaktívnych látok. Najstaršie známe horniny pochádzajú z oblasti [[Isua]] v západnom [[Grónsko|Grónsku]] a ich vek sa odhaduje na 3,8 miliárd rokov.<ref name="Kozmos2005" />
Nejasný zostáva pôvod [[hydrosféra|vody na Zemi]], ktorej bolo v prvotnej atmosfére Zeme príliš málo na vznik oceánov. Väčšina vedcov sa prikláňa k teórii, že hlavná časť vody sa dostala na Zem až po skončení jej formovania v podobe [[kométa|komét]], ktoré dopadali na jej povrch.<ref name="Kozmos2005" /><ref name="Rekordy" />
{{Pozri aj|Vznik a vývoj slnečnej sústavy}}
== Magnetosféra ==
{{hlavný článok|Magnetické pole Zeme}}
[[Súbor:Dipole field.svg|left|thumb|[[siločiara|Siločiary]] magnetického poľa Zeme]]
Zem má [[magnetické pole]], ktoré sa vytvára [[trenie|trením]] pri rotácii vonkajšieho, zrejme tekutého [[Zemské jadro|zemského jadra]] o pevné vnútorné jadro. Tento proces funguje ako obrovské hydrodynamické [[dynamo]]. Magnetické pole Zeme má [[dipól]]ový charakter, to znamená, že rozloženie jeho [[Siločiara|siločiar]] je podobné siločiaram v okolí tyčového [[magnet]]u. Magnetické siločiary sa zbiehajú v severnom a južnom [[Magnetický pól Zeme|magnetickom póle]]. Magnetická os je sklonená k rotačnej osi pod uhlom približne 11°. Merania magnetizmu v horninách rôzneho veku ukázali, že magnetické póly putujú po povrchu Zeme a pole dokonca periodicky mení svoju polaritu.<ref name="Zem" />
Oblasť okolo Zeme, v ktorej dominuje magnetické pole sa nazýva [[magnetosféra]]. Tvar magnetosféry silne ovplyvňuje [[slnečný vietor]], ktorý na náveternej strane (strane najbližšej k Slnku) pôsobí tlakom približne 1,7 [[Pascal (jednotka)|nPa]]. Tým zatláča magnetosféru do vzdialenosti asi desiatich zemských priemerov (asi {{km|60000|m}}). Oblasť, v ktorej geomagnetické pole začína slnečný vietor odchyľovať, sa nazýva nárazový front.<ref name="Vesmír" /> Na strane odvrátenej od Slnka je magnetosféra predĺžená do chvosta siahajúceho ďaleko za obežnú dráhu [[Mesiac]]a. Hranica medzi magnetosférou a [[medziplanetárne magnetické pole|medziplanetárnym magnetickým poľom]] sa nazýva ''magnetopauza''.
Magnetosféra Zeme nedovoľuje elektricky nabitým časticiam zo Slnka dostať sa k povrchu. Nabité častice musia pri svojom pohybe sledovať siločiary magnetického poľa a zostávajú dlhodobo zachytené v oblastiach vysoko nad zemským povrchom, ktoré nazývame [[Van Allenove radiačné pásy]]. Magnetické pole plní teda ochrannú funkciu, bez ktorej by [[život]] na Zemi nebol možný. Pokiaľ častice predsa preniknú do vrchnej vrstvy zemskej atmosféry, zrazia sa s [[molekula]]mi vzduchu a vybudia ich [[elektrón]]y na vyššie energetické hladiny. Pri návrate elektrónov späť na nižšie energetické hladiny sa uvoľňuje [[svetlo]], ktoré pozorujeme ako [[polárna žiara|polárnu žiaru]].
== Atmosféra ==
[[Súbor:Top of Atmosphere.jpg|right|thumb|250px|Pohľad na vrchné vrstvy zemskej atmosféry z vesmíru a [[Mesiac]]]]
{{Hlavný článok|Atmosféra Zeme}}
[[Atmosféra Zeme]] je plynný obal Zeme, ktorého hustota vo väčších vzdialenostiach od povrchu klesá. Existovala už od vzniku Zeme, ale jej chemické zloženie sa značne menilo pôsobením mnohých procesov, napríklad aj živých organizmov. Je zložená z [[dusík]]a (78 %), [[kyslík]]a (21 %), [[argón]]u (necelé 1 %) a zvyšok tvorí premenlivé množstvo [[vodná para|vodných pár]], [[oxid uhličitý]] a ďalšie plyny. Táto zmes sa bežne nazýva [[vzduch]]. Hmotnosť zemskej atmosféry je 5 700 miliárd ton. [[Atmosférický tlak]] sa pri morskej hladine pohybuje okolo hodnoty 100 kPa.
V atmosfére rozlišujeme päť vrstiev, ktorých [[chemické zloženie]] je pozoruhodne uniformné. Pre život je najdôležitejšia najspodnejšia vrstva atmosféry, [[troposféra]], ktorá je pod vplyvom zemskej gravitácie najhustejšia. V nej prebiehajú všetky procesy vytvárajúce [[počasie]]. Vzduch sa v nej pohybuje [[Zvislosť|vertikálne]] a [[Vodorovnosť|horizontálne]] a dôkladne sa mieša.<ref name="Zem" />
Viditeľné [[svetlo]] preniká všetkými vrstvami atmosféry, [[infračervené žiarenie|infračervené]] a [[rádiové vlny]] čiastočne pohltí [[stratosféra]] (vrstva nad troposférou). Vo výške 20{{--}}{{km|30|m}} sa vyskytuje zvýšená koncentrácia [[ozón]]u. Táto [[ozónová vrstva]] nás chráni pred nebezpečným ultrafialovým žiarením. Monitorovaním obsahu ozónu z [[umelá družica|družíc]] bolo zistené, že najmä v oblasti zemských pólov dochádza v posledných rokoch k značnému poklesu obsahu ozónu. Oblasť s prudko zníženou koncentráciou ozónu sa nazýva [[ozónová diera]]. Nad stratosférou sa nachádza ďalšia vrstva, [[mezosféra]], ktorá pohlcuje [[röntgenové žiarenie]]. Atmosféra nás tiež chráni pred dopadmi telies z kozmu, ktoré v nej obvykle zhoria a pozorujeme ich ako svetelné úkazy nazývané [[meteor]]y. Funguje tiež ako regulátor teploty. Teploty na povrchu Zeme sa pohybujú v extrémnych prípadoch zhruba od mínus 90 °C (v [[Antarktída|Antarktíde]]) do plus 60 °C ([[Sahara]], [[Údolie smrti]] v [[Spojené štáty|USA]]). Priemerná teplota na povrchu planéty je cca 15 °C.<ref name="Vesmír" />
=== Cirkulácia v atmosfére ===
Časti zemskej atmosféry sú v neustálom pohybe. Do pohybu ich dáva slnečná energia, ktorú pohlcujú kontinenty a oceány a od nich sa druhotne ohreje aj vzduch. Zahriaty, menej hustý a tým aj ľahší vzduch stúpa nad chladnejší, menej ťažký. Pri stúpaní sa zahriaty vzduch rozpína a chladne, lebo má nad sebou už menšiu vrstvu atmosféry, ktorá naň pôsobí menším [[atmosférický tlak|tlakom]]. Stúpanie sa zastaví, keď sa tlak pôvodne horúceho vzduchu vyrovná s tlakom okolitého vzduchu.
[[Súbor:Shelfcloud.jpg|left|thumb|Okraj veľkého búrkového oblaku [[kumulonimbus|kumulonimbu]], ktorý nadobúda výšku až niekoľko kilometrov]]
Horizontálny pohyb vzduchu sa deje vďaka cirkulácii atmosféry medzi rovníkom a pólmi, ale aj vďaka cirkulácii oceánov a rotácii Zeme. Slnečné žiarenie poskytuje tiež energiu na vyparovanie vody. Vodná para v atmosfére je neviditeľná, ale môže sa skondenzovať do mikroskopických čiastočiek, ktoré sú vo veľkých množstvách viditeľné ako [[oblak]]y. Zemská oblačnosť je v neustálom pohybe v súlade s tým, ako sa vyvíja počasie. Oblačnosť zakrýva v každom okamihu približne polovicu zemského povrchu. Rozoznávame nízku, strednú a vysokú oblačnosť. Väčšina oblakov, z ktorých padajú významnejšie [[zrážky]], patrí medzi stredné a nízke oblaky (s výškou do {{km|7|m}}).
=== Podnebie a počasie ===
Počasie je na Zemi veľmi premenlivé. Veľké výkyvy sú charakteristické hlavne pre stredné [[zemepisná šírka|zemepisné šírky]]. [[Rovník]]ové oblasti sú zase poznačené búrlivými zmenami počasia ([[hurikán]]y, [[tajfún]]y a [[cyklón]]y). Pre tieto búrky sú charakteristické silné [[blesk|elektrické výboje]], vysoká rýchlosť [[vietor|vetra]] (aj {{km|200|m}}/h) a sú lokalizované prevažne do oblastí oceánov, nad pevninou strácajú na intenzite.
Dlhodobý, nie však nemenný stav ovzdušia sa nazýva [[podnebie (klíma)|podnebie]]. Podľa podnebia možno rozdeliť povrch Zeme na [[klimatická oblasť|klimatické oblasti]], ktorých hranice sú určované predovšetkým [[zemepisná šírka|zemepisnou šírkou]]. Podnebie však veľmi ovplyvňuje aj [[nadmorská výška]] a vzdialenosť miesta od oceánu. Svoju úlohu zohrávajú aj [[Morský prúd|oceánske prúdy]]. Smerom od rovníka k pólom rozoznávame horúce podnebie s celoročným dažďom, horúce podnebie s monzúnovým dažďom, horúce podnebie so sezónnym dažďom, horúce a suché podnebie, chladné a mierne prímorské podnebie, teplé a mierne podnebie, chladné a mierne kontinentálne podnebie a studené podnebie. Osobitnou kategóriou je horské podnebie.
=== Ročné obdobia ===
Odklon zemskej osi od kolmice na ekliptiku spôsobuje, že množstvo žiarenia dopadajúce na určité miesto povrchu Zeme nie je vždy rovnaké. Keď dopadá pod menším [[uhol|uhlom]], viac sa ho pohltí v zemskej atmosfére a preto menej zahrieva povrch ako vtedy, keď dopadá pod väčším uhlom. Slnečné svetlo dopadá pod menším uhlom preto, lebo jeho výška nad [[Obzor (Zem)|horizontom]] je menšia a nad horizontom daného miesta prejde len malú dráhu. Z toho vyplývajú kratšie dni a dlhšie noci v určitých častiach roka. Tento jav nazývame [[ročné obdobia]]. Zmena ročného obdobia prináša zmeny počasia, dĺžky dňa aj priemerných teplôt. V miernom a polárnom pásme sa obvykle rozlišujú štyri ročné obdobia podľa teploty: [[jar]], [[leto]], [[jeseň]] a [[zima]]. V tropickom a subtropickom pásme sú zmeny teplôt zanedbateľné a omnoho výraznejšie sú zmeny množstva zrážok.
== Povrch Zeme ==
{{Hlavný článok|Povrch Zeme}}
Povrch Zeme je veľmi rôznorodý, pretože ho utváralo veľké množstvo najrozličnejších procesov, z ktorých niektoré nepoznáme nikde inde v slnečnej sústave, iba na Zemi. Zem je pravdepodobne jediná planéta slnečnej sústavy, ktorá si dodnes zachovala [[vulkanizmus|sopečnú aktivitu]] a [[platňová tektonia|platňovú tektoniku]] (hoci existujú predbežné dôkazy o vulkanickej aktivite [[Merkúr]]a<ref>{{Citácia knihy |meno=Bohuslav |priezvisko=Lukáč |meno2=Teodor |priezvisko2=Pintér |meno3=Milan |priezvisko3=Rybanský |spoluautori=et al. |rok=2005 |titul=Astronomické minimum |vydavateľ=Slovenská ústredná hvezdáre |miesto=Hurbanovo |isbn=80-85221-48-9 |strany=38-39}}</ref> a [[Venuša|Venuše]] aj v súčasnosti). Tieto dva procesy sa výrazne podieľajú na pretváraní povrchu Zeme. Zrážkou platní dochádza k [[Orogenéza|orogenéze]], teda vzniku nových [[pohorie|pohorí]]. [[Sopka|Sopky]] často vo forme celých reťazcov vulkanických ostrovov tvoria [[magma]]ticky aktívne oblasti, často na okrajoch tektonických platní. Prítomnosť kvapalnej vody a atmosféry umožňuje výraznú [[erózia|eróziu]]. Vodná erózia je v súčasnosti v slnečnej sústave jedinečný proces, aj keď v minulosti sa mohol vyskytovať aj na [[Mars]]e.<ref name="A.M." />
Oproti iným planétam a ich mesiacom nachádzame na povrchu Zeme len veľmi málo [[impaktný kráter|impaktných kráterov]]. V prepočte na rovnakú plochu má Mesiac 1350-krát viac kráterov a Venuša 1,5-krát viac kráterov ako Zem.<ref>{{Citácia periodika |meno=Jiří |priezvisko=Grygar |odkaz na autora=Jiří Grygar |mesiac= |rok=2002 |titul=Žeň objevů 2002 |periodikum=[[KOZMOS]] |ročník=XXXVII |číslo= |strany= |url=http://cygnus.astro.sk/zne/indexXXXVII2002.html}}</ref> V súčasnosti je ich na celom svete známych 170.<ref name="Kozmos2005" /> Dôvodom je jednak prítomnosť hustej atmosféry Zeme, ktorá nedovolí väčším telesám dopadnúť na jej povrch (zhoria v nej) a jednak erozívne procesy, ktoré krátery postupne zahladzujú. Najväčší známy zemský kráter je [[Vredefort]] v [[Južná Afrika|Južnej Afrike]], ktorý má priemer {{km|300|m}}.<ref name="Kozmos2005" />
Povrch Zeme pokrývajú [[kontinent]]y (pevniny) a [[oceán]]y. Kontinenty dnes zaberajú 29% povrchu Zeme. 71% povrchu je zaliaty vodami [[more|morí]] a [[oceán]]ov. Tieto dve hlavné zložky povrchu sa od seba neodlišujú len prítomnosťou alebo neprítomnosťou vody, ale aj stavbou zemskej kôry. Pred miliónmi rokov mali kontinenty oproti dnešku odlišné tvary, veľkosť a polohu. Podobný vývoj je očakávaný i do budúcnosti. Príčina je v tom, že najvrchnejšia vrstva Zeme – litosféra je rozlámaná na rad [[tektonická platňa|platní]], ktoré sa pomaly pohybujú.
<center>'''Interaktívna mapa povrchu Zeme'''
<br />
Kliknite na požadovanú oblasť</center>
<center>
{| width=611 cellpadding=0 cellspacing=1
|-
| [[Súbor:Topographic30deg N60W150.png|50px|N60-90, W150-180]]
| [[Súbor:Topographic30deg N60W120.png|50px|N60-90, W120-150]]
| [[Súbor:Topographic30deg N60W90.png|50px|N60-90, W90-120]]
| [[Súbor:Topographic30deg N60W60.png|50px|N60-90, W60-90]]
| [[Súbor:Topographic30deg N60W30.png|50px|N60-90, W30-60]]
| [[Súbor:Topographic30deg N60W0.png|50px|N60-90, W0-30]]
| [[Súbor:Topographic30deg N60E0.png|50px|N60-90, E0-30]]
| [[Súbor:Topographic30deg N60E30.png|50px|N60-90, E30-60]]
| [[Súbor:Topographic30deg N60E60.png|50px|N60-90, E60-90]]
| [[Súbor:Topographic30deg N60E90.png|50px|N60-90, E90-120]]
| [[Súbor:Topographic30deg N60E120.png|50px|N60-90, E120-150]]
| [[Súbor:Topographic30deg N60E150.png|50px|N60-90, E150-180]]
|-
| [[Súbor:Topographic30deg N30W150.png|50px|N30-60, W150-180]]
| [[Súbor:Topographic30deg N30W120.png|50px|N30-60, W120-150]]
| [[Súbor:Topographic30deg N30W90.png|50px|N30-60, W90-120]]
| [[Súbor:Topographic30deg N30W60.png|50px|N30-60, W60-90]]
| [[Súbor:Topographic30deg N30W30.png|50px|N30-60, W30-60]]
| [[Súbor:Topographic30deg N30W0.png|50px|N30-60, W0-30]]
| [[Súbor:Topographic30deg N30E0.png|50px|N30-60, E0-30]]
| [[Súbor:Topographic30deg N30E30.png|50px|N30-60, E30-60]]
| [[Súbor:Topographic30deg N30E60.png|50px|N30-60, E60-90]]
| [[Súbor:Topographic30deg N30E90.png|50px|N30-60, E90-120]]
| [[Súbor:Topographic30deg N30E120.png|50px|N30-60, E120-150]]
| [[Súbor:Topographic30deg N30E150.png|50px|N30-60, E150-180]]
|-
| [[Súbor:Topographic30deg N0W150.png|50px|N0-30, W150-180]]
| [[Súbor:Topographic30deg N0W120.png|50px|N0-30, W120-150]]
| [[Súbor:Topographic30deg N0W90.png|50px|N0-30, W90-120]]
| [[Súbor:Topographic30deg N0W60.png|50px|N0-30, W60-90]]
| [[Súbor:Topographic30deg N0W30.png|50px|N0-30, W30-60]]
| [[Súbor:Topographic30deg N0W0.png|50px|N0-60, W0-30]]
| [[Súbor:Topographic30deg N0E0.png|50px|N0-60, E0-30]]
| [[Súbor:Topographic30deg N0E30.png|50px|N0-60, E30-60]]
| [[Súbor:Topographic30deg N0E60.png|50px|N0-60, E60-90]]
| [[Súbor:Topographic30deg N0E90.png|50px|N0-60, E90-120]]
| [[Súbor:Topographic30deg N0E120.png|50px|N0-60, E120-150]]
| [[Súbor:Topographic30deg N0E150.png|50px|N0-60, E150-180]]
|-
| [[Súbor:Topographic30deg S0W150.png|50px|S0-30, W150-180]]
| [[Súbor:Topographic30deg S0W120.png|50px|S0-30, W120-150]]
| [[Súbor:Topographic30deg S0W90.png|50px|S0-30, W90-120]]
| [[Súbor:Topographic30deg S0W60.png|50px|S0-30, W60-90]]
| [[Súbor:Topographic30deg S0W30.png|50px|S0-30, W30-60]]
| [[Súbor:Topographic30deg S0W0.png|50px|S0-30, W0-30]]
| [[Súbor:Topographic30deg S0E0.png|50px|S0-30, E0-30]]
| [[Súbor:Topographic30deg S0E30.png|50px|S0-30, E30-60]]
| [[Súbor:Topographic30deg S0E60.png|50px|S0-30, E60-90]]
| [[Súbor:Topographic30deg S0E90.png|50px|S0-30, E90-120]]
| [[Súbor:Topographic30deg S0E120.png|50px|S0-30, E120-150]]
| [[Súbor:Topographic30deg S0E150.png|50px|S0-30, E150-180]]
|-
| [[Súbor:Topographic30deg S30W150.png|50px|S30-60, W150]]
| [[Súbor:Topographic30deg S30W120.png|50px|S30-60, W120]]
| [[Súbor:Topographic30deg S30W90.png|50px|S30-60, W90-120]]
| [[Súbor:Topographic30deg S30W60.png|50px|S30-60, W60-90]]
| [[Súbor:Topographic30deg S30W30.png|50px|S30-60, W30-60]]
| [[Súbor:Topographic30deg S30W0.png|50px|S30-60, W0-30]]
| [[Súbor:Topographic30deg S30E0.png|50px|S30-60, E0-30]]
| [[Súbor:Topographic30deg S30E30.png|50px|S30-60, E30-60]]
| [[Súbor:Topographic30deg S30E60.png|50px|S30-60, E60-90]]
| [[Súbor:Topographic30deg S30E90.png|50px|S30-60, E90-120]]
| [[Súbor:Topographic30deg S30E120.png|50px|S30-60, E120-150]]
| [[Súbor:Topographic30deg S30E150.png|50px|S30-60, E150-180]]
|-
| [[Súbor:Topographic30deg S60W150.png|50px|S60-90, W150-180]]
| [[Súbor:Topographic30deg S60W120.png|50px|S60-90, W120-150]]
| [[Súbor:Topographic30deg S60W90.png|50px|S60-90, W90-120]]
| [[Súbor:Topographic30deg S60W60.png|50px|S60-90, W60-90]]
| [[Súbor:Topographic30deg S60W30.png|50px|S60-90, W30-60]]
| [[Súbor:Topographic30deg S60W0.png|50px|S60-90, W0-30]]
| [[Súbor:Topographic30deg S60E0.png|50px|S60-90, E0-30]]
| [[Súbor:Topographic30deg S60E30.png|50px|S60-90, E30-60]]
| [[Súbor:Topographic30deg S60E60.png|50px|S60-90, E60-90]]
| [[Súbor:Topographic30deg S60E90.png|50px|S60-90, E90-120]]
| [[Súbor:Topographic30deg S60E120.png|50px|S60-90, E120-150]]
| [[Súbor:Topographic30deg S60E150.png|50px|S60-90, E150-180]]
|-
| colspan=12 align=right| <small>Strana jedného štvorca meria 30 stupňov</small>
|}</center>
=== Hydrosféra ===
{{hlavný článok|Hydrosféra}}
Hydrosféra je názov zahŕňajúci všetko vodstvo (či už na povrchu, pod povrchom alebo nad povrchom) a v akejkoľvek forme ([[vodná para]], tekutina, [[ľad]]). Celkový objem vôd je asi 1 385 mld. km<sup>3</sup>. [[kvapalina|Kvapalná]] voda je pre život na Zemi nevyhnutná nielen preto, že tvorí podstatnú časť objemu tiel živých organizmov, ale aj preto, že má veľkú [[tepelná kapacita|tepelnú kapacitu]]. Vďaka tejto svojej vlastnosti zmierňuje teplotné výkyvy spôsobené striedaním dňa a noci.
Najviac vody je obsiahnutej v [[more|moriach]] a [[oceán]]och – až 96,54%. Najväčší oceán je [[Tichý oceán]], ktorý zaberá rozlohu 166,24 milióna km<sup>2</sup>.<ref name="A.M.">{{Citácia knihy |meno=Bohuslav |priezvisko=Lukáč |meno2=Teodor |priezvisko2=Pintér |meno3=Milan |priezvisko3=Rybanský |spoluautori=et al. |rok=2005 |titul=Astronomické minimum |vydavateľ=Slovenská ústredná hvezdáre |miesto=Hurbanovo |isbn=80-85221-48-9 |strany=42}}</ref> Zvyšok svetových zásob vody pripadá na [[vodný tok|vodné toky]] ([[rieka|rieky]] a [[potok]]y), [[jazero|jazerá]], umelé nádrže, [[podzemná voda|podzemnú vodu]], vodu v [[pôda|pôde]], vodné pary obsiahnuté v atmosfére a [[ľadovec (súvislý ľad)|ľadovce]] (tieto predstavujú najväčšiu zásobáreň [[sladká voda|sladkej vody]]). Voda v pevnom skupenstve sa vyčleňuje do [[kryosféra|kryosféry]]. Malá časť svetových zásob vody je obsiahnutá tiež v telách [[živý organizmus|živých organizmov]]. Celkové množstvo vody viazanej v telách organizmov by po uvoľnení na celom zemskom povrchu utvorilo vrstvičku s hrúbkou približne 1 milimeter.<ref>{{Cite book
| author = V. Franc, R. Malina
| title = Základy ekológie
| pages = strany: 91}}</ref> Živé organizmy neustále vydávajú vodu do okolitého prostredia napríklad procesom [[dýchanie|dýchania]].
Voda na Zemi nie je nehybná, neustále cirkuluje. Tento proces sa nazýva [[kolobeh vody]].
=== Pedosféra ===
{{hlavný článok|Pedosféra}}
Pedosféra je samostatne vydelený obal Zeme tvorený z veľkej časti [[Pôda|pôdou]]. Pôda vznikla premenou vrchnej časti [[Litosféra|litosféry]] ([[Zvetrávanie|zvetrávaním]] [[Hornina|hornín]]) pôsobením [[Organizmus|organizmov]], slnečného žiarenia, vzduchu, [[Voda|vody]] a času. Pedosféra tvorí [[životné prostredie]] pre organizmy a je prechod medzi živou a neživou sférou. Jej hrúbka je kolísavá, od niekoľkých centimetrov až po približne 3 metre.
== Vnútorná stavba Zeme ==
{{Hlavný článok|Stavba Zeme}}
Človek zatiaľ priamo skúmal len povrch Zeme, oblasti [[zemská kôra|zemskej kôry]] do hĺbky {{km|12|m}}, [[atmosféra|atmosféru]] a [[hydrosféra|hydrosféru]]. Jeho prienik do hlbších vrstiev planéty bol minimálny. Poznatky o vnútornom zložení Zeme sa zakladajú na nepriamych pozorovaniach, napríklad na meraní hustoty [[hornina|hornín]], meraní [[Zemetrasná vlna|zemetrasných vĺn]] prechádzajúcich Zemou, štúdiu vonkajších prejavov vnútorných procesov, napr. [[vulkanizmus|sopečnej aktivity]], štúdiu zemského [[Magnetické pole Zeme|magnetického poľa]] a na laboratórnych pokusoch.
=== Vrstvy Zeme ===
[[Súbor:Earth-crust-cutaway-slovak.svg|thumb|Prierez Zemou a jej atmosférou]]
Na základe rozdielnych fyzikálnych a chemických vlastností možno rozoznať v stavbe Zeme niekoľko odlišných vrstiev – [[geosféra|geosfér]]. Ich hustota smerom do stredu Zeme rastie od {{kg|5.52}}/dm<sup>3</sup> v jadre po 2,7{{--}}{{kg|2.8}}/dm<sup>3</sup> vo vrchnej časti zemskej kôry. Podľa hĺbky pod povrchom rozoznávame tieto vrstvy Zeme:
* [[litosféra]] – je vrchná vrstva Zeme, hrubá 0 až {{km|60|m}}, tvorí samostatný celok zložený z ďalších vrstiev:
** 0 až {{km|35|m}} – [[zemská kôra]] je najvrchnejšia, krehká časť litosféry, ktorej hrúbka kolíše od {{km|5|m}} (na dne oceánov) po {{km|70|m}} (pohoria)
** 35 až {{km|60|m}} – vrchný [[zemský plášť|plášť]] je spodná časť litosféry v kontakte s kôrou, s ktorou si vymieňa teplo i chemické látky
* 60 až {{km|2890|m}} – spodný plášť postupne mení skupenstvo z plastického na vo vonkajšej časti na pomerne pevné v hĺbke
* 2 890 až {{km|5100|m}} – vonkajšie [[zemské jadro|jadro]], tvorené zmesou železa a niklu je zrejme tekuté
* 5 100 až {{km|6378|m}} – vnútorné jadro, najhustejšia časť Zemského telesa, ktorá je pevná
Nad povrchom Zeme sa nachádza [[atmosféra]], ktorú delíme na tieto časti:
* 0 až {{km|10|m}} – [[troposféra]]
* 10 až {{km|50|m}} – [[stratosféra]]
* 50 až {{km|90|m}} – [[mezosféra]]
* 90 až {{km|550|m}} – [[termosféra]]
* nad {{km|550|m}} – [[exosféra]]
==== Litosféra ====
{{hlavný článok|Litosféra}}
Litosféra je súhrnné označenie pre [[Zemská kôra|zemskú kôru]] a vrchný plášť. Nie je súvislá, ale je rozlámaná na jednotlivé [[tektonická doska|tektonické platne]], ktoré sa pomaly pohybujú po povrchu podložnej vrstvy – [[asteonsféra|astenosféry]]. Poznáme 7 hlavných tektonických platní a množstvo menších. Ich vzájomné pohyby spôsobujú pomalú zmenu tvaru a polohy [[kontinent]]ov, ale tiež [[zemetrasenie|zemetrasenia]], [[sopečná činnosť|sopečnú činnosť]], [[orogenéza|vznik pohorí]], vznik [[riftová zóna|riftových zón]] a [[Hlbokomorská priekopa|morských priekop]].
==== Zemská kôra ====
{{hlavný článok|Zemská kôra}}
Zemská kôra je najvrchnejšia a najtenšia vrstva Zeme. Má hrúbku na kontinentoch 30 až {{km|70|m}}, pod oceánmi 4 až 8 km. Leží na tuhšom zemskom plášti a hranica medzi kôrou a plášťom sa nazýva [[Mohorovičova diskontinuita]]. Skladá sa prevažne zo [[žula|žuly]] (granitu) a [[Bazalt|čadiču]] (bazaltu). Jej stredná [[hustota]] je 2,8 g/cm<sup>3</sup>. S geologickou stavbou zemskej kôry úzko súvisia anomálie gravitačného poľa Zeme. Kôra sa delí na [[kontinentálna kôra|kontinentálnu]] a [[oceánska kôra|oceánsku]]. Kontinentálna kôra tvorí okrem kontinentov aj dná plytkých morí, ktoré kontinenty obklopujú. Je všeobecne hrubšia ale ľahšia ako oceánska. Korene mladých horských pásiem siahajú miestami až do hĺbky {{km|70|m}}. [[Pevninská kôra]] sa skladá z hornín bohatých na [[kremík]], [[sodík]], [[draslík]] a [[hliník]]. [[Oceánska kôra]] tvorí prevažnú časť zemského povrchu. Jej hrúbka kolíše od 6 do {{km|11|m}} a má vyššiu hustotu ako kôra kontinentov. Z tohto dôvodu nie je vyzdvihnutá až do takých výšok a je zaplavená vodou. Najstaršie časti oceánskej kôry nemajú viac ako 200 miliónov rokov a nepretržite sa vytvára z materiálu plášťa v dlhých [[stredooceánsky chrbát|stredooceánsky chrbtoch]] na miestach divergentného stretu dvoch litosférických platní.
==== Platňová tektonika ====
{{hlavný článok|Platňová tektonika}}
[[Súbor:682px-Plates tect2 sk.png|thumb|380px|Kontinentálne platne boli zmapované v druhej polovici 20. storočia. Na tomto obrázku je znázornený aj pohyb jednotlivých platní voči sebe.]]
Teória platňovej tektoniky hovorí o tom, že pod litosférou sa nachádza [[astenosféra]], ktorá je vo svojej vyššej časti plastická, vo väčších hĺbkach však v dôsledku nárastu tlaku mení svoje vlastnosti a je pevná.<ref>{{Citácia periodika |meno=Toshiro |priezvisko=Tanimoto |meno2=Thorne |priezvisko2=Lay |mesiac=november |rok=2000 |titul=Mantle dynamics and seismic tomography |periodikum=Proceedings of the National Academy of Sciences of the United States of America |ročník=97 |číslo=23 |strany=12409–12410 |pmid=11035784 |pmc=34063 |doi=10.1073/pnas.210382197 |jazyk=po anglicky}}</ref> Litosféra „pláva“ na astenosfére a je rozlámaná na viacero veľkých a niekoľko menších platní, nazývaných aj [[tektonická platňa|tektonické platne]]. Tieto platne sa voči ostatným pohybujú, pričom môže dochádzať k ich stretom: konvergentné (dve platne do seba narážajú), divergentné (dve platne sa od seba vzďaľujú), alebo transformačné (platne sa pohybujú vedľa seba opačnými smermi). Pri stretoch nastávajú rôzne geologické fenomény vrátane [[zemetrasenie|zemetrasenia]], [[vulkanizmus|sopečnej činnosti]], a pod.
Tektonické platne sú rozsiahle ploché telesá, ich hrúbka je v porovnaní s plošným rozsahom pomerne malá. Tvorí ich buď samotná [[oceánska kôra]], alebo čiastočne oceánska a čiastočne [[kontinentálna kôra|kontinentálna]]. Platne sa vyznačujú schopnosťou prenášať horizontálne pôsobiace sily na značné vzdialenosti, bez toho že by sa sami výrazne týmito silami deformovali. Vedci sa preto domnievajú, že najvýznamnejšie pôsobenie síl, pohyby a deformácie sa koncentrujú na okrajoch platní.<ref>{{Citácia knihy |meno=R G |priezvisko=Park |rok=1988 |titul=Geological Structures and Moving Plates |vydavateľ=Chapman and Hall |miesto=London |isbn=978-0-412-01631-8 |strany=}}</ref> Za jeden zo všeobecne uznávaných zdrojov energie pohybujúcej platňami sa považuje tepelný pohyb z [[zemský plášť|plášťa]] smerom k povrchu, tzv. [[konvekcia]]. Ďalším zdrojom pohybov platní je pôsobenie ťahu [[oceánska zemská kôra|oceánskej kôry]], ktorá sa neustále pohybuje smerom od [[Stredooceánsky chrbát|oceánskych chrbtov]]. Ťahové pôsobenie [[subdukcia|subdukujúcej]] oceánskej kôry podľa dnešných predstáv dodáva asi 95% energie potrebnej pre pohyb platní a je jednoznačne dominantným faktorom ovplyvňujúcim ich pohyb.<ref>{{Citácia knihy |meno=Kent C |priezvisko=Condie |rok=1989 |titul=Plate Tectonics and Crustal Evolution |vydavateľ=Pergamon Press |miesto=Oxford |isbn=978-0-08-034874-2 |strany=}}</ref>
==== Zemský plášť ====
{{hlavný článok|Zemský plášť}}
Zemský plášť zasahuje do hĺbky {{km|2890|m}}. Tlak v spodnej časti plášťa je ~140 GPa (1,4×10<sup>6</sup> atmosfér). Z väčšej časti je zložený z materiálov bohatých na železo a horčík. Ich bod topenia závisí od tlaku, ktorému sú vystavené. Napriek tomu, že je tu vysoká [[teplota]], kvôli vzrastajúcemu [[tlak]]u sú spodné časti tejto oblasti považované za pevné, a iba vrchné časti sú tvárne (polotekuté). Zloženie vrchného plášťa môžeme spoznať vďaka sopečnej činnosti, ktorá vynáša minerály tvoriace vrchný plášť na povrch. Zemský plášť je vybudovaný prevažne z [[kremičitan]]ových minerálov s veľkou hustotou. Plášť sa delí na vrchný a spodný.
==== Zemské jadro ====
[[Súbor:Stromboli Eruption.jpg|right|thumb|[[Sopka|Sopky]] predstavujú jediný spôsob, ako sa dostať k [[hornina|horninám]] tvoriacim zemský plášť. Na zábere je sopka [[Stromboli]].]]
{{hlavný článok|Zemské jadro}}
Zemské jadro má veľmi veľkú hustotu v porovnaní s plášťom. Jadro je tvorené ťažkými prvkami, pričom prevažuje [[železo]] (80%). Za ním nasleduje [[nikel]] a nejaké ľahké prvky, predpokladá sa, že sa v jadre nachádza napríklad [[síra]]. Ťažké prvky sa do jadra dostali v raných štádiách vzniku Zeme. Vplyvom [[rádioaktivita|rádioaktívneho]] rozpadu sa [[kovy|kovové prvky]] postupne roztavili, oddelili sa od nekovových [[kremík|kremičitých]] látok a klesli smerom do stredu Zeme, zatiaľ čo [[kremičitan]]y stúpali k povrchu. Tento proces sa nazýva [[gravitačná diferenciácia]]. Táto roztavená kovová hmota, prevažne [[železo]] s malou prímesou [[nikel|niklu]] tvorí [[zemské jadro]] s priemerom asi 7 000 kilometrov. [[Teplo]] vystupujúce z jadra spôsobuje pomalú cirkuláciu hmôt plášťa.
Jadro delíme na vonkajšie a vnútorné. Polomer vonkajšieho jadra je približne {{km|3500|m}}. Predpokladá sa, že tekuté vonkajšie jadro generuje magnetické pole Zeme. Teplota vonkajšieho jadra na hranici s plášťom je 3 500°, vnútorného asi 4 500 °C{{--}}6 000 ˚C. Pevné vnútorné jadro má polomer zhruba {{km|1250|m}} a pravdepodobne prispieva k vzniku zemského magnetického poľa, hoci samo je príliš horúce na to, aby mohlo byť nositeľom stáleho magnetického poľa.
== Mesiace ==
{{hlavný článok|Mesiac}}
Zem má jediný stály prirodzený satelit, aj keď niektoré [[planétka|planétky]] sa môžu dočasne dostať do gravitačného poľa Zeme a stať sa jej dočasným mesiacom (napr. planétka [[2002 AA29]]). Priemer Mesiaca je 3 476 kilometrov, čo je približne 1/4 priemeru Zeme. Zem je prvá planéta od Slnka, ktorá má mesiac a jediná planéta s iba jedným satelitom, aj keď dlho sa za druhú takúto planétu považovalo [[134340 Pluto|Pluto]]. V roku 2005 však [[Hubbleov vesmírny ďalekohľad]] objavil ďalšie dva mesiace Pluta a v tom nasledujúcom roku bolo Pluto formálne vyradené spomedzi planét.
[[Súbor:Waning crescent earth seen from the moon.jpg|left|thumb|Východ Zeme spoza povrchu Mesiaca]]
Mesiac zohráva mimoriadne dôležitú úlohu pri udržiavaní rotačnej osi Zeme v určitých medziach, tiež pri tvorbe prílivu a odlivu na Zemi. Priemerná vzdialenosť medzi Mesiacom na Zemou je {{km|384403|m|w}}, čo je asi asi 60 zemských polomerov. Mesiac je v [[viazaná rotácia|viazanej rotácii]] so Zemou, čo znamená, že jedna strana Mesiaca ("privrátená strana") je stále obrátená k Zemi. Druhú, "[[odvrátená strana (Mesiaca)|odvrátenú stranu]]", nie je možné zo Zeme z väčšej časti vidieť. Mesiac vykoná kompletný obeh Zeme asi za jeden kalendárny mesiac, počas ktorého sa dívame na rôznu časť jeho osvetlenej polovice. Hovoríme, že Mesiac má [[fázy Mesiaca|fázy]]. Zem a Mesiac obiehajú okolo ich [[ťažisko|ťažiska]], ktoré leží asi {{km|4700|m}} od zemského stredu (asi 3/4 cesty k povrchu). Mesačná kôra je zložená z množstva rôznych prvkov, vrátane [[urán (prvok)|uránu]], [[tórium|tória]], [[draslík]]a, [[kyslík]]a, [[kremík]]a, [[horčík]]a, [[železo|železa]], [[titán]]u, [[vápnik]]a, [[hliník]]a a [[vodík]]a. Jeho povrch je pokrytý desiatkami tisíc [[kráter]]ov s priemerom väčším ako {{km2|1|w}}. Väčšina je stará stovky miliónov alebo miliardy rokov; neprítomnosť atmosféry, počasia a nových geologických procesov zabezpečuje, že väčšina z nich zostane prakticky navždy zachovaná. Krátery vznikli väčšinou v dôsledku dopadu [[meteorit]]ov.
Mesiac je zároveň jediným cudzím kozmickým telesom, po ktorého povrchu sa prechádzal človek. V roku [[1969]] pristáli [[Neil Armstrong]] a [[Buzz Aldrin]] ako prví ľudia na Mesiaci. Kozmická loď s ľudskou posádkou navštívila Mesiac ešte päťkrát a počet ľudí, ktorí vystúpili na jeho povrch, dosiahol 12.
== Obývateľnosť ==
Prítomnosť veľkého množstva živých organizmov na Zemi je zjavná už z [[vesmír]]u. Poukazujú na to obrovské [[les|zalesnené]] plochy, vystupujúce [[koralový útes|koralové útesy]] a v neposlednom rade aj veľké množstvo kyslíka v zemskej atmosfére, ktorý sa tam dostal ako produkt niekoľkých miliárd rokov fotosyntézy [[sinice|siníc]] a rastlín.
Ako jediná známa planéta, na ktorej sa vyvinul a pretrval život sa Zem stala prototypom [[obývateľnosť planéty|obývateľnej planéty]]. Vzdialenosť Zeme od Slnka, prítomnosť atmosféry a jej vhodné chemické zloženie umožňujú, aby sa na väčšine jej povrchu udržala voda v kvapalnom skupenstve. Tým je splnená základná podmienka, ktorú podľa súčasných predstáv potrebuje [[vznik života|život na svoj vznik]]. Od svojho vzniku obývajú živé organizmy túto planétu už asi 3,8 miliardy rokov, čo predstavuje dve tretiny jej histórie.<ref name="Zem" />
[[Súbor:Houston Texas CBD.jpg|right|thumb|Veľkomestá sú kultúrnymi, ekonomickými a politickými centrami [[štát]]ov]]
V súčasnosti je Zem obývaná podľa odhadov rádovo 10<sup>33</sup> jednotlivých živých organizmov, ktoré sa patria do vyše 1,5 milióna druhov.<ref>{{Citácia knihy |meno=Róbert |priezvisko=Čeman |meno2=Zdeněk |priezvisko2=Burian |meno3=Douglas |priezvisko3=Manning |spoluautori=et al. |rok=1999 |titul=Živý svet - Zvieratá |vydavateľ=Mapa Slovakia |miesto=Bratislava |isbn=978-80-88716-74-7 |strany=}}</ref> Formy života sú rozmanité od najjednoduchších bezjadrových mikroskopických jednobunkovcov ([[prokarya|prokaryotov]]) cez väčšie jednobunkové [[prvok]]y s jadrom, [[riasy]], [[rastliny]], [[huby]] a [[živočíchy]]. Súčasné [[druh (taxonómia)|druhy]] však pravdepodobne predstavujú len zlomok všetkých druhov, ktoré sa na Zemi vyskytovali v minulosti. [[živý organizmus|Živé organizmy]] obývajú celý povrch Zeme, určitú vrstvu pod povrchom a spodné časti jej atmosféry. Nachádzajú sa aj na tých (z hľadiska človeka) najextrémnejších stanovištiach: v hlbinách oceánskych priekop bez slnečného svetla a tepla, kde je všetko vystavené obrovskému [[hydrostatický tlak|hydrostatickému tlaku]], v [[horúci prameň|horúcich sírnych prameňoch]], v Antarktickom ľade, v najsuchších [[púšť]]ach aj v oblastiach bez dýchateľného kyslíka. Oblasť Zeme obývaná živými organizmami sa nazýva [[biosféra]].
Biosféra a neživé zložky prírody, ako litosféra, hydrosféra a atmosféra, sú navzájom tesne prepojené. Podieľajú sa na kolobehu mnohých látok, z ktorých najznámejší je kolobeh vody. V prírode je však možné popísať kolobeh mnohých kľúčových zlúčenín a prvkov, napríklad [[kolobeh kyslíka]], [[kolobeh uhlíka]], [[kolobeh vápnika]] a podobne. Na všetkých týchto procesoch sa podieľajú tak živé, ako aj neživé zložky prírody a život na Zemi by bez týchto kolobehov nebol možný.
Zem je tiež domovskou planétou [[ľudstvo|ľudstva]], ktoré žije v približne 200 nezávislých [[štát]]och. K aprílu 2014 žilo na Zemi približne 7 158 138 650 ľudí.<ref>{{cite web
| first=
| last= United States Census Bureau
| url= http://www.census.gov/ipc/www/popclockworld.html
| title= World POP Clock Projection
| work= United States Census Bureau International Database
| date= 2008-01-07
| accessdate= 2014-04-07
}}</ref> Časť povrchu Zeme, ktorá je obývaná alebo zreteľne pozmenená človekom, sa nazýva [[noosféra]].
== Zem v mytológii ==
V [[staroveké Grécko|starovekom Grécku]] bola bohyňou Zeme [[Gaia (mytológia)|Gaia]], ktorá sa zrodila z prvopočiatočného [[Chaos (staroveké Grécko)|Chaosu]]. Svojho manžela [[Uranos|Urana]] zrodila sama zo seba a dala mu množstvo potomkov. Predstavy o Gaii a jej potomkoch poznáme najmä z Homérovej [[Iliada|Illiady]] a [[Odysea|Oddysey]] a s Hesiodovho [[Zrodenie bohov|Zrodenia bohov]]. V [[staroveký Rím|starovekom Ríme]] Gaii zodpovedala bohyňa [[Tellus]] alebo Terra, ktorá však s Gaiou nebola celkom totožná. Tellus bola predovšetkým božskou matkou [[Pôda|pôdy]], ktorá dávala vyrastať zo svojho lona rastlinám a tým sa veľmi podobala ďalšej rímskej bohyni [[Ceres (mytológia)|Cerere]].<ref>{{Citácia knihy |meno=Vojtech |priezvisko=Zamarovský |rok=2002 |titul=Bohovia a hrdinovia antických bájí |vydavateľ=Perfekt |miesto=Bratislava |isbn=978-80-8046-203-1 |strany=429}}</ref>
== Zem vo filozofii ==
* Podľa [[Anaximandros|Anaximandra]] bola Zem pôvodne v tekutom stave a jej postupným vysychaním sa na nej zrodil [[život]].
* Podľa [[Gustav Theodor Fechner|Fechnera]] je Zem [[organizmus]] podobný ľudskému telu. Ľudská duša je len časť duše Zeme.
== Referencie ==
<references />
== Iné projekty ==
{{Portál|Slnečná sústava|}}
{{Projekt|q=Zem|commonscat=Earth}} == Externé odkazy ==
| |||