Oskar Schindler: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bystrow (diskusia | príspevky)
Bystrow (diskusia | príspevky)
Riadok 17:
[[Súbor:Oskar Schindler enamel factory in Kraków.jpg|thumb|left|Smaltová továreň v Krakove]]
[[Súbor:Schindlers factory Brnenec CZ 2004a.JPG|thumb|left|Továreň v Brnenci (2004)]]
Po nemeckej [[invázia do Poľska|invázii do Poľska]] a následne po vypuknutí [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] v septembri [[1939]] bol Oskar Schindler jedným z prvých nacistov, ktorý sa snažili z tejto situácie vyťažiť čo najviac. V továrni, ktorá bola po príchode Nemcov do Poľska skonfiškovaná židovským majiteľom v rámci arizačných opatrení, Oskar Schindler začal vyrábať smaltové výrobky (hrnce, panvice, ešusy, atď) prevažne pre potreby frontu. V tejto továrni zamestnával približne 1.000 robotníkov, pričom asi polovicu tvorili Židia z [[Krakovské geto|Krakovského geta]]. Na založenie prevádzky mu požičali peniaze práve samotní Židia. Fabriku pomenoval 'Deutsche Emailewaren-Fabrik'. Pod vplyvom nacistického zaobchádzania so židovskými zajatcami, predovšetkým po brutálnej a krvavej likvidácii Krakovského geta v marci [[1943]] sa jeho, spočiatku odmeraná, povrchná a oportunistická obchodnícka povaha začala vo vzťahu k Židom meniť. Svojich židovských robotníkov začal intenzívne chrániť pred nacistickými vykorisťovateľmi. Pri presune židovského obyvateľstva z Krakovského geta do [[koncentračný tábor Kraków-Płaszów|koncentračného tábora Kraków-Płaszów]] sa Schindler dohodol s veliteľom tohto koncentračného tábora [[Amon Göth|Amonom Göthom]] na osobitnom presune zhruba 700 Židov do pobočného tábora pri továrni, kde mali v porovnaní s inými židovskými väzňami podstatne lepšie postavenie. Jeho továreň bola akýmsi ''útočiskom pre Židov''.
 
Ako sa postupne v roku [[1944]] blížila k poľskej hranici sovietska [[Červená armáda]], koncentračný tábor Kraków-Płaszów mal byť likvidovaný a väzni mali byť likvidovaní v [[koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau|koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau]], Schindler zorganizoval osobitný presun zhruba 1 000 židov do novej pobočky jeho továrne v českom meste [[Brněnec]]. Tu sa tzv. "Schindlerovi Židia" venovali výrobe protilietadlovej munície až do 2. mája [[1945]]. Začiatkom roka 1945 Schindler ešte poskytol azyl vo svojej továrni 110 premrznutým väzňom z transportu, ktorý v [[Brněnec|Brněnci]] zastavil. Krátko pred oslobodením Česko-Slovenska 8. mája 1945, Schindler spolu s manželkou továreň opustil. Pri odchode mu Židia, ktorí mu boli nesmierne vďační za záchranu venovali zlatý prsteň s nápisom z [[Talmud|Talmudu]]: ''"Kto zachráni jeden život, ten zachráni celý svet."''