Samuel Beckett: Rozdiel medzi revíziami

Narodil sa v dobre situovanej protestantskej rodine. Jeho predkovia pochádzali z [[Francúzsko|Francúzska]] (pôvodný variant priezviska znel'' Becquet''), odkiaľ sa presťahovali, keď bol zrušený [[Nantský edikt]] v roku [[1685]]. Dom Beckettovcov, ktorý v roku [[1903]] postavil Beckettov otec, pozostával z obrovského domu a záhrady s tenisovým kurtom. Už ako päťročný začal navštevoval miestnu divadelnú školu, neskôr pokračoval v štúdiu na [[Earlsford House School]] v centre mesta. V roku [[1919]] odišiel do [[Portora Royal School]] v [[Enniskillen]], [[Fermanagh]] (túto školu navštevoval aj [[Oscar Wilde]]). Ako prirodzený športový talent exceloval v krikete, dokonca neskôr hral i za Dublinskú univerzitu a odohral dva prvoligové zápasy proti Northamptonshire Country Cricket Club. Tak sa stal jediným laureátom [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovej ceny za literatúru]], ktorý sa zapísal do ''Wisden Cricketers' Almanack'', biblie kriketu.

 

 

V roku [[1930]] sa vrátil do [[Írsko|Írska]], kde začal učiť na [[Trinity College]]. Tu uňho prepukli [[depresia|depresie]], ktoré liečil v [[psychiatria|psychiatrickej]] liečebni. V roku [[1931]] sa vzdal akademickej kariéry a po prepustení z liečebne niekoľko rokov cestoval po [[Európa|Európe]]. V roku [[1938]] sa natrvalo odsťahoval do [[Francúzsko|Francúzska]]. V januári roku [[1938]] bol notorickým pasákom bodnutý do hrudníka a takmer na následky zranenia zomrel, a bol to práve [[James Joyce]], kto mu zariadil súkromnú izbu v nemocnici. Keď sa pri predbežnom výsluchu Beckett opýtal svojho útočníka na dôvod, prečo ho bodol, ten len odpovedal: „Neviem, pane. Prepáčte.“ V priebehu [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] sa angažoval v protifašistickom odboji - vo [[Francúzsko|francúzskom]] hnutí odporu, a počas prvých dvoch rokoch vojny ho niekoľkokrát takmer chytilo gestapo. Ešte počas vojny (v roku [[1942]]) odišiel na juh [[Francúzsko|Francúzska]] do [[Roussillon]], kde žil do konca vojny na vidieku a pracoval ako robotník, a taktiež pomáhal so sabotážami proti [[Nemecko|nemeckej]] armáde. Po skončení vojny sa vrátil do [[Paríž]]a, kde bol navrhnutý na niekoľko [[Francúzsko|francúzskych]] ocenení (Croix de guerre, Médaille de la Résistance). V [[Paríž]]i ostal žiť až do konca života. V roku [[1945]] krátko navštívil [[Dublin]] a v roku [[1961]] si v [[Veľká Británia|Anglicku]] tajne vezme za ženu Suzanne. V roku [[1969]] bol ocenený za svoju tvorbu [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovou cenou za literatúru]], no jeho manželka Suzanne, ktorá videla, že od toho momentu bol posadnutý slávou, toto ocenenie nazvala „katastrofou“.