Verzia z 12:08, 8. január 2014 upraviť Sudo77(new) (diskusia \| príspevky) 30 158 editací d →‎Iné projekty: dms ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 11:51, 11. október 2015 upraviť vrátiť TeslaBot (diskusia \| príspevky) Boti 142 157 editací d Disambig: 1x: Belá → Belá (rieka); typog.; drob. Ďalšia úprava →
Riadok 2: '''Belianska jaskyňa''' je najväčšia a jediná sprístupnená vysokohorská kvapľová [[jaskyňa]] v [[Tatranský národný park\|Tatranskom národnom parku]]. Nachádza sa neďaleko obce [[Tatranská Kotlina]], v najvýchodnejšej časti [[Belianske Tatry\|Belianskych Tatier]], vo vysokohorskom krasovom teréne. Vchod do jaskyne leží na severnom svahu Kobylieho vrchu, vo výške {{mnm\|890\|w}}, čo je asi {{m\|130\|m}} nad hladinou riečky [[Belá (rieka)\|~~Belej~~Belá]]. Jaskyňa bola známa zlatokopom už roku [[1826]], o čom svedčia uhľom písané mená a dátumy na jej stenách. Ich objav však ostal utajený. Až v roku 1881 vnikli do jaskyne jej prví známi objavitelia [[Július Husz]] a [[Johan Britz]]. Na ďalších objavoch sa podieľali aj B. Kaltstein a I. Verbovský. Sprístupnená bola za veľkých ťažkostí roku [[1884]]. Elektrické osvetlenie jaskyne zaviedli už v roku [[1896]], t. j. 12 rokov po objavení žiarovky. Riadok 10: Pri vzniku Belianskej jaskyne, ktorej vývoj prebiehal od vrchného [[pliocén]]u až do konca [[pleistocén]]u, pôsobila erozívna a korozívna činnosť ľadovcových a atmosferických vôd v miestach vrstvových škár a tektonických línií. Jaskyňa sa tiahne v smere S-J a vytvára tri morfologické časti -– vstupné, výstupné a zostupné. Vstupné horizontálne časti, v ktorých sa nachádzajú komínové priestory pospájané umelými tunelmi, nemajú kvapľové útvary a javia stopy rútenia. Výstupné časti, ktoré sa začínajú Rázcestím, po {{m\|112\|m}} od vchodu prudko stúpajú do výšky. Tieto priestory zahrňujú priestranné, rúcaním zväčšené dutiny, založené na vrstvových plochách. Z kvapľových útvarov tu vznikli nástenné [[vodopád]]y (Vysoký dóm, Zbojnícka komora, Dóm SNP) a [[pagoda\|pagodovité]] [[stalagmit]]y (Palmová sieň). Zvláštny je naklonený, {{m\|2\|m}} vysoký a {{m\|1\|m}} široký stalagmit v Zrútenom dóme, ktorý má podobu šikmej veže v [[Pisa\|Pise]]. Na plochšom hlinitom dne sa vytvorili menšie jazierka (Palmová sieň, Zlaté jazierko v Zbojníckej komore). Zostupné priestory prudko klesajú temer paralelne s výstupnými časťami najprv smerom na SZ, potom na SV. Dómovité priestory, zväčšené oddrobovaním, sú vyzdobené kvapľovými vodopádmi (Vodopádový dóm, Hudobná sieň, Hlboký dóm). V Galérii je pozoruhodný stalagmit Biela pagoda, v Bielom dóme je zaujímavý Biely stĺp. Kvapľové útvary sú miestami odumreté, na iných miestach však lesklé, živené presakujúcimi atmosferickými vodami. V Belianskej jaskyni sa vyskytujú tri druhy [[Netopiere\|netopierov]]: [[netopier obyčajný]] (Myotis myotis), [[netopier fúzatý]] (Myotis myscinus) a [[netopier ostrouchý]] (Myotis blythi). Žije tu aj [[plch obyčajný]] (Glis glis) a v jazierkach [[bezpancierovec slepý]] (Bathynella chappuisi) a druhy z radu [[chvostoskok]]ov (Colembolla). Na zhnitom dreve boli zistené [[pleseň\|plesne]] ([[Mucor mucedo]], [[Penicilium glaucum]]). Teplota vzduchu v jaskyni kolíše medzi 5 {{- -}}5,8 °C, vlhkosť medzi 93 {{- -}}97 %. == Iné projekty ==

Belianska jaskyňa: Rozdiel medzi revíziami