Závrt: Rozdiel medzi revíziami

Krasová jama predstavuje lievikovitú alebo misovitú depresiu s hĺbkou niekoľko metrov až niekoľko desiatok metrov. Podobné rozmery má aj šírka krasovej jamy.

 

Podľa ''spôsobu vzniku'' rozlišujeme závrty:

* korózne (vytvorené rozpúšťaním [[vápenec|vápencového]] podložia)

* prepadové (vznikli prepadnutím podzemného priestoru)

 

Závrty často vznikajú na križovaní puklín a trhlín. ''Aktívne'' sa formujúce závrty mávajú najčastejšie lievikovitý tvar. Na dne lievika sa nachádza otvor, ktorým je krasová jama spojená s podzemnými priestormi. ''Stabilizované'' krasové jamy majú zväčša misovitý tvar s plochým dnom, ktoré predstavuje upchatie pôvodného otvoru splachom a [[soliflukcia|soliflukciou]] zanesenými zvetralinami. Na dne misovitých krasových jám sa často vytvárajú [[krasové jazero|krasové jazierka]].

 

Najväčšie rozmery dosahujú závrty v tropických a subtropických oblastiach. V miernej klíme vznikali najskôr v [[Terciér|treťohorách]] v podmienkach zakrytého krasu, na čo poukazuje ich výplň, ktorú tvoria staré reziduálne sedimenty. Tvoria ich [[laterit]]ové a [[kaolinit]]ové červené hliny nazývané ''terra rossa''. Ak sú mladšieho ([[pleistocén]]neho) veku, sú v nich zachované okrové hliny nazývané ''terra fusca''. V [[holocén]]nych závrtoch sa nachádzajú väčšie akumulácie kalcimorfných pôd, ''[[rendzina|rendzín]]''.

 

Na území Slovenska rozčleňujú misovité aj lievikovité krasové jamy v hojnom počte predovšetkým planiny [[Slovenský kras|Slovenského krasu]]. V súčasnosti sa najväčšia a zároveň najhlbšia známa krasová jama zvaná ''Hmlistý závrt'' nachádza na [[Plašivecká planina|Plešiveckej planine]] v Slovenskom krase. Má elipsovitý pôdorys s rozmermi 350 x 300 m, a hĺbku až 44 m. Priamo v jej najnižšom bode sa nachádza ústie vertikálnej [[jaskyňa|jaskyne]] s rovnakým názvom. Jaskyňa nebola známa až do roku 2006, kedy ju spriechodnili a začali v nej sondovať členovia [[Slovenská speleologická spoločnosť|Slovenskej speleologickej spoločnosti]]. [[Hmla]], ktorá je dôsledkom situovania a [[termodynamika|termodynamiky]] jaskyne, a ktorá túto krasovú jamu sezónne vypĺňa, jej dala meno a vlastne predstavovala [[ndícia|indíciu]], vďaka ktorej bola v závrte objavená jaskyňa. V ''Panskom lese'' na [[Jaskyne Silickej planiny|Silickej planine]], takisto v [[Slovenský kras|Slovenskom krase]], neďaleko ''Panskej priepasti'', sa nachádza len o 5 m plytšia, a v oboch pôdorysných parametroch len cca o 10 m menšia krasová jama. Obe sú výrazne [[tektonika|tektonicky]] predisponované. Aj na planine [[Dolný vrch]] sa spomedzi 350 závrtov vyníma jeden z nich - tzv. ''Brezový závrt'', mohutná ponorová krasová jama v [[kataster|katastri]] [[Hrhov|Hrhova]], v bezprostrednej blízkosti slovensko-maďarskej štátnej hranice. Má rozmery 300 x 300 m a hĺbku 35 m. [[Ponor]] na jeho dne je [[speleológia|speleologicky]] veľmi perspektívny.