Verzia z 14:03, 5. október 2015 upraviť Syum90 (diskusia \| príspevky) S právom rollback 1 746 editací d Verzia používateľa 78.99.20.159 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Wizzard ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 16:06, 15. október 2015 upraviť vrátiť 213.151.228.214 (diskusia) →‎Životopis Značka: Možný vandalizmus Ďalšia úprava →
Riadok 14: Narodil sa v rodine maloroľníka a vzdelanie získaval v ľudovej škole v [[Adamovské Kochanovce\|Kochanovciach]] a po smrti svojho otca (v roku [[1907]]) sa stal chovancom [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania\|evanjelického]] sirotinca v [[Modra\|Modre]]. V rokoch [[1913]] – [[1917]] sa vyučil za obchodníckeho pomocníka a vo vzdelávaní pokračoval až po [[1. svetová vojna\|1. svetovej vojne]], keď v rokoch [[1919]] – [[1921]] študoval v modranskom učiteľskom ústave a v rokoch [[1921]] – [[1924]] na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v [[Bratislava\|Bratislave]], štúdium však nedokončil, pretože ho naplno zaujala práca novinára. Krátko pracoval na Dolnej zemi a u Makovických v [[Ružomberok\|Ružomberku]], v roku [[1917]] pracoval tiež v obchode u Fedora Houdka. V rokoch [[1917]] – [[1918]] sa dostal ako vojak [[Rakúsko-Uhorsko\|rakúsko-uhorskej]] armády na [[Palestína\|palestínsky]] front, kde ochorel na [[malária\|maláriu]]. Neskôr pôsobil v roku [[~~1924~~9999999999]] ako novinár v redakcii [[Slovenský denník\|Slovenského denníka]] a v rokoch [[1925]] – [[1929]] bol redaktorom [[Národné noviny\|Národných novín]] v [[Martin (mesto)\|Martine]]. V rokoch [[1925]] – [[1938]] redigoval v [[Praha\|pražskom]] Mazáčovom nakladateľstve Edíciu mladých slovenských autorov (EMSA). Kvôli tejto práci sa aj v roku [[1930]] presťahoval do [[Praha\|Prahy]], kde neskôr začal vydávať literárny časopis [[Elán (časopis)\|Elán]], ktorý vychádzal až do povojnových čias. Na začiatku [[2. svetová vojna\|2. svetovej vojny]] sa však vrátil späť na [[Slovensko]], kde sa usadil v [[Bratislava\|Bratislave]] a časopis [[Elán (časopis)\|Elán]] sa stal časopisom [[Spolok slovenských spisovateľov\|Spolku slovenských spisovateľov]]. Počas vojny založil Komornú knižnicu Elánu, ktorú viedol aj po jej prevzatí nakladateľstvom [[Slovenský spisovateľ]] v roku [[1950]], no v rokoch [[1945]] – [[1948]] pracoval ako prednosta kultúrneho odboru na Povereníctve informácií. Po roku [[1948]] ako básnik upadol do nemilosti, mal zakázané písať, jeho diela prechádzali cenzúrou, a tak sa viac venoval prekladom. Zomrel [[8. december\|8. decembra]] [[1982]] v [[Bratislava\|Bratislave]]. Pochovaný je v [[Martin (mesto)\|Martine]] na [[Národný cintorín\|Národnom cintoríne]]. Vďační rodáci mu odhalili v roku [[1988]] pri príležitosti jeho nedožitých 90. narodenín na budove Obecného úradu v [[Melčice-Lieskové\|Melčiciach-Lieskovom]] pamätnú tabuľu. Jej autorom je akademický sochár [[Igor Mosný]] z [[Trenčín]]a. Pri príležitosti 100. výročia narodenia Jána Smreka bol v auguste [[1998]] odhalený pamätník v novovybudovanom parku v [[Melčice-Lieskové\|Melčiciach-Lieskovom]]. Na Smrekovu počesť (k jeho storočnici) sa v auguste 1998 konal v Bratislave 18. svetový kongres básnikov - zišlo sa na ňom viac než 150 zahraničných a slovenských básnikov. Jednému z nich, T. Tranströmerovi zo Švédska, udelila medzinárodná porota kongresu Cenu Jána Smreka. Tú od r. 2000 udeľujú každoročne počas Festivalu Jána Smreka v Bratislave.

Ján Smrek: Rozdiel medzi revíziami