Veľká Morava: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 178.41.93.60 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vasiľ |
|||
Riadok 194:
V roku [[902]] zaútočili starí Maďari prvýkrát na centrálne územie Veľkej Moravy, boli však porazení. O dva roky neskôr, v roku [[904]] zas bavorské vojská zastavili starých Maďarov západne od [[Viedenský les|Viedenského lesa]]. Pri nasledujúcich rokovaniach [[Bavori]] zabili staromaďarského kmeňového náčelníka menom Kusala, čo jednak malo za následok strašnú staromaďarskú pomstu a jednak posilnilo pozíciu iného staromaďarského náčelníka – [[Arpád]]a, zakladateľa dynastie [[Arpádovci|Arpádovcov]].
=== Zánik Veľkej Moravy ===
[[Súbor:Letter svatopluk.jpg|thumb|Listina Industriae Tuae adresovaná Svätoplukovi]]
Podľa ''[[Raffelstettenský colný štatút|Raffelstettenského colného štatútu]]'' (nem. Raffelstettener Zollordnung) starí Maďari ešte v rokoch [[905]] až [[906]] nemali vplyv na Veľkej Morave.<ref>''Dejiny Slovenska I : (do roku 1526)''. 1. vyd. Bratislava: [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]], 1986. s. 122.</ref> Roku 906 Veľká Morava porazila starých Maďarov vo viacerých bitkách. Pritom pravdepodobne umreli Mojmír II. aj Svätopluk II., ktorý sa pravdepodobne roku [[901]] vrátil z Bavorska. Na druhej strane sa starým Maďarom podarilo poraziť Bavorov a prejsť na výprave do [[Sasko|Saského]] vojvodstva cez Veľkú Moravu. V lete roku 907 potom nasledovali rozhodujúce tri bitky pri Bratislave (Brezalauspurcu), ktoré sa tiež nazývajú bavorsko-maďarská vojna. Bavori utrpeli totálnu porážku a Východnú Marku ([[Rakúsko]]) potom až do roku [[955]] obsadili starí Maďari. Väčšina historických prameňov v tejto súvislosti Veľkú Moravu nespomína, ale jeden prameň hovorí, že veľkomoravské vojská bojovali spolu s Bavormi. Keďže sa v súvislosti s poslednou bitkou (9. augusta) navyše nepriamo spomína, že maďarské územie v oblasti juhozápadného Slovenska končilo na Dunaji, považuje sa až tento dátum za koniec centrálnej moci Veľkej Moravy. Krajina alebo mesto „Morava“ sa sporadicky spomína aj neskôr (napr. roku [[942]]).<ref>''Dejiny Slovenska I : (do roku 1526)''. 1. vyd. Bratislava: Veda, 1986. s. 124.</ref><ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Havlík
| meno = Lubomír E
Řádek 211 ⟶ 213:
== Konštantín a Metod na Veľkej Morave ==
''Pozri aj [[Cyril a Metod]]''
=== Prvé roky na Veľkej Morave (863{{--}}867) ===
V roku [[863]] alebo [[864]] (podľa tradície 5. júla 863) prišli na Veľkú Moravu dvaja bratia sv. [[Konštantín Filozof|Konštantín]] zvaný Filozof (neskoršie prijal rehoľné meno Cyril) a sv. [[Svätý Metod|Metod]]. Filozof Konštantín osobitne pre túto misiu vyvinul prvú [[Slovania|slovanskú]] abecedu – [[hlaholika|hlaholiku]], priniesol so sebou symbol [[Byzantská ríša|byzantského]] dvojkríža (ktorý je dnes v slovenskom znaku), zvolil si tzv. [[staroslovienčina|staroslovienčinu]] (= starú cirkevnú slovančinu), čiže kultivovanú macedónčinu z okolia Solúna, za jazyk, ktorý bude počas misie používať, a priniesol so sebou prvé preklady liturgických a biblických textov, ktoré už predtým pripravil s Metodom.
Staroslovenčina počas veľkomoravskej misie získala veľa prvkov západoslovanských (od 10. stor. slovenských a moravských) nárečí používaných na Veľkej Morave. Napríklad vtedajšia verzia hlaholiky obsahuje aj jedno písmeno (hlásku dz), ktorá sa vtedy používala len na území dnešného Slovenska.
Počas misie na Veľkej Morave potom solúnski bratia preložili do staroslovienčiny celú [[biblia|bibliu]], ale aj liturgické texty a mnohé iné. Konštantín napísal prvú slovanskú báseň [[Proglas (báseň)|Proglas]]. Takisto preložili a upravili byzantské občianske zákony a vzniknutý [[Zakon sudnyj ljudem]] bol nielen občianskym zákonníkom Veľkej Moravy, ale aj prvým zákonníkom v slovanskom jazyku. Vďaka tejto činnosti sa bratia považujú za zakladateľov slovanskej [[literatúra|literatúry]].
Od začiatku svojho pobytu na Veľkej Morave museli čeliť kritike bavorských (čiže východofranských) kňazov, predstaviteľov západného (čiže nie byzantského) kresťanstva, ktorí sa obávali, že stratia v krajine vplyv. Roku 863 Konštantín založil tzv. Veľkomoravské učilište, v ktorom sa vychovávali budúci slovanskí kňazi a administratívni pracovníci, a ktoré sa stalo centrom slovanskej literatúry. Roku 885 mali asi 200 absolventov. Poloha učilišťa je neznáma, ale podľa archeologických nálezov existovala cirkevná škola na hrade [[Devín]]. Vedúcim učilišťa bol Konštantín.
=== Cesta do Ríma (867{{--}}869) ===
[[Súbor:San clemente fresco.jpg|thumb|Svätý Cyril a Metod v Ríme]]
Keďže obaja bratia pochádzali z Byzantskej ríše, no Veľká Morava spadala do cirkevnej sféry Ríma (pápeža), vybrali sa roku [[867]] so súhlasom veľkomoravských panovníkov [[Rastislav]]a (v dnešnej Morave) a [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätopluka]] (v Nitrianskom kniežatstve, čiže dnešnom Slovensku) do Ríma, aby získali súhlas pápeža k používaniu staroslovienčiny ako liturgického jazyka. Cestou do Ríma sa v lete zastavili v [[Blatenské kniežatstvo|Blatenskom kniežatstve]] kniežaťa [[Koceľ]]a, Pribinovho syna, a krátku dobu tam vyučovali.
Roku [[867]] celú ich veľkomoravskú misiu schválil pápež. Vo februári [[868]] v Ríme vysvätil biskup [[Formozus]] za kňazov Metoda a troch žiakov solúnskych bratov (z dnešného Slovenska pochádzajúceho [[Gorazd (Nitra)|Gorazda]] a Juhoslovanov [[Kliment Ochridský|Klimenta]] a [[Naum Ochridský|Nauma]]) a dvoch z nich urobili [[diakon]]mi. V marci 868 pápež napokon povolil aj slovanský liturgický jazyk (staroslovienčinu) ako štvrtý jazyk západnej cirkvi popri [[latinčina|latinčine]], [[gréčtina|gréčtine]] a [[hebrejčina|hebrejčine]], čo neskôr žiaden pápež až do [[20. storočie|20. storočia]] nezopakoval. Vo februári [[869]] Konštantín v Ríme zomrel a krátko predtým azda prijal rehoľné meno „Cyril“.
=== Metod arcibiskupom Veľkej Moravy (870{{--}}885) ===
Roku [[869]] poslali [[Svätý Metod|Metoda]] z Ríma s listom určeným slovanským kniežatám Rastislav (približne dnešná Morava), Svätopluk (približne dnešné Slovensko) a Koceľovi (približne dnešné juhozápadné Maďarsko). List obsahoval poverenie Metodovi, aby vyučoval a prekladal vo Veľkomoravskom učilišti. Keďže však bavorskí kňazi nechceli súhlasiť so schválením aktivít solúnskych bratov, vymenoval pápež trocha neskôr (začiatkom roka 870) na popud Koceľa Metoda za [[arcibiskup]]a [[Panónia|Panónie]] a Veľkej Moravy, čím Veľkú Moravu vyňal spod cirkevnej sféry Bavorska. Na Veľkej Morave takto vzniklo prvé slovanské arcibiskupstvo a Metod bol jeho prvým biskupom.
Cestou späť na Veľkú Moravu na jar roku 870 však nového arcibiskupa na rozkaz bavorských biskupov zajali, uväznili a mučili v Bavorsku (okrajová súčasť Východofranskej ríše). Až keď Veľká Morava roku 872 porazila Východofranskú ríšu (pozri vyššie), odvážil sa Rím Metodovi pomôcť. V máji 873 sa príslušné rokovania medzi Rímom a [[Ľudovít Nemec|Ľudovítom Nemcom]] skončili s nasledujúcim výsledkom:
* Panónia, okrem [[Sirmia]] (dnes Sremská Mitrovica) a malého územia medzi Balatonom a ústím [[Hron]]u, bola vyňatá z Metodovej pôsobnosti a prenechaná bavorským biskupom
* Znova sa zakázalo používanie staroslovienčiny počas liturgie (okrem predčítania z biblie).
* Metoda prepustili, vrátil sa na Veľkú Moravu a bolo mu zaručené, že bude môcť nerušene pracovať najmenej do konca roku 877
* Veľkomoravské učilište začalo pod Metodovým vedením opäť pracovať.
Po roku 874 často Metoda u Svätopluka a pápeža ohovárali vodcovia latinského kléru pôsobiaceho vo Veľkej Morave – Ján Benátsky (zároveň Svätoplukov poradca) a Wiching (Viching; [[Švábsko|švábsky]] [[Benediktíni|benediktínsky]] mních). Vyvolali tak početné spory. Približne v tom istom čase (879/880) sa Veľká Morava prvýkrát pokúsila rozdeliť svoje územie na [[Diecéza (biskupstvo)|diecézy]]. Jediné známe biskupstvo arcibiskupa Metoda vzniklo v [[Nitra|Nitre]]. Jeho biskupom sa stal [[Wiching]], ku ktorého vymenovaniu Svätopluka prehovorili predstavitelia latinského kléru na Veľkej Morave.
Roku 880 sa Metod vybral do Ríma, aby sa očistil od uvedených ohováračiek. Pápežské skúšky bezchybne zvládol a Wiching, ktorý ho sprevádzal, bol vysvätený za biskupa. Okrem toho pápež poslal Svätoplukovi list [[Industriae tuae]], v ktorom:
* Veľkú Moravu vyhlásil za [[léno]] [[Svätá stolica|Svätej stolice]], čo znamenalo, že postavil Veľkú Moravu na úroveň Východofranskej ríši
* potvrdil Metodove úlohy a funkcie
* prikázal, aby sa do Ríma poslal ďalší kňaz, aby ho mohol urobiť biskupom iného regiónu Veľkej Moravy než je Nitra tak, aby Metod a títo dvaja biskupi potom zas mohli vysvätiť ďalších biskupov (podľa väčšiny prameňov však táto požiadavka listu nebola splnená)
* prikázal, aby bol vyhnaný z Veľkej Moravy všetok klérus, ktorý sa Metodovi postaví na odpor
* schválil používanie slovanského písma (hlaholiky) a prikázal, aby sa bohoslužby (liturgie) konali v slovanskom jazyku (okrem evanjelia, ktoré sa malo najprv čítať po latinsky a až potom po slovansky)
* prikázal, aby sa bohoslužby pre Svätopluka a jeho družinu konali v latinčine, pretože Svätopluk osobne uprednostňoval latinčinu
V tejto súvislosti sa Metod už spomína ako arcibiskup (mesta) Moravy, ktorá bola zrejme hlavným mestom Veľkej Moravy, čo by mohlo znamenať, že sa Veľká Morava stala na Panónii nezávislým arcibiskupstvom.
Naspäť na Veľkej Morave Metod zosadil Wichinga ako nitrianskeho biskupa, pretože sa dozvedel, že Wiching Svätoplukovi napísal falšovaný „pápežský“ list, podľa ktorého sa má Metod vyhnať z Veľkej Moravy. Wichinga za to poverili cirkevnou misiou vo Vislansku (povodie [[Visla|Visly]]), ktoré bolo tesne predtým pripojené k Veľkej Morave.
Niekedy v 80-tych rokoch 9. stor. pokrstil Metod na Veľkej Morave vládcu Čiech [[Bořivoj I.|Bořivoja I.]]
Roku 885 Metod na smrteľnej posteli určil (neskôr svätého) [[Gorazd (Nitra)|Gorazda]] pochádzajúceho z dnešného Slovenska za svojho nástupcu vo Veľkomoravskom učilišti. 6. apríla 885 Metod zomrel na Veľkej Morave a bol pochovaný v (dnes neznámom) hlavnom kostole Veľkej Moravy.
=== Po Metodovej smrti (885{{--}}886) ===
Po [[Svätý Metod|Metodovej]] smrti pápež vymenoval Wichinga (už druhýkrát) za nitrianskeho biskupa, ako aj za „cirkevného správcu“ Veľkej Moravy – nie však za arcibiskupa. Pretože Wiching krátko pred Metodovou smrťou Metoda ohováral v Ríme, poslal pápež v zime roku 885{{--}}886 do Veľkej Moravy list „Quia te zelo fidei“, v ktorom spätne odsúdil Metodovu činnosť, Metoda exkomunikoval a dokonca zakázal používanie slovanského jazyka pre bohoslužby (liturgie) s výnimkou účelov kázaní a výkladu biblie.
Začiatkom roku 886 dorazili na Veľkú Moravu pápežskí vyslanci, zakázali [[Gorazd (Nitra)|Gorazdovi]] vyučovať, dali zatvoriť veľkomoravské učilište a Wiching začal likvidovať prívržencov Metoda a Gorazda. 200 osôb (študentov, kňazov a diakonov, najmä Gorazd, [[Kliment Ochridský|Kliment]], [[Naum Ochridský|Naum]], [[Sáva (Sedempočetník)|Sáva]] a [[Svätý Angelár|Angelár]]), ktorí odmietli prestúpiť na latinskú (čiže západnú) liturgiu, boli uvrhnutí do väzenia a potom ich uprostred zimy vyhnali z Veľkej Moravy. Títo vyhnanci z Veľkej Moravy a ich pokračovatelia potom vykonali cirkevno-jazykové misie prakticky po celej východnej Európe a vytvorili dnešnú [[cyrilika|cyriliku]], ktorá nahradila hlaholiku.
Vo Veľkej Morave sa znova presadila latinská liturgia a nemeckí (východofranskí) kňazi.
== Spoločnosť, kultúra, umenie, jazyk ==
| |||