Rómovia: Rozdiel medzi revíziami

* Do strednej Európy putovali Rómovia po skupinkách a prúdoch z Balkánskeho polostrova v 12. a 13. storočí. Maďarský historik Gustáv Wenzel tvrdí, že prvých Rómov priviedol na územie vtedajšieho [[Uhorsko|Uhorska]] [[Ondrej II. (Uhorsko)|Ondrej II.]] ako otrokov, keď sa v roku [[1219 ]] vrátil z nevydarenej križiackej výpravy. Existenciu Rómov dokladá aj obdobie vlády [[Ladislav IV. (Uhorsko)|Ladislava IV.]] ([[1272]] – [[1290]]), ale miesto ich pobytu nie je lokalizované.<ref>Šuvada, M. Rómovia v slovenských mestách. Bratislava: POMS, 2015. 168 s. ISBN 978-80-8061-828-5</ref>

* Na Slovensku sa o nich zmieňuje [[Spišská Nová Ves|spišskonovoveský ]] richtár Ján Knuch pri opise majerov v roku [[1322]], kde uvádza, že sa potulujú po okolitých lesoch. V rokoch [[1377 ]] a [[1381]] sa spomínajú aj v [[Zemplínska župa|Zemplínskej župe]], kde pracovali ako pomocní remeselníci, ale mnohí putovali po krajine, žobrali a živili sa krádežami. [[Spiš]] bol prvou oblasťou na Slovensku, kde sa natrvalo usadzovali. Najmä pod [[Spišský hrad|Spišským hradom]], kde vykonávali rôzne pomocné práce. Boli známi ako hudobníci v službách šľachty.<ref>Z minulosti Spiša, ročenka spišského dejepisného spolku v Levoči, XIX. ročník, 2011, zostavil :Ivan Chalupecký, In: Vlastimil Fluss: Úvaha nad rómskou problematikou, str. 183 - 198</ref>

* Rómovia kočovali po Európe. Jedna z mnohých skupín prechádzala cez územie vtedajšieho Horného Uhorska ( Slovenska ). Na jej čele stál rómsky kráľ Sindel a vojvodovia Panuel, Michal a Ondrej. Cisár [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmund Luxemburský]] im dal odporúčajúci list, ktorým sa mohli preukazovať a ktorý im zaručoval dobré zaobchádzanie. V roku [[1417]] sa táto tristočlenná skupina vydala z [[Budín]]a do [[Košice|Košíc]], potom cez [[Levice (Slovensko)|Levice]] južným Slovensko do Bratislavy, kde sa rozdelila na niekoľko častí. Cisár Žigmund Luxemburský počas pobytu v [[Spišské Podhradie|Spišskom Podhradí]], na žiadosť vajdu Ladislava, vydal 17. apríla [[ 1423 ]]ochrannú listinu, ktorá členom tejto skupiny dávala právo usadiť sa v ktorejkoľvek obci na Spiši. Neskôr aj panovník [[ Vladislav II. (Uhorsko)|Vladislav II. Jagelovský]] vydal v rokoch [[1492]] a [[1496]] listiny pre skupinu Rómov Tomáša Polgára, na základe ktorých mohlo 25 rómskych kováčov vykonávať svoje remeslo, kde chceli. Táto skupina vyrábala náboje do [[Mušketa|muškiet]], delové gule a inú výzbroj. Rómovia mali veľmi vlažný postoj ku kresťanstvu, preto európske obyvateľstvo radikálne zmenilo k nim dovtedy zhovievavý postoj. Stalo sa to potom, ako ich po roku [[1427]] parížsky arcibiskup exkomunikoval z cirkvi. <ref>Šuvada, M. Rómovia v slovenských mestách. Bratislava: POMS, 2015. 168 s. ISBN 978-80-8061-828-5</ref>

* Z konca 15. storočia sa zachovali správy o Rómoch, ktorí sa živili lúpežami v okolí [[Bardejov]]a. [[Zemepán]]i ich využívali na bojové úlohy. Napríklad v roku [[1557]] sa asi 1000 Rómov zúčastnilo na obrane hradu [[Veľká Ida ]] pri Košiciach. To svedčí o veľkej skupine Rómov, ktorí žili v okolí Košíc.<ref>Kandráčová, V.: Rómske osídlenie Slovenska. In: Geographia Cassoviensis, vol. 1, 2007, no. 1, pp. 67 - 73.</ref> V roku [[ 1563 ]] dostali Rómovia usadení v [[Liptovský Hrádok|Liptovskom Hrádku]] povolenie kovať pre gazdov náradie, ako klince, motyky, sekery, vidly a halapartne. Podľa súpisu Rómov v [[Liptov]]e je známe, že v roku [[1561]] v tomto regióne žilo usadlým spôsobom života 96 rómskych rodín.<ref>Šuvada, M. Rómovia v slovenských mestách. Bratislava: POMS, 2015. 168 s. ISBN 978-80-8061-828-5</ref>

* Po roku [[1989]] boli vydané viaceré uznesenia dotýkajúce sa Rómov, z nich najvýznamnejšie bolo vládne nariadenie " Zásady vládnej politiky k Rómom", schválené v roku [[1991]], v ktorom sa deklarovali základné princípy zrovnoprávnenia Rómov s ostatnými menšinami. V rámci novej politiky bolo zrušené centrálne riadenie, a tým boli zrušené takmer všetky zákony a nariadenia z minulého režimu. Zákon 78/1958 Zb. bol zrušený v roku [[2006]]. Rómovia v súlade s Listinou základných práv a slobôd dostali právo na výchovu, vzdelanie, tlač a informácie vo svojom jazyku, združovať sa v združeniach a stranách a právo na riešenie ich problémov. Na Slovensku vláda 1. marca [[1999]] vymenovala splnomocnenca na riešenie rómskej problematiky.<ref>Z minulosti Spiša, ročenka spišského dejepisného spolku v Levoči, XIX. ročník, 2011, zostavil :Ivan Chalupecký, In: Vlastimil Fluss: Úvaha nad rómskou problematikou, str. 183 - 198</ref>

[[Súbor:Rómovia z Letanovského mlyna 0001.jpg|náhľad|Rómovia z Letanovského mlyna pri Spišskej Novej Vsi v roku 2002]]

 

== Štatistické údaje ==