Cháron (mesiac): Rozdiel medzi revíziami

| Iné označenia = S/1978&nbsp; P&nbsp; 1<br />Pluto I

| Veľká polos = 19&nbsp; 571 ± {{km|4|m|w}} <!-- {{km||m|w}} -->

| Excentricita = 0,000&nbsp; 00 ± 0,000&nbsp; 07

| Perióda obehu = 6,387&nbsp; 230 dňa <br />(6 d 9 h 17 min 36 s) <!-- dní -->

| Perióda rotácie = 6,387&nbsp; 230 dňa <br />([[viazaná rotácia]]) <!-- dní -->

| Priemerná povrchová teplota = ~ – 220&nbsp; °C<br />~ 53 [[kelvin|K]]

| AtmosferickýAtmosférický tlak = nemerateľný (<0,011 [[pascal|Pa]])

Teleso dostalo provizórne označenie S/1978&nbsp; P&nbsp; 1. Po potvrdení jeho existencie objaviteľ pre neho navrhol meno Cháron, ktoré bolo schválené [[Medzinárodná astronomická únia|Medzinárodnou astronomickou úniou (IAU)]] v roku [[1985]]. Okrem toho nesie tiež definitívne označenie '''Pluto I'''; význam tohto označenia sa zvýšil v roku [[2005]], keď boli objavené ďalšie dva mesiace Pluta ([[Hydra (mesiac)|Hydra (S/2005 P 1)]] a [[Nix (mesiac)|Nix (S/2005 P 2)]]).

Cháronov priemer je podľa sondy [[New Horizons]] {{km|1208|m}}<ref name="New Horizons"/> a vďaka tejto svojej veľkosti sa sformoval do takmer [[guľa|guľového]] tvaru. Jeho povrch s rozlohou {{km2|4,56&nbsp; mil. km²}} je pravdepodobne pokrytý [[voda|vodným ľadom]], na rozdiel od Pluta, pokrytého inoväťou tuhého [[dusík]]a.

[[Rotácia]] Chárona okolo vlastnej [[rotačná os|osi]] je [[viazaná rotácia|viazaná]], podobne ako rotácia nášho [[Mesiac]]a a jej [[perióda (fyzika)|perióda]] teda zodpovedá perióde obehu mesiaca okolo spoločného [[ťažisko (fyzika)|ťažiska]] sústavy Pluto–Cháron, t.&nbsp; j. približne 6,4&nbsp; dňa. Spôsobilo to dlhodobé pôsobenie [[slapová sila|slapových síl]], ktoré spomalilo rotáciu obidvoch telies, takže obe vykazujú vzájomnú viazanú rotáciu (tzv. [[stacionárna rotácia|stacionárnu rotáciu]]). Ukazoval by preto pozorovateľovi na planéte stále rovnakú stranu, ale tiež obyvateľ Cháronu by videl stále iba jednu pologuľu Pluta. [[Dynamika]] sústavy tejto dvojplanéty umožnila veľmi presne určiť jej súhrnnú hmotnosť. Hmotnosti jednotlivých telies, Pluta a Chárona, bolo možné presnejšie určiť až na základe rozboru pohybu dvoch nových malých mesiacov Pluta.

Priemer Chárona bol najskôr odhadovaný z jeho pravdepodobného [[albedo|albeda]], ale v období od roku [[1985]] do roku [[1990]], keď sa Zem nachádzala v [[rovina|rovine]] obehu Chárona okolo Pluta, dochádzalo k pravidelným vzájomným zákrytom obidvoch telies pozorovateľným zo Zeme, čo veľmi zlepšilo znalosť rozmerov obidvoch telies. V tom čase sa podľa rôznych meraní odhadoval priemer Chárona v rozmedzí od 1&nbsp; 182 do {{km|1256|m}}. Dňa [[11. júl]]a [[2005]] došlo k zákrytu slabej hviezdy C313.2 [[hviezdna veľkosť|hviezdnej veľkosti]] 14^m v [[súhvezdie Had|súhvezdí Hada]] (''Serpens Cauda'') Cháronom. Tento jav bol pozorovateľný z [[Južná Amerika|Južnej Ameriky]], kam boli vyslané za týmto účelom tri expedície, ktoré využili celkom osem rôznych [[ďalekohľad]]ov na piatich observatóriách. Výsledkom bolo výrazné spresnenie hodnoty priemeru na 1&nbsp; 212±{{km|3|m}}. Až sonda [[New Horizons]] stanovila priemer na {{km|1208|m}}.<ref name="New Horizons"/> Okrem toho sa na základe porovnania výsledkov medzi observatóriami zdá, že na jednom mieste povrchu Chárona sa môže nachádzať depresia s hĺbkou až {{km|8|m}}. Sledovanie priebehu začiatku a konca zákrytu neodhalilo merateľnú prítomnosť [[atmosféra (kozmického telesa)|atmosféry]]; vzhľadom na citlivosť prístrojov možno odvodiť, že [[atmosférický tlak|tlak]] atmosféry pri povrchu tohto mesiaca neprevyšuje 11&nbsp; [[Pascal|mPa]].

Hmotnosť Chárona je približne osmina hmotnosti Pluta. Pri dobrej znalosti veľkosti Chárona bolo možné vypočítať aj jeho priemernú [[hustota|hustotu]], ktorá je 1,63&nbsp; g/cm³. Je teda asi o 20 % nižšia, ako priemerná hustota Pluta. Z toho vyplýva, že teleso mesiaca je tvorené z 55±5 % [[kremičitan]]ových hornín a 45±5 % [[ľad]]u (zmrznutej vody a iných tekutých látok). Je teda typickým predstaviteľom [[transneptúnske teleso|transneptúnskych telies]].