Belianska jaskyňa: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Disambig: 1x: Belá → Belá (rieka); typog.; drob. |
typo gram, replaced: t. j. → t. j., atmosferick → atmosférick (2), replaced: → |
||
Riadok 4:
Nachádza sa neďaleko obce [[Tatranská Kotlina]], v najvýchodnejšej časti [[Belianske Tatry|Belianskych Tatier]], vo vysokohorskom krasovom teréne. Vchod do jaskyne leží na severnom svahu Kobylieho vrchu, vo výške {{mnm|890|w}}, čo je asi {{m|130|m}} nad hladinou riečky [[Belá (rieka)|Belá]]. Jaskyňa bola známa zlatokopom už roku [[1826]], o čom svedčia uhľom písané mená a dátumy na jej stenách. Ich objav však ostal utajený. Až v roku 1881 vnikli do jaskyne jej prví známi objavitelia [[Július Husz]] a [[Johan Britz]]. Na ďalších objavoch sa podieľali aj B. Kaltstein a I. Verbovský.
Sprístupnená bola za veľkých ťažkostí roku [[1884]]. Elektrické osvetlenie jaskyne zaviedli už v roku [[1896]], t.
Z celkovej známej dĺžky {{km|3.5|m}} je verejnosti sprístupnených {{m|1135|m}}, s výškovým rozdielom {{m|112|m}}. Je zaujímavé, že okolo roku 1934 sa v jaskyni robili pokusy so zaľadnením spodných častí, čím by vzrástla atraktivita jaskyne. Tieto pokusy boli aj pomerne úspešné, veľmi sa však pritom poškodila kvapľová výzdoba a praskali vápencové steny jaskyne, preto sa neskôr s pokusmi prestalo.
Pri vzniku Belianskej jaskyne, ktorej vývoj prebiehal od vrchného [[pliocén]]u až do konca [[pleistocén]]u, pôsobila erozívna a korozívna činnosť ľadovcových a
Jaskyňa sa tiahne v smere S-J a vytvára tri morfologické časti – vstupné, výstupné a zostupné. Vstupné horizontálne časti, v ktorých sa nachádzajú komínové priestory pospájané umelými tunelmi, nemajú kvapľové útvary a javia stopy rútenia. Výstupné časti, ktoré sa začínajú Rázcestím, po {{m|112|m}} od vchodu prudko stúpajú do výšky. Tieto priestory zahrňujú priestranné, rúcaním zväčšené dutiny, založené na vrstvových plochách. Z kvapľových útvarov tu vznikli nástenné [[vodopád]]y (Vysoký dóm, Zbojnícka komora, Dóm SNP) a [[pagoda|pagodovité]] [[stalagmit]]y (Palmová sieň). Zvláštny je naklonený, {{m|2|m}} vysoký a {{m|1|m}} široký stalagmit v Zrútenom dóme, ktorý má podobu šikmej veže v [[Pisa|Pise]]. Na plochšom hlinitom dne sa vytvorili menšie jazierka (Palmová sieň, Zlaté jazierko v Zbojníckej komore). Zostupné priestory prudko klesajú temer paralelne s výstupnými časťami najprv smerom na SZ, potom na SV.
Dómovité priestory, zväčšené oddrobovaním, sú vyzdobené kvapľovými vodopádmi (Vodopádový dóm, Hudobná sieň, Hlboký dóm). V Galérii je pozoruhodný stalagmit Biela pagoda, v Bielom dóme je zaujímavý Biely stĺp. Kvapľové útvary sú miestami odumreté, na iných miestach však lesklé, živené presakujúcimi
V Belianskej jaskyni sa vyskytujú tri druhy [[Netopiere|netopierov]]: [[netopier obyčajný]] (Myotis myotis), [[netopier fúzatý]] (Myotis myscinus) a [[netopier ostrouchý]] (Myotis blythi). Žije tu aj [[plch obyčajný]] (Glis glis) a v jazierkach [[bezpancierovec slepý]] (Bathynella chappuisi) a druhy z radu [[chvostoskok]]ov (Colembolla). Na zhnitom dreve boli zistené [[pleseň|plesne]] ([[Mucor mucedo]], [[Penicilium glaucum]]). Teplota vzduchu v jaskyni kolíše medzi 5{{--}}5,8 °C, vlhkosť medzi 93{{--}}97 %.
Riadok 25:
{{Sprístupnené jaskyne Slovenska}}
{{Tatry}}
[[Kategória:Jaskyne na Slovensku]]
| |||