Smazaný obsah Přidaný obsah
d preklepy
Vegbot (diskusia | príspevky)
typo gram, replaced: - →  – , 01-10 → 01 – 10 (2), atmosferick → atmosférick, replaced:   →   (3)
Riadok 72:
Mineral_2VV= |
Mineral_Dvojlom= 1,320|
Mineral_Tvrdost= 1,5- – 2|
Mineral_Hustota= 0,9167|
Mineral_Stiepatelnost= |
Riadok 83:
}}
 
'''Ľad''' je pevné [[skupenstvo]] [[voda|vody]] kryštalizujúce v [[Hexagonálna sústava|hexagonálnej sústave]], čiže zamrznutá voda.
 
Za normálneho atmosferickéhoatmosférického [[tlak]]u sa ľad vytvorený z [[destilovaná voda|destilovanej vody]] [[topenie|topí]] pri teplote 0  °C. Voda pri tuhnutí zväčšuje svoj [[objem]], [[hustota]] ľadu je preto menšia než hustota vody a ľad pláva na povrchu vody.
 
Podľa [[Medzinárodná mineralogická asociácia|Medzinárodnej mineralogickej asociácie]] je ľad, na rozdiel od vody [[minerál]]ny druh. Je to nerast mäkký a tepelne nestály. Presnejšie podľa Strunzovej klasifikácie je za minerál považovaná jedna modifikácia ľadu. Ľad je totiž polymorfný minerál. Bola dokázaná existencia 6 modifikácií (niekedy sa uvádza až 10), väčšinou ide o formy vyskytujúce sa pri vysokých tlakoch. Klasifikovaný je iba ľad 1, pretože sa ako jediný vyskytuje v prírode. V prírodnom ľade nemajú atómy vodíka pevnú pozíciu -  – sú teda v podstate neusporiadané. Na odpovedajúcom mieste kryštalografickej mriežky je umiestnený atóm kyslíka. Atómy vodíka (protóny) nemajú usporiadanú polohu (ani konštantnú neusporiadanú ale ju menia.) Vo všeobecnosti platí, že pojem molekula stráca zmysel ak je zabudovaná do kryštalickej mriežky. V prípade ľadu však v podstate stále môžeme hovoriť o molekule vody zabudovanej do kryštalickej mriežky.
 
[[Súbor: Iceform2.GIF|thumb|left|Fázový diagram vody]]
Riadok 93:
'''Významné termodynamické charakteristiky'''
* [[Trojný bod]]:
::T = 273,16 K (0,01  °C)
::p = 600 Pa
* [[Kritický bod]]:
::T = 647,15 K (374  °C)
::p = 22 MPa