Enel: Rozdiel medzi revíziami

 

==História==

 

V roku 1898 sa v Taliansku vyrábalo 100 miliónov kilowatt hodín elektriny a do 1960 dosiahla výroba hodnotu viac než 56 miliárd USD. Najväčšiu časť vyrábali regionálne súkromné spoločnosti alebo spoločnosti napojené na ďalšie priemyselné subjekty, miestne aj regionálne, využívajúc pri tom špecifické usporiadanie príslušných oblastí: najmä ich hydrogeologické zdroje.

V roku 1962 vláda založila Subjekt pre elektrickú energiu s cieľom využiť elektrinu ako prostriedok na rozvoj krajiny a definovať národnú energetickú politiku na základe skúseností z iných krajín ako boli Francúzsko alebo Veľká Británia.

 

 

Začiatkom roka 1962 sa štvrtý Fanfaniho kabinet zaviazal vláde, že do troch mesiacov od vyslovenia dôvery parlamentom vytvorí návrh na zjednotenie národného systému elektrizačnej sústavy. Počas zasadnutia zástupcov komôr, dňa 26. júna 1962, vláda predložila návrh zákona, v ktorom sa stanovovali zásady a postupy pre založenie Subjektu pre elektrickú energiu (tal. Ente nazionale per l'energia elettrica – E.N.EL.).

Boli vytvorené postupy na stanovenie hodnoty spoločností, ktoré sa mali stať predmetom akvizície, a bola stanovená aj výška kompenzácií, ktorá mala byť veriteľom, vyplácaná v priebehu 10 rokov s úrokom 5,5%. V tomto rámci sa rok 1962 považoval za prechodný rok, v ktorom boli všetky príjmy a výdavky získaných spoločností prenesené na Enel. Rok 1963 bol prvým prevádzkovým rokom novo vytvorenej spoločnosti.

 

 

Prvými cieľmi Enel boli modernizácia a rozvoj elektrizačnej sústavy, výstavba vysokonapäťovej siete, medzinárodného pripojenia, pripojenia na ostrovy, elektrifikácia vidieckych oblastí a vytvorenie Národného dispečingového strediska. Na financovaní týchto projektov sa mal podieľať štát prostredníctvom emisie štátnych dlhopisov v roku 1965 v hodnote viac než 200 miliárd talianskych lír. V roku 1967 prevzal od Výboru ministrov dohľad nad Enel medziministerský Výbor pre hospodárske plánovanie (CIPE) pôsobiaci v rámci ministerstva priemyslu. V tomto období výroba tepelnej energie po prvýkrát predbehla výrobu vodnej energie.

V dôsledku zosunu sa v priehrade Vajont vytvorili obrovské vlny, ktoré čiastočne zatopili dediny Erto a Casso, strhli priehradný múr a úplne zničili mestá v údolí pod priehradou: Longarone, Pirago, Rivalta, Villanova a Faè. O život prišlo asi dvetisíc ľudí. Spoločnosti Enel a Montedison boli zažalované ako spoločnosti zodpovedné za katastrofu, pričom priťažujúcou okolnosťou bola skutočnosť, že udalosť sa dala predpokladať. Obe spoločnosti museli komunitám zasiahnutým katastrofou zaplatiť odškodné.

 

 

Sedemdesiate roky boli príznačné obrovskou energetickou krízou, ktorá prinútila spoločnosť prijať drastické úsporné opatrenia a vytvoriť národný energetický plán stanovujúci dva hlavné ciele: budovanie nových elektrární a hľadanie nových zdrojov.

V roku 1975 si spoločnosť v dôsledku ropnej krízy a úsporných opatrení a po prijatí prvého národného energetického plánu (PEN) stanovila za cieľ znižovanie závislosti Enel na uhľovodíkoch. Mala ho dosiahnuť vďaka využívaniu nových energetických zdrojov, vrátane vodnej a geotermálnej energie, zvýšeniu využívania uhlia, odpadovému cyklu a najmä vďaka využívaniu atómovej energie.

 

 

Osemdesiate roky charakterizuje výstavba nových elektrární a testovanie alternatívnych foriem energie, ale aj postupné znižovanie závislosti na rope, ktorá poklesla zo 75,3% v 1973 na 58,5% do roku 1985.

V roku 1988 boli stanovené kľúčové ciele nového národného energetického plánu (PEN): zvýšenie energetickej účinnosti; ochrana životného prostredia, využívanie vnútroštátnych zdrojov, diverzifikácia zdrojov zo zahraničia, celková konkurencieschopnosť systému výroby.

 

 

Pri príležitosti privatizácie spoločnosti navrhol v 1998 Bob Noorda nové logo Enel. V deväťdesiatych rokoch bola krajina svedkom postupnej liberalizácie trhu s elektrinou. V júli 1992 prvý Amatov kabinet transformoval Enel na akciovú spoločnosť s jedným akcionárom, ktorým bola štátna pokladnica. Bersaniho dekrét vydaný v 1999 označuje začiatok liberalizácie trhu s elektrinou; začala sa korporátna reštrukturalizácia Enel s postupným oddelením výroby, prenosu, dodávky a predaja elektriny.

 

 

V priebehu prvého desaťročia nového tisícročia spoločnosť pracovala na príprave politík, ktoré mali zabezpečiť zníženie negatívnych vplyvov výroby energie na životné prostredie a vytvoriť podmienky na postupnú internacionalizáciu Enel prostredníctvom viacerých akvizícií a fúzií.

 

 

V tomto období bolo vymenované nové predstavenstvo spoločnosti, ktoré si ako hlavné priority stanovilo reorganizáciu zahraničného majetku a zníženie zadlženia.