Verzia z 21:27, 4. júl 2015 upraviť 321fire (diskusia \| príspevky) 4 344 editací flagicon → minivlajka a parameter w ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 09:40, 30. október 2015 upraviť vrátiť Vegbot (diskusia \| príspevky) Boti 76 502 editací typo gram, replaced: 10-15 → 10 – 15 (6), (čo je guľa s polomerom 4 cm ) → (čo je guľa s polomerom 4 cm), 4 cm → {{cm\|4\|m}}, 15 kg → {{kg\|15}} (2), 500 m → {{m\|500\|m}} Ďalšia úprava →
Riadok 12: Skladá sa z dvoch alebo viacerých spočiatku od seba oddelených kusov čistého štiepneho materiálu (<sup>235</sup>[[urán (prvok)\|uránu]] alebo <sup>239</sup>[[plutónium\|plutónia]]) v podkritickom množstve. Pomocou vyvolanej explózie (pomocou zvyšných častí bomby nazývaných „konvenčná trhavina“ a „zariadenie na vyvolanie jadrovej nálože“) sa tieto kusy spoja do jedného celku, čím sa dosiahne nadkritické množstvo a lavínovitou reakciou sa vyvolá atómový výbuch. [[Urán 235\|<sup>235</sup>Urán]] sa vyskytuje v prirodzenom uráne na 0,71 %, preto sa musí vyrábať v špeciálnych zariadeniach. [[Plutónium 239\|<sup>239</sup>Plutónium]] sa získava v špeciálnych [[reaktor]]och. Vyššie spomenuté kritické množstvo je pri 100% <sup>235</sup>uráne 10- – {{kg\|15 kg}}, pri 100% plutóniu 5- – {{kg\|6 kg}} (čo je guľa s polomerom {{cm\|4 cm \|m}}) Existuje ešte iný spôsob spustenia atómovej bomby: Z kritického množstva sa rýchlo odstránia látky absorbujúce [[neutrón]]y (napr. [[kadmium]]). Reťazová reakcia v obidvoch prípadoch spustenia spôsobí v priebehu 5. 10<sup>-6−6</sup> sekúnd atómovú detonáciu pri teplote 50 miliónov [[kelvin]]ov a pretlaku 1 milión [[bar]]ov. V prípade 20 kt-ovej bomby dosiahne ohnivá guľa po 1 sekunde svoj maximálny priemer {{m\|500 \|m}}, potom asi 10 s ostane nezmenená, až sa napokon v dôsledku ochladenia zmenší. == Rozšírenie == Ako prvá krajina vyrobili atómovú bombu [[Spojené štáty]] v roku [[1945]]. Neskôr túto zbraň získali [[Sovietsky zväz]], [[Spojené kráľovstvo]], [[Francúzsko]], [[Čína]], [[India]] a [[Pakistan]]. Podľa všetkého túto zbraň vlastní aj [[Izrael]], ktorý sa k tejto téme odmieta oficiálne vyjadriť. Pravdepodobne ju vyvinul v spolupráci s [[Juhoafrická republika\|Juhoafrickou republikou]], ktorá sa však jadrových zbraní vzdala, túto skutočnosť však priznala nepriamo. [[Kórejská ľudovodemokratická republika]] sa [[10. február]]a [[2005]] priznala že sa jej takisto podarilo vytvoriť atómovú bombu. Niektoré krajiny sa svojho jadrového výskumu vzdali na základe [[zmluva o nešírení jadrových zbraní\|zmluvy o nešírení jadrových zbraní]]. Niektoré štáty východnej Európy získali následkom rozpadom Sovietskeho zväzu jadrové zbrane, väčšinou ich však predali späť [[Rusko\|Rusku]] ([[Ukrajina]], [[Bielorusko]]). V Európe a na Blízkom východe zdieľa jadrové zbrane Spojených štátov amerických niekoľko členských krajín NATO, sú to [[Belgicko]], [[Taliansko]], [[Holandsko]], [[Turecko]] a [[Nemecko]], ktoré zároveň vyrába niektoré komponenty pre Francúzske jadrové zbrane. Riadok 66: \|- \| {{minivlajka\|India\|w}} \|align="right"\| nie je známe / ~~80–100~~80 – 100<ref name="nuclearweapons1"/> \|\| 1974 \|\| Nepodpísal (''dodržiava'') \|- \| {{minivlajka\|Pakistan\|w}} \|align="right"\| nie je známe / ~~90–110~~90 – 110<ref name="nuclearweapons1"/> \|\| 1998 \|\| Nepodpísal (''dodržiava'') \|- \| {{minivlajka\|Kórejská ľudovodemokratická republika\|w}} Riadok 77: \|- \| {{minivlajka\|Izrael\|w}} \|align="right"\| nie je známe / 80- – 200<ref name="nuclearweapons1"/><ref>Norris, R. S., Arkin, W. M., Kristensen, H. M., Handler, J., 2002, [http://bos.sagepub.com/content/58/5/73.full Israeli Nuclear Forces, 2002.] Bulletin of the Atomic Scientists, vol. 58 no., s. 73- – 75</ref>\|\| asi 1979 \|\| Signatár \|}

Atómová bomba: Rozdiel medzi revíziami