Symbolický cintorín pri Popradskom plese: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Tatransky (diskusia | príspevky)
d rozšírenie, externé odkazy
Tatransky (diskusia | príspevky)
externé odkazy, aktualizácia
Riadok 1:
[[Súbor:Symbolický cintorín 23.JPG|náhľad|Kaplnka na Symbolickom cintoríne, ktorú začali stavať v roku 1936 podľa projektu R. Vosyku.]]
 
'''Symbolický cintorín pri Popradskom plese''' pod strmou skalnou stenou Ostrvy je miestom, kde sú na pamiatku obetiam [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatier]] umiestnené pamätné tabule s menami ľudí, ktorí zahynuli vo Vysokých Tatrách, alea kdev nieiných jesvetových niktohorstvách.[[Súbor:Otakar pochovanýŠtáfl 1.jpg|náhľad|Otakar Štáfl]]
 
[[Súbor:Otakar Štáfl 1.jpg|náhľad|Otakar Štáfl]]
 
Na jeho vzniku majú predovšetkým zásluhu dvaja ľudia - Otakar Štáfl a [[Alojz Lutonský]]. Maliar [[Otakar Štáfl]] ( 1884 - 1945) z [[Praha|Prahy]] Slovensko po prvý raz navštívil v roku 1912. Vtedy navštívil slovenskú rázovitú dedinu [[Detva|Detvu]]. Už vtedy ho na miestnom cintoríne zaujali vyrezávané drevené kríže. Neskôr sa k nim vrátil, keď žil vo Vysokých Tatrách. Prišiel do nich, pravdepodobne, krátko po [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]]. Usadil sa na Štrbskom Plese. V tatranskom ateliéri namaľoval desiatky obrazov s vysokohorskými motívmi.
 
Počas tohto pobytu už v roku [[1922]] prvý raz vyslovil myšlienku založiť vo Vysokých Tatrách Symbolický cintorín. Vtedy ho chcel situovať na [[Štrbské Pleso]] blízko vily Marína, ale pre odpor turistickej verejnosti sa návrh neujal.
 
V roku [[1930]] sa Štáfl zoznámil s [[Alojz Lutonský|Alojzom Lutonským]], tajomníkom Klubu československých turistov v [[Nový Smokovec|Novom Smokovci]], s ktorým zakrátko začal spolupracovať na realizácii myšlienky výstavby Symbolického cintorína. Alojz Lutonský si viedol od roku [[1932]] presnú evidenciu základných údajov o obetiach Tatier a pokúsil sa aj o spiatočné štatistické zhodnotenie smrteľných úrazov od vzniku Československej republiky. Z nich vyplynulo, že v rokoch [[1919]] - [[1938]] vo Vysokých Tatrách zahynulo 95 osôb, z toho 18 žien. Už od začiatku 20. storočia sa na rôznych miestach Tatier objavovali tabule, ktoré venovali príbuzní a priatelia pamiatke niektorých tatranských obetí. Tabule boli neestetické a ich umiestnenie psychicky často zle pôsobilo na turistov, ktorí okolo nich prechádzali. Preto sa Tatranská komisia Klubu československých turistov ujala myšlienky Otakara Štáfla, ktorý bol v tom čase spolunájomcom [[Chata pri Popradskom plese|Chaty pri Popradskom plese]], aby sa pamätníky tatranských obetí sústredili na jednom mieste a esteticky umiestnili na Symbolickom cintoríne. A tak vznikol návrh vybudovať ho v limbovom hájiku pod [[Ostrva|Ostrvou]], neďaleko [[Popradské pleso|Popradského plesa]], ktoré bolo hojne navštevované turistami. Tu bolo najlepšie miesto nielen pre drevené kríže, ale aj stavbu kaplnky. Cintorín vyrastal najmä zásluhou Alojza Lutonského, podľa Štáflových návrhov. Cintorín mal byť pôvodne otvorený už 20.júla [[1934]] pri príležitosti návštevy francúzskych horolezcov, ale pre rôzne prekážky sa tak nestalo.
 
Cintorín začali stavať v júli [[1936]]. Na jeho výstavbu výdatne prispeli dotácie a dary oduševnených jednotlivcov. Ing. Róbert Vosyka z [[Poprad]]u bol projektantom nielen cintorína, ale aj kaplnky, ktorú navrhol podľa vzoru spišských kaplniek. Vo vežičke bol umiestnený zvon s nápisom "Mŕtvym na pamiatku, živým na výstrahu".<ref>Houdek, Ivan, Bohuš,Ivan: Osudy Tatier, Vydal Šport, Bratislava, 1976</ref> Otakar Štáfl začal pre kaplnku maľovať obraz, ale ten nikdy, z rôznych dôvodov a pre mnohé nečakané okolnosti, nebol v kaplnke zavesený. V roku [[1961]] v kaplnke umiestnili drevoryt umeleckého rezbára Ladislava Tfirsta z [[Podolínec|Podolínca]] ( 1908 - 1984), ktorý vytvoril podľa reprodukcie Štáflovho strateného obrazu ''Znášanie raneného horolezca''. Na drevoryte, medzi záchranármi, je Otakar Štáfl. V roku [[1938]] Otakar Štáfl na cintoríne osobne osadil 50 krížov, ktoré vyrezal Jozef Fekiač Surovec - Šumný z Detvy (1905 - 1944). Toho istého roku Klub československých turistov menoval Štáfla a Lutonského - zakladateľov cintorína za doživotných členov kuratória Symbolického cintorína. <ref>Kolektív autorov: Česká stopa v Tatrách, vydali Podtatranské noviny, 2015</ref>