Symbolický cintorín pri Popradskom plese: Rozdiel medzi revíziami

'''Symbolický cintorín pri Popradskom plese''' pod strmou skalnou stenou Ostrvy je miestom, kde sú na pamiatku obetiam [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatier]] umiestnené pamätné tabule s menami ľudí, ktorí zahynuli vo Vysokých Tatrách, alea kdev nieiných jesvetových niktohorstvách.[[Súbor:Otakar pochovanýŠtáfl 1.jpg|náhľad|Otakar Štáfl]]

Na jeho vzniku majú predovšetkým zásluhu dvaja ľudia - Otakar Štáfl a [[Alojz Lutonský]]. Maliar [[Otakar Štáfl]] ( 1884 - 1945) z [[Praha|Prahy]] Slovensko po prvý raz navštívil v roku 1912. Vtedy navštívil slovenskú rázovitú dedinu [[Detva|Detvu]]. Už vtedy ho na miestnom cintoríne zaujali vyrezávané drevené kríže. Neskôr sa k nim vrátil, keď žil vo Vysokých Tatrách. Prišiel do nich, pravdepodobne, krátko po [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]]. Usadil sa na Štrbskom Plese. V tatranskom ateliéri namaľoval desiatky obrazov s vysokohorskými motívmi.

V roku [[1930]] sa Štáfl zoznámil s [[Alojz Lutonský|Alojzom Lutonským]], tajomníkom Klubu československých turistov v [[Nový Smokovec|Novom Smokovci]], s ktorým zakrátko začal spolupracovať na realizácii myšlienky výstavby Symbolického cintorína. Alojz Lutonský si viedol od roku [[1932]] presnú evidenciu základných údajov o obetiach Tatier a pokúsil sa aj o spiatočné štatistické zhodnotenie smrteľných úrazov od vzniku Československej republiky. Z nich vyplynulo, že v rokoch [[1919]] - [[1938]] vo Vysokých Tatrách zahynulo 95 osôb, z toho 18 žien. Už od začiatku 20. storočia sa na rôznych miestach Tatier objavovali tabule, ktoré venovali príbuzní a priatelia pamiatke niektorých tatranských obetí. Tabule boli neestetické a ich umiestnenie psychicky často zle pôsobilo na turistov, ktorí okolo nich prechádzali. Preto sa Tatranská komisia Klubu československých turistov ujala myšlienky Otakara Štáfla, ktorý bol v tom čase spolunájomcom [[Chata pri Popradskom plese|Chaty pri Popradskom plese]], aby sa pamätníky tatranských obetí sústredili na jednom mieste a esteticky umiestnili na Symbolickom cintoríne. A tak vznikol návrh vybudovať ho v limbovom hájiku pod [[Ostrva|Ostrvou]], neďaleko [[Popradské pleso|Popradského plesa]], ktoré bolo hojne navštevované turistami. Tu bolo najlepšie miesto nielen pre drevené kríže, ale aj stavbu kaplnky. Cintorín vyrastal najmä zásluhou Alojza Lutonského, podľa Štáflových návrhov. Cintorín mal byť pôvodne otvorený už 20.júla [[1934]] pri príležitosti návštevy francúzskych horolezcov, ale pre rôzne prekážky sa tak nestalo.