Šalamún (Uhorsko): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d →Život |
d →Život |
||
Riadok 38:
Šalamún pochádzal z druhého manželstva uhorského kráľa Ondreja I. s Anastáziou, dcérou kyjevského kniežaťa Jaroslava Múdreho. Jeho narodenie sa stalo príčinou konfliktu medzi kráľom Ondrejom I. a jeho bratom, nitrianskym kniežaťom [[Belo I.|Belom]]. Ondrej I. totiž v roku [[1048]], v čase, keď nemal nádej na vlastného mužského potomka z prvého manželstva (z tohoto manželstva mal len dcéru Adelaidu), povolal z poľského exilu brata Bela, ktorému prisľúbil nástupníctvo po svojej smrti a udelil mu tretinu kráľovstva ako údelné kniežatstvo ([[Nitrianske kniežatstvo|Nitriansko]] a [[Biharsko]]). Ondrej po narodení mužského potomka už nebol ochotný dodržať svoj sľub daný Belovi. Počas mierových rokovaní Ondreja s nemeckým kráľom Henrichom IV. v septembri [[1058]] bol Šalamún zasnúbený s Henrichovou sestrou Juditou. Ondrej ešte v tom istom roku dal Šalamúna korunovať za kráľa, aby mu tak zabezpečil uhorský trón. Belo bol však odhodlaný nevzdať sa svojich nárokov.
Roku 1060 vpadol Belo s podporou poľských oddielov do Uhorska. Ondrej poslal manželku aj so synmi Šalamúnom a Dávidom do [[Mödling]]u vo Východnej marke a čakal na pomoc nemeckého vojska. V následnej bitke pri rieke [[Tisa]] Belo zvíťazil. Zranený Ondrej, ktorého Belovi vojaci chytili pri úteku pri [[Mošon]]skom hrade, krátko nato zomrel. Belo sa stal uhorským kráľom. Mladý Šalamún musel hľadať pomoc u nemeckého kráľa. Roku [[1063]] sa rozhodol Henrich IV. zorganizovať vojenskú výpravu, ktorou by dosadil Šalamúna na uhorský trón. Belo v snahe vyhnúť sa vojne navrhol odovzdanie uhorského trónu Šalamúnovi s tým, že on si ponechá svoje bývalé údelné kniežatstvo v Nitre. Návrh však nebol prijatý. Ešte pred vpádom nemeckého vojska sa Belo ťažko zranil a krátko nato zomrel. Následne Henrich IV. s vojskom vpadol do Uhorska a na uhorský trón dosadil svojho švagra Šalamúna.
Po odchode nemeckého kráľa musel Šalamún čeliť vpádu vojsk poľského kniežaťa [[Boleslav II. Smelý|Boleslava II. Smelého]], u ktorého hľadali pomoc Belovi synovia [[Gejza I.|Gejza]], [[Ladislav I. (Uhorsko)|Ladislav]] a Lampert. Šalamún utrpel porážku a stiahol sa do hradu Mošon, blízko uhorsko-nemeckých hraníc. Mier medzi Šalamúnom a Gejzom sa podarilo sprostredkovať biskupovi Deziderovi, ktorý presvedčil Gejzu, aby uznal Šalamúna za kráľa a uspokojil sa s údelným kniežatstvom. K uzavretiu mieru došlo v [[Győr|Rábe]] [[20. január]]a [[1064]]. Spoločne potom v apríli 1064 oslávili Veľkú noc v [[Pécs|Päťkostolí]].
| |||