Pelagianizmus: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Vegbot (diskusia | príspevky)
d typo, replaced: je pravdou → je pravda
Riadok 7:
Predstavuje ľuďom vysoký ideál svätosti, ktorú chápe ako „spravodlivosť“, ale vyvyšuje najmä slobodu a silu ľudskej vôle, ktorá podľa neho môže žiť celý Boží zákon bez Božej pomoci milosti. Takýto náukový systém vyprázdnil náboženstvo zo všetkého nadprirodzeného a urobil ho holým moralizmom, popieral potrebu Kristovej obety a modlitbu vyhlásil za nepotrebnú.
 
[[Sv. Augustín]] sa nenechal oklamať touto náukou. Sám vo svojom živote zakúsil slabosť ľudskej vôle a stálu potrebu Božej milosti. Voči pelagiánskemu moralizmu, náboženstvu zredukovanému na výmenu záväzkov a odmien, systému čnostného správania bez skutočného duchovného života postavil sv. Augustín to čo je vlastné kresťanstvu – milosť. Samotná milosť, dobré skutky aj viera, všetko existuje len vďaka Božiemu daru a jeho pomoci. Je Boh, ktorý robí v nás to, čo dobré robíme; všetko naše závisí od neho. DoPo páde Adama, Boh mohol nechať ľudstvo napospas zatrateniu, ale jeho nezaslúžené milosrdenstvo dáva spásu, bez zásluhy (zo spravodlivosti). Správne pochopená náuka sv. Augustína o milosti neredukuje ľudskú slobodu a vôľu, ktoré sú odpoveďou na milosť.
 
Pelagianizmus chápe [[sloboda|slobodu]] [[človek]]a ako celkom svojprávnu či autonómnu skutočnosť, aj keď nepopiera jej [[stvorenie|stvorenosť]]. Podceňuje silu ľudskej žiadostivosti v procese rozhodovania a konania. Podľa Pelagia tak [[Adam a Eva|Adam]] len dal svojim [[prvotný hriech|prvotným hriechom]] ľuďom zlý príklad, [[Ježiš Kristus]] potom v zásade dal znova len dobrý príklad na nasledovanie. Popiera tak, že by človek potreboval zvláštnu [[Boh|Božiu]] [[milosť]] na to, aby bol schopný dobra a [[spása|spásy]].