Náboj (zbrane): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d wikilinky |
d →Delá: typografia, preklepy |
||
Riadok 26:
=== Delá ===
Technický vývoj nabíjania diel bol v mnohom odlišný. Už na konci [[
Druhou cestou, ktorou sa uberal vývoj diel bolo zavedenie papierových obalov na prachovú náplň. Papierové valcovité puzdro obsahovalo vopred odváženú dávku prachu, ktoré sa nabíjala do hlavne dela vcelku. Tým sa zjednodušila manipulácia pri [[Nabíjanie|nabíjaní]] a zlepšila sa pravidelnosť výstrelov a presnosť, pretože množstvo prachu bolo dávkované presnejšie, než pri použití dovtedy používanej prachovej lyžice, ktorou sa prach dávkoval podľa objemu.
Rovnako ako u pechotných zbraní sa rozhodujúcim krokom stalo zavedenie diel nabíjaných zo zadu a vybavených drážkovanou hlavňou. Pritom pokusy so zbraňami s drážkovanou hlavňou nabíjanou odpredu sa začínajú objavovať v už začiatkom druhej polovice [[
▲Rovnako ako u pechotných zbraní sa rozhodujúcim krokom stalo zavedenie diel nabíjaných zo zadu a vybavených drážkovanou hlavňou. Pritom pokusy so zbraňami s drážkovanou hlavňou nabíjanou odpredu sa začínajú objavovať v už začiatkom druhej polovice [[19. storočie|19. storočia]], ale nemali veľký úspech. Ten prišiel až s celkovou zmenou koncepcie dela. [[Bronz]] bol hlavne nahradený oceľou, delá dostali klinové alebo skrutkové závery a drážkované hlavne. A samozrejme, bola zavedená '''kovová nábojnica s dnovou zápalkou alebo zápalkovou skrutkou'''. Posledným veľkým zlepšením dela bolo zavedenie brzdovratného zariadenia na prelome [[19. storočie|19.]] a [[20. storočie|20. storočia]] a zavedenie výbušného – trieštivého a trhavého – delostreleckého granátu naplneného účinnou trhavinou.
V druhej polovici [[20. storočie|20. storočia]] sa začínajú objavovať delostrelecké zbrane, ktoré používajú polospáliteľné alebo aj spáliteľné nábojky. Výhodou takýchto zbraní je lepšie celkové využitie prachu a úspora materiálu na nábojniciach – treba si uvedomiť, že armádne zásoby delostreleckej munície predstavujú obrovské množstvá materiálu – u stredne veľkej armády sú to milióny kusov delostreleckých nábojov s tisíce ton munície, z toho [[hmotnosť]] nábojníc predstavuje často 10 – 25% podľa kalibru zbraní.
Na rozdiel od nábojov pre ručné [[Strelná zbraň|strelné zbrane]], ktoré sa raz a navždy stali jednotné – so strelou spojenou s nábojnicou do jedného celku, [[delostrelectvo]] nikdy neopustilo ani koncepciu deleného streliva – so strelou a nábojnicou oddelenou. Používa teda všetky tri typy nábojov – jednotný náboj, polojednotný náboj i delený náboj. Dôvodov pre takýto prístup je mnoho.
Jednotný delostrelecký náboj je výhodný pre určité kalibre zbraní, ktoré vedú paľbu vždy za približne rovnakých podmienok a vždy rovnakej počiatočnej [[Rýchlosť (fyzikálna veličina)|rýchlosti]] strely – napríklad tankové a protitankové kanóny, protilietadlové kanóny, delá pobrežnej obrany a podobne. Výhodou jednotného náboja je dobrá manipulácia so strelivom, a z toho vyplývajúca vysoká rýchlosť paľby (pri zvládnuteľnej hmotnosti náboja).
Delený delostrelecký náboj má naopak výhody v prípade, že sa požaduje veľký rozsah počiatočných rýchlostí strely (to je typické napríklad pre [[Húfnica|húfnice]]) alebo je hmotnosť nábojky a strely vysoká a prevyšuje fyzické možnosti obsluhy pri manipulácii so strelivom (typické pre delá veľkých [[Kaliber (meradlo zhody)|kalibrov]] – napríklad delá hlavného kalibru na vojnových lodiach). V oddelenej nábojke je možné jednoducho zmeniť množstvo prachovej náplne – náplň je rozdelená na niekoľko častí, podľa požadovanej počiatočnej rýchlosti strely sa časť prachovej náplne z nábojky jednoducho odoberie.
|