Česko-slovenské opevnenie: Rozdiel medzi revíziami

'''Česko-slovenské pohraničné opevnenie''' (neformálne v zahraničí označované '''Benešova línia''') je sústava [[pevnosť (stavba)|pevností]] a [[železobetón]]ových opevnení budovaných [[Česko-Slovensko]]m v rokoch [[1935]] – [[1938]] na hraniciach s [[Nacistické Nemecko|Nemeckom]], [[Rakúsko]]m, [[Maďarské kráľovstvo|Maďarskom]] a [[Poľsko]]m a na vybraných vnútrozemských čiarach. Dôvodom budovania opevnenia bola možná agresia susedných krajín. Opevnenie sa skladalo z objektov ľahkého opevnenia vz. 36 a [[Objekt ľahkého opevnenia vzor 37|vz. 37]] (tzv. [[řopík]]y), objektov ťažkého opevnenia a delostreleckých tvrdzí. Medzi jednotlivými ťažkými objektmi sa nachádzal systém protipechotných a protitankových prekážok. Pre účely výstavby a koordinácie výstavby bolo zriadené [[Riaditeľstvo opevňovacích prác]] a rada pre opevňovanie. Po prijatí podmienok [[Mníchovská dohoda|Mníchovskej dohody]] bola väčšina postavených objektov odstúpená v prospech nacistického Nemecka, systém opevnení tak z obranného hľadiska stratil svoj význam a nebol nikdy použitý na účely, pre ktoré bol stavaný.

Po anšluse Rakúska sa hranica s nepriateľsky naladeným Nemeckom predĺžila o 500 {{km|500|m}}, teda asi o štvrtinu. Urýchlene sa začala ťažkými objektami opevňovať aj hranica na južnej Morave, o ktorej sa dovtedy predpokladalo, že ju bude možné brániť iba ľahkými objektmi.

V septembri 1938, v období, kedy európske mocnosti začali s jednaním o odstúpení česko-slovenských [[Sudety|Sudiet]] nacistickému Nemecku, nebolo na väčšine územia opevnenie dokončené, alebo plne vybavené. Na viacerých úsekoch ešte neboli zriadené jednotky, ktoré mali bunkre brániť, alebo vybrané jednotky ešte neboli na ich obranu adekvátne vycvičené. Podľa predpokladov mali byť objekty bojaschopné ku koncu roku 1939. V dôsledku [[Mníchovská dohoda|Mníchovskej zmluvy]] však museli česko-slovenské vojská prevažnú väčšinu opevnení po 6. októbri 1938 opustiť. Napriek tomu, že armáda bola pripravená a odhodlaná sa za každú cenu brániť, nová pomníchovská vláda rozhodla jednotky do decembra 1938 demobilizovať. Existujúce vybavenie pevností sa síce podarilo demontovať, avšakale onedlho padlo do rúk nacistov pri okupácii zvyšku krajiny v marci 1939.