Premenná hviezda: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
TeslaBot (diskusia | príspevky)
d wl.
Vegbot (diskusia | príspevky)
typo gram, replaced: 5-20 → 5 – 20, Vačšina → Väčšina, , → ,
Riadok 1:
[[Súbor:Polaris_system.jpg|right|thumb|Medzi premenné hviezdy patrí aj jedna z najznámejších hviezd na nočnej oblohe, [[Polárka]]]]
 
'''Premenná hviezda''' je [[hviezda]], ktorej [[zdanlivá hviezdna veľkosť|jasnosť]] a prípadne aj [[spektrum]] sa mení v pravidelných alebo nepravidelných intervaloch. Zmeny jasnosti môžu mať príčinu vo fyzikálnych zmenách na samotnej hviezde (fyzikálne premenné), alebo môže ísť len o následok [[zákryt]]u v sústave [[dvojhviezda|dvojhviezd]] či natáčanie rôznych nepravidelných štruktúr na hviezde smerom k pozorovateľovi (geometrické premenné).
 
Prvá známa premenná hviezda je [[Mira Ceti]], ktorú pozoroval v roku [[1596]] [[David Fabricius]]. Hviezda [[Algol]] bola známa ešte skôr, no pri nej sa premenlivosť potvrdila až v roku [[1667]].
 
VačšinaVäčšina [[hviezda|hviezd]] má takmer konštantnú [[svetelnosť]]. Naše [[Slnko]] je dobrým príkladom hviezdy, kde dochádza k relatívne malým odchýlkam jasnosti (zvyčajne okolo 0.1% počas 11-ročného [[slnečná škvrna|slnečného cyklu]]). U veľkého počtu hviezd však dochádza k významným zmenám svetelnosti, a práve takéto hviezdy sa nazývajú '''premenné hviezdy'''.
 
Základnou charaketristikou premennej hviezdy je [[krivka svetelných zmien]]. Zmeny jasnosti môžu byť rádovo len v desatinách [[magnitúda|magnitúdy]], ale môžu byť aj väčšie ako 10 magnitúd. Interval zmien môže byť od desaťtisícin sekundy ([[pulzar]]y) po celé roky až desaťročia ([[rekurentná nova|rekurentné novy]]).
Riadok 26:
''Main article: [[W Virginis variable]]''
-->
Tieto premenné sú veľmi podobné cefeidám, ale patria do [[Hviezdna populácia|populácie II]] a tak majú nižšiu metalicitu a preto nepatrne iný vzťah perióda-svietivosť. Niekedy sa označujú ako Cefeidy typu II.
 
==== Premenné typu [[delta Scuti|δ Scuti]] ====
Riadok 73:
 
==== Trpaslíčie novy ====
Trpaslíčie novy sú dvojhviezdy, kde pri prenose hmoty medzi komponentami dochádza k pravidelným vzplanutiam. Poznáme tri typy trpaslíčich nov: hviezdy typu [[U Geminorum]], ktoré majú výbuchy trvajúce zhruba 5- – 20 dní nasledované tichou periódou typicky niekoľkosto rokov; hviezdy typu [[Z Camelopardalis]], pri ktorých boli pozorované občasné plošiny zjasnenia (na svetelnej krivke) nazývané ''zastávky'', trvajúce dobu niekoľkých normálnych periód, niekde na ceste medzi maximom a minimom jasnosti; a hviezdy typu [[SU Ursae Majoris]], pri ktorých sú pozorované frekventované malé výbuchy, no takisto aj zriedkavejšie veľké výbuchy.
 
==== Hviezdy typu [[R Coronae Borealis]] ====
Riadok 97:
 
=== Zaclonené premenné ===
Veľmi zriedkavým typom premennej hviezdy býva hviezda, ktorej jas je dočasne znížený kvôli [[reflexná hmlovina|reflexnej hmlovine]], ktorá pred ňou prechádza.
 
== Pomenovanie premenných hviezd ==
''Hlavný článok: [[Označenie premenných hviezd]]''
 
V danom [[súhvezdie|súhvezdí]] je prvým objaveným premenným hviezdam priradené označenie písmenami R až Z, napr. [[R Andromedae]]. (Tento systém pomenovania bol vyvinutý [[Friedrich Wilhelm Argelander|Friedrichom Argelanderom]], ktorý si všimol, že veľa premenných hviezd je červených a preto začal označovať premenné hviezdy od písmena R ako ''rot'' (červený).) Až sa minú jednotlivé písmená, použijú sa pre označenie ďalších objavených premenných v danom súhvezdí dvojice RR až RZ, SS až SZ, a tak ďalej až po ZZ , napr. [[RR Lyrae]]. Neskoršie objavy používajú nepoužité dvojice AA až AZ, BB až BZ, a postupne po QQ až QZ (J sa vynecháva). Až sa vyčerpá týchto 334 kombinácií, premenné sú označené podľa poradia objavu a priradí sa im prefix V, napr. [[V1500 Cygni]].
 
== Pozri aj ==