Sung (dynastia): Rozdiel medzi revíziami

| znak veľkosť =

| rozloha = 2 milióny

| národnostné zloženie = [[Číňania]], [[Mongoli]] , [[Džurčeni]], [[Ujguri]], [[Nestoriáni]]

'''Sung''' alebo '''Sungovci''' bola čínska vládnuca dynastia, ktorý sa delí na dve obdobia, na '''severný Sung''' (960 -  – 1127) a '''južný Sung''' (1127 -  – 1279). Sídlom v období severných Sungovcov bol [[Kajfeng]], veľké obchodné centrum v údolí [[Žltá rieka|Žltej rieky]]. Roku 1127 si ho podrobili [[Džurčen|Džurčeni]]i, kočovníci z [[Mandžusko|Mandžuska]], ktorí obsadili severnú Čínu a založili svoju vlastnú ríšu pod vládou dynastie [[Jin (dynastia)|Jinovcov]]. Cisári dynastie Sungovcov presťahovali svoje sídlo na juh do prístavu [[Chang–čou]].

Roku 960 založil Čao Kchuang-jin (vládol pod menom Tchaj-cu), jeden z generálov štátu Neskoré Čou novú dynastiu Sung, ktorá postupne presadzovala moc nielen na severe krajiny, ale na celom území Číny. Na rozdiel od predchádzajúcich krátkotrvajúcich dynastií, dynastia Sung, neskončila svoje panovanie po niekoľkých rokoch, ale vydržala dlhšie ako tri storočia (960- – 1279).

Po úspešnom zjednotení Číny obrátili vládcovia dynastie Sung pozornosť proti nepriateľovi na severe kitanskej ríše [[Liao (ríša)|Liao]]. V následnom vojenskom ťažení utrpela sungská armáda porážku, po ktorej nasledovala dlhá a nerozhodná vojna, v ktorej ani jedna strana nebola schopná dosiahnuť rozhodujúce víťazstvo. Počas tretieho sungského cisára Čen-čunga bola, nakoniec po sérii nepresvedčivých vojenských stretnutí medzi kitanskou a sungskou armádou, uzatvorená medzi oboma krajinami mierová zmluva. V tomto období na severozápade Číny existovala ešte tanguská ríša [[Si Sia]].

V roku 1115 kočovné kmene Džurčenov, ktoré žili severne od ríše Liao, založili vlastný štát, ktorý po niekoľkých rokoch porazil ríšu Liao, čím sa stal bezprostredným susedom ríše Sung. Medzi ríšou Sung a Džurčenmi vypukla vojna, počas ktorej sa títo nájazdníci zmocnili sídelného mesta Kajfengu a zajali cisára. Časť členov cisárskej rodiny ušla z obkľúčenia na juh krajiny, kde zakložili dynastiu [[Južný Sung]], ovládajúcu územie strednej a južnej Číny, zatiaľ čo severná Čína sa stala súčasťou ríše Džurčenov pod názvom ríša [[Jin (dynastia)|Jin]]. Zahraničná politika dynastie Južný Sung voči Jinu bola z vojenského pohľadu defenzívna. Po vzájomných konfliktoch sa postupne v priestore Číny medzi oboma štátmi podarilo vytvoriť mocenskú rovnováhu, v ktorej Jinovci neboli vojensky schopní dobyť juh Číny a Sungovia nemali dostatok síl k vyhnaniu Jinu zo severu.

Počas obdobia vlády dynastie Sung zaznamenala Čína rýchly hospodársky rast. Obchod sa vďaka papierovému obeživu pozdvihol na vyššiu úroveň a okolo Kajfeng a Chang–čou, sídelných miest ríše vznikli prosperujúce oblasti. Stúpal aj počet obyvateľov krajiny, obchod a priemysel prekvitali a hlavné mesto krajiny sa stalo najveľkolepejšou metropolou vtedajšieho sveta. Nové obzory dosiahla aj veda a technika. Najvýznamnejší pokrok nastal v hutnictve, vo výrobe porcelánu, v stavbe lodí a navigácii pomocou kompasu. Vďaka novo zavedenej tlači s pohyblivými literami sa šírila vzdelanosť. Kupci zakladali v mestách zložité obchodné organizácie podobné cechom v Európe. Na vidieku sa rozvinul voľný obchod s pozemkami, čo bol jeden z motorov silného hospodárskeho rastu. KedžeKeďže Čína stratila prístup k pozemným cestám so strednej Ázie a na Blízky Východvýchod, musela sa sústrediť na námorný obchod a stala sa námornou veľmocou. Pravidelne obchodovala s juhovýchodnou a južnou Áziou i s oblasťou Perzského zálivu a vybudovala silné vojnové loďstvo.

Obdobie dynastie Sungovcov bolo obdobím veľkej vynaliezavosti vo všetkých odvetviach ľudskej činnosti. Veľké džunky, čo boli vlastne plachetnice s vysokou kormou a vyčnievajúcim lodným predkom a s vodotesnými podpalúbnymi komorami, vďaka čomu dokázali odolávať aj rozbúrenému moru a mohli plávať na ďalšie vzdialenosti od pobrežia.